Korene nenávisti

NENÁVISŤ sa objavuje už na začiatku ľudských dejín. Biblická správa v 1. Mojžišovej 4:8 uvádza: „A tak sa stalo, keď boli na poli, že Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho.“ „A prečo ho zabil?“ pýta sa biblický pisateľ Ján. „Pretože jeho skutky boli zlé, ale skutky jeho brata boli spravodlivé.“ ​(1. Jána 3:12) Ábel padol za obeť jednej z najbežnejších príčin nenávisti: žiarlivosti. „Žiarlivosť je zúrivým hnevom telesne schopného muža,“ hovoria Príslovia 6:34. Dodnes žiarlivosť na spoločenské postavenie, bohatstvo, prostriedky a iné výhody stavia jedného človeka proti druhému.

Nevedomosť a strach

No žiarlivosť je iba jednou z mnohých príčin nenávisti. Aj nevedomosť a strach často roznecujú nenávisť. „Skôr ako som sa naučil nenávidieť, naučil som sa báť,“ povedal jeden mladý člen násilníckej rasistickej skupiny. Takýto strach má často korene v nevedomosti. Podľa diela The World Book Encyclopedia ľudia s predsudkami mávajú názory, ktorých „sa zastávajú bez ohľadu na dostupné dôkazy... Ľudia s predsudkami majú sklon prekrúcať, skresľovať, nesprávne si vysvetľovať alebo dokonca ignorovať fakty, ktoré odporujú ich vopred vytvoreným názorom.“

Odkiaľ pochádzajú tieto názory? Jedna internetová informačná služba hovorí: „K mnohým kultúrnym stereotypom  prispievajú historické udalosti, ale k mnohým našim predsudkom prispievajú aj naše osobné skúsenosti.“

Napríklad v Spojených štátoch obchod s otrokmi zanechal po sebe dedičstvo v podobe napätia medzi mnohými belochmi a ľuďmi afrického pôvodu — napätie, ktoré pretrváva až do dnešných dní. Negatívne rasistické názory sa z rodičov často prenášajú na deti. Istý beloch, ktorý sa vyhlasoval za rasistu, priznal, že si tak vypestoval negatívne rasistické postoje „bez toho, že by niekedy mal čo i len najmenší kontakt s černochmi“.

Potom sú tu tí, ktorí jednoducho veria, že ľudia, ktorí sa od nich odlišujú, nie sú dobrí. Tento názor sa môže zakladať na jedinej nepríjemnej skúsenosti s niekým inej rasy alebo kultúry. Na základe nej dospejú obrovským skokom k záveru, že každý z tejto rasy alebo kultúry musí mať nežiaduce vlastnosti.

Hoci bigotnosť je dostatočne odpudzujúca už i u jednotlivca, ak postihne celý národ alebo rasu, môže byť smrtiaca. Presvedčenie, že národnosť, farba pleti, kultúra alebo jazyk nadraďujú jedného človeka nad druhého, môže splodiť bigotnosť a xenofóbiu (pohŕdanie každým alebo všetkým cudzím). V 20. storočí ľudia takúto bigotnosť často vyjadrovali násilím.

Je zaujímavé, že nenávisť a bigotnosť nemusia súvisieť s farbou pleti či národnosťou. Výskumník Clark McCauley z Pensylvánskej univerzity píše, že „náhodné rozdelenie ľudí do dvoch skupín, dokonca i hodením mince, stačí na to, aby vzniklo zvýhodňovanie jednej skupiny“. Jedna učiteľka tretieho ročníka to  demonštrovala, keď pri známom experimente rozdelila svoju triedu do dvoch skupín — na deti s modrými očami a deti s hnedými očami. Za krátky čas sa medzi týmito dvoma skupinami vyvinula nevraživosť. Dokonca spojenectvá založené na takej triviálnej veci, ako je uprednostňovanie rovnakého športového tímu, môžu viesť k násilným kolíziám.

Prečo všetko to násilie?

Ale prečo ľudia vyjadrujú takú nevraživosť prejavmi násilia? Výskumníci do hĺbky skúmajú takéto otázky a ešte stále môžu predložiť iba teórie. Clark McCauley zostavil rozsiahlu bibliografiu výskumu o ľudských prejavoch násilia a agresivity. Cituje jednu štúdiu, ktorá naznačuje, že „násilné trestné činy súvisia s vedením a vyhrávaním vojen“. Výskumníci zistili, že „v národoch, ktoré sa zúčastnili v prvej a druhej svetovej vojne, najmä v národoch na víťaznej strane v týchto vojnách, sa po skončení vojny prejavuje nárast zabíjania“. Podľa Biblie žijeme vo veku vojen. (Matúš 24:6) Je možné, že vojny nejako prispeli k rozšíreniu iných foriem násilia?

Ďalší výskumníci hľadajú vysvetlenie agresivity človeka v biológii. V jednej výskumnej štúdii sa pokúsili pripísať niektoré formy agresivity „nízkej hladine sérotonínu v mozgu“. Ďalšou rozšírenou hypotézou je, že agresivita sa skrýva v našich génoch. „[Nenávisť] môže byť vo veľkej miere i dedičná,“ argumentoval jeden politológ.

Samotná Biblia hovorí, že nedokonalí ľudia sa rodia so zlými vlastnosťami a s chybami. (1. Mojžišova 6:5; 5. Mojžišova 32:5) Samozrejme, tieto slová sa vzťahujú na všetkých ľudí. Ale nie všetci ľudia prejavujú druhým neopodstatnenú nenávisť. To sa museli naučiť. Známy psychológ Gordon W. Allport si preto všimol, že dojčatá „sotva javia... známky deštruktívnych inštinktov... Dieťa je pozitívne, prístupné takmer každému podnetu od každého typu ľudí.“ Tieto pozorovania svedčia o tom, že agresivita, predsudky a nenávisť sú hlavne črty naučeného správania! Túto zrejmú schopnosť človeka učiť sa nenávisti iniciatívne zneužívajú ľudia, ktorí druhých učia nenávidieť.

Kazenie mysle

V prednej línii sú vodcovia rôznych skupín roznecujúcich nenávisť, ako sú neonacisti, skinhedi a Ku-klux-klan. Tieto skupiny sa zameriavajú na nábor ľahko ovplyvniteľných mladých ľudí z nefunkčných rodín. Mladí trpiaci pocitom neistoty a menejcennosti si môžu myslieť, že takéto skupiny im ponúkajú pocit spolupatričnosti.

Internet je zvlášť mocným nástrojom, ktorý niektorí využívajú na živenie nenávisti. Podľa nedávneho sčítania môže na internete existovať až 1000 webových stránok, ktoré roznecujú nenávisť. Časopis The Economist cituje majiteľa jednej webovej stránky šíriacej nenávisť, ako sa vystatuje: „Internet nám poskytol príležitosť sprostredkovať náš postoj státisícom ľudí.“ Medzi jeho webovými stránkami je aj „Detská stránka“.

 Keď dospievajúci surfujú po internete, hľadajúc hudbu, môžu naraziť na prepojenie na stránky, z ktorých si môžu stiahnuť hudbu podnecujúcu k nenávisti. Taká hudba je zvyčajne hlučná a násilnícka, jej texty vyjadrujú silné rasistické myšlienky. Tieto webové stránky zasa poskytujú prepojenie do siete newsgroup, chat room alebo na ďalšie webové stránky, ktoré propagujú nenávisť.

Niektoré webové stránky šíriace nenávisť ponúkajú špeciálne sekcie obsahujúce hry a činnosti pre mladých ľudí. Jedna neonacistická webová stránka v snahe obhajovať rasizmus a antisemitizmus používa Bibliu. Skupina, ktorá ju používa, vytvorila aj stránku, ktorá ponúka krížovky s rasistickými komentármi. Aký je jej účel? „Pomôcť mladým príslušníkom bielej rasy pochopiť náš boj.“

No nie všetci propagátori nenávisti sú z extrémistických skupín. Jeden sociológ, ktorý písal o nedávnych konfliktoch na Balkáne, o istých vážených autoroch a tvorcoch verejnej mienky povedal: „Zarazilo ma, keď som videl, že prevzali štýl, ktorý uspokojuje ich najprimitívnejšie vlastenecké pudy, roznecuje ich prudkú nenávisť, zaslepuje ich úsudok tým, že ich presviedča, aby nepovažovali žiadne správanie za tabu... a prekrúca skutočnosť.“

V tomto ohľade nemožno prehliadnuť ani úlohu duchovenstva. Spisovateľ James A. Haught v knihe Holy Hatred: Religious Conflicts of the ’90’s (Svätá nenávisť: náboženské konflikty 90. rokov 20. storočia) uvádza tento šokujúci postreh: „Veľkou iróniou 90. rokov je, že náboženstvo — údajne zdroj láskavosti a ohľaduplnosti voči ľuďom — sa ujímalo vedenia ako hlavný činiteľ, ktorý prispieval k nenávisti, vojne a terorizmu.“

Možno teda vidieť, že príčin nenávisti je veľa a sú zložité. Znamená to, že ľudstvo nijako nedokáže prestať opakovať bláznovstvo dejín plných nenávisti? Existuje niečo, čo môžu urobiť jednotlivci, ale aj celý svet v boji proti nedorozumeniam, nevedomosti a strachu, ktoré plodia nenávisť?

[Zvýraznený text na strane 6]

Predsudky a nenávisť sú črty naučeného správania!

[Obrázok na stranách 4, 5]

Nenarodili sme sa s...

... nenávisťou a bigotnosťou

[Obrázok na strane 7]

Skupiny roznecujúce nenávisť používajú na nábor mladých internet

[Obrázok na strane 7]

Náboženstvo často podporuje konflikty

[Prameň ilustrácie]

AP Photo