Marabu — podceňovaný vták

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

 „Ešte som nevidel vtáka, ktorý by bol zlovestnejší ako marabu.“ The World’s Wild Places — Africa’s Rift Valley.

IBA málo vtákov žijúcich v Afrike sa stretáva s takou ostrou kritikou, akú znáša marabu. Ľudia bežne opisujú tohto vtáka ako zákerného, škaredého a bez dobrej pohnútky. Je zrejmé, že marabu má veľmi problematické vzťahy s verejnosťou.

Priťahujú vás vtáky s elegantným vzhľadom a melodickým hlasom? Marabu nemá nič z toho. Tento vták s ružovou hlavou a krkom, na ktorých nemá perie, vyzerá nevrlo a zanedbane. Dospelému vtákovi visí na krku červenkastý nafukovací vak pripomínajúci hrubú valcovitú kravatu. Väčšina ľudí si myslí, že vak tohto tvora vôbec nezdobí. Ale Dr. Leon Benun, vedúci oddelenia ornitológie v Národnom múzeu v Keni, nám pripomína: „To, že vak sa nám zdá škaredý, ešte neznamená, že je škaredý aj pre marabu.“ Doteraz však nikto nevie, akú biologickú funkciu má tento vak.

Ani stravovacími návykmi si tento vták nezíska priazeň pozorovateľov. Najmä preto, že sa živí zdochlinami. Vie sa o ňom, že keď nenájde zdochliny, zabíja iné vtáky, aby uspokojil svoj veľký apetít. Nie div, že veľa ľudí má k nemu silný odpor.

No marabu napriek svojmu málo príťažlivému výzoru a črtám má veľa obdivuhodných vlastností. Poďte sa s nami bližšie zoznámiť s týmto veľmi potupovaným vtákom.

Obor medzi vtákmi

Marabu je nepopierateľne najväčším druhom bociana. Dospelý samec môže dosahovať výšku 150 centimetrov a hmotnosť 8 kilogramov. Samice sú o niečo menšie. Ťažký klinovitý zobák môže tomuto vtákovi narásť do dĺžky viac ako 30 centimetrov — čo je mocný nástroj na vytrhávanie kusov mäsa zo zdochlín.

Hoci je tento bocian veľký, je vynikajúcim letcom. Marabu s rozpätím krídiel viac ako 2,5 metra môže súťažiť v plachtení i s tými najlepšími letcami. Pri lete s hlavou trochu stiahnutou medzi lopatky a s dlhými nohami natiahnutými za telom je stelesnením elegancie. Dokáže využiť prúdenie teplého vzduchu, čiže vzostupné termické prúdy, a môže vyletieť do takých výšok, že ho zo zeme takmer nevidieť! Veď marabu boli spozorované, ako vzlietli až do výšky 4000 metrov!

Zodpovední rodičia

No mimoriadne obdivuhodná je práca, ktorú marabu vykonáva ako rodič. Rodičovstvo je naozaj náročné poslanie, ktoré sa začína stavbou hniezda. Po výbere vhodnej lokality samec, ku ktorému sa neskôr pripojí aj samica, začína stavebné práce. Hniezdo, niekedy vybudované až 30 metrov nad zemou, nie je veľmi vypracované. Konštrukcia s priemerom jeden meter je iba neuhladenou plošinou zo suchých kúskov dreva, konárov stromov a listov. Hniezdiaci vták niekedy zdedí staré hniezdo  a zrenovuje si ho pridaním prútikov a ďalšieho materiálu. Niektoré kolónie marabu si údajne udržiavajú hniezdisko i 50 rokov.

Zatiaľ čo je nový domov ešte vo výstavbe, samec marabu si začína hľadať partnerku. Na rozdiel od mnohých vtáčích druhov samec čaká, že samica príde k nemu. Niekoľko perspektívnych samíc sa predvádza pred samcom v nádeji, že si získajú jeho priazeň. Odmietnutie je bežné. Ale vytrvalosť sa oplatí a samec nakoniec jednu samicu prijme. Pri nasledujúcom dvorení oba vtáky, ktorým sa vaky na krku úplne nafúknu, vydávajú zvuky, ktoré majú odplašiť nežiaduce strany. Bývajú opisované ako múkanie, kňučanie a hvizd — jediné známe zvuky marabu, okrem príležitostného klepotania ich veľkého zobáka. Vzniká silné puto, ktoré sa upevňuje bežným privítaním vždy, keď sa niektorý z neprítomných partnerov vracia do hniezda. Robia to tak, že hlavu stiahnu dozadu a potom dlho klepú zobákom.

Párik spolu dokončí hniezdo. Obaja sa podieľajú aj na sedení na vajciach. Po jednomesačnej inkubačnej lehote sa z kriedovobielych vajec vyliahnu dve alebo tri malé ružové riedko operené mláďatá, ktoré sa stávajú predmetom záujmu oboch rodičov. Mláďatá marabu dostávajú úžasnú starostlivosť. Začína sa aktívny program kŕmenia, do ktorého patrí vysoko výživná potrava, ako napríklad ryby. V močaristých oblastiach, kde sú marabu častými návštevníkmi, môžu rodičia získať veľké zásoby žiab a ďalších bežných zložiek jedálneho lístka týchto vtákov. Vyliahnuté mláďatá sa sýtia zbieraním zvyškov, ktoré im rodičia vyvrátia do hniezda. Mladé vtáky rastú pomaly a samy sa začnú živiť, až keď majú štyri mesiace a dokážu vyletieť z hniezda.

Sanitační pracovníci

Hoci ľudia často pohŕdajú marabu, lebo sa živí zdochlinami, v skutočnosti poskytuje veľmi užitočnú službu. Predátory zanechávajú na afrických pláňach rozhádzané zdochliny, ktoré sa rozkladajú. Keby sa s týmito zdochlinami nič neurobilo, mohli by sa ľahko rozširovať choroby a tie by boli nebezpečné tak pre človeka, ako aj pre zver. Ale marabu vykonáva užitočnú prácu likvidátora tohto odpadu. Spoločne so supmi — tiež dravými vtákmi so zdravým apetítom — hľadajú na týchto pláňach zanechané zabité zvieratá. Keď marabu nejaké nájdu, čakajú na agresívnejšie supy, aby zdochlinu otvorili svojimi silnými zakrivenými zobákmi. V príhodnej chvíli sa marabu so svojím dlhým zobákom akoby chirurgickým nožom pohotovo vrhne na zdochlinu, uchmatne kus  mäsa a vráti sa nabok, čakajúc na ďalšiu príležitosť. Keď sa supy nasýtia, je čas, aby marabu bojovali o všetky zvyšky mäsa, ktoré ešte zostali. Marabu skonzumujú takmer všetko, čo im prejde dolu hrdlom, okrem kostí. Ľahko prehĺtajú kusy mäsa, ktoré vážia i 600 gramov.

V posledných rokoch marabu rozšíril svoju sanitačnú prácu i mimo divočiny. Tento vták vo veľkej miere prekonal strach z človeka a dnes je bežným návštevníkom na mestských a dedinských skládkach odpadu. Aký je výsledok? Čistejšie životné prostredie. Marabu cedí dokonca aj tekutý odpad z bitúnkov, kde hľadá zvyšné kúsky. To, aký dokáže byť tento vták odolný, možno ilustrovať nasledujúcim príkladom. Jednému marabu sa pri prehľadávaní zvyškov pri istom bitúnku v západnej Keni podarilo prehltnúť mäsiarsky nôž. O niekoľko dní však tento nôž — čistý a lesklý — našli neďaleko toho istého miesta, pretože marabu ho vyvrátil a venoval sa svojej zvyčajnej činnosti bez toho, žeby utrpel nejakú viditeľnú ujmu!

Budúcnosť marabu

Hoci sa najbližší príbuzný afrického marabu, väčší bocian argala, ktorý žije v Ázii, vytráca, africkému marabu sa darí dobre. V divočine nemá žiadnych nepriateľov. V minulosti bol najkrutejším nepriateľom marabu človek. Ľudia tohto veľkého bociana strieľali a jeho jemné zadné perá vytrhávali, aby dodali krásu ženským pokrývkam hlavy. „Je takmer nepochopiteľné,“ uvádza kniha Storks, Ibises and Spoonbills of the World (Bociany, ibisy a lyžičiare sveta), „že také jemné a krásne pierka, ktoré zdobia vejáre alebo niektoré nádherné odevy také drahé srdcu žien, sú produktom tohto veľkého, vyziabnutého a odporne vyzerajúceho saprofága.“ Našťastie takéto svojvoľné zabíjanie týchto vtákov sa po rokoch skončilo a ich počet je znova na vzostupe. Náš krátky pohľad na marabu nepochybne odhalil, že si jednoducho nezaslúži, aby sme ním pohŕdali a hanili ho. Jeho zdatnosť a pracovitosť pri čistení životného prostredia nám prinášajú veľký úžitok. Hoci nie je medzi vtákmi najkrajší, aj tak prináša svojím skromným spôsobom slávu Stvoriteľovi. — Žalm 148:7, 10.

[Obrázok na strane 16]

Ťažký klinovitý zobák môže tomuto vtákovi narásť do dĺžky viac ako 30 centimetrov

[Obrázok na stranách 16, 17]

Marabu má rozpätie krídiel viac ako 2,5 metra

[Prameň ilustrácie]

© Joe McDonald

[Obrázok na strane 17]

Mláďatá marabu dostávajú úžasnú starostlivosť

[Prameň ilustrácie]

© M.P. Kahl/​VIREO

[Obrázok na strane 18]

Biologická funkcia vaku marabu zatiaľ nie je známa

[Obrázok na strane 19]

Niekedy si postaví hniezdo aj 40 metrov nad zemou