Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Keď nastane chvíľa zdesenia

Keď nastane chvíľa zdesenia

Keď nastane chvíľa zdesenia

„Mám nôž! Čuš, lebo ťa zabijem!“

BOLO pekné letné odpoludnie a 17-ročná Jehovova svedkyňa Jane * sa korčuľovala na kolieskových korčuliach vo verejnom parku vo Virgínii v USA. Zrazu sa jej zdal park opustený, a tak sa rozhodla odísť. Keď si sadla k dodávkovému autu, ktoré patrilo ich rodine, aby si dala dole korčule, pristúpil k nej neznámy človek. Vyššie uvedenými slovami, ktoré ju zamrazili, sa domáhal pohlavného styku, schytil Jane a snažil sa ju vtlačiť do dodávkového auta. Kričala nahlas, ako len vládala, no muža to nezastavilo.

„Cítila som sa úplne bezbranná,“ spomínala si neskôr Jane. „Ako chrúst oproti obrovi. No ďalej som kričala a zápasila s ním. Nakoniec som zvolala k Bohu: ‚Jehova, nedovoľ, prosím, aby sa mi to stalo!‘“ Zdalo sa, že to útočníka vyplašilo, lebo ju zrazu pustil a zmizol z miesta činu.

Keď muž, ktorý ju chcel znásilniť, nastúpil do svojho auta, trasúca sa Jane sa zamkla v dodávke. Siahla po telefóne a usilovala sa zachovať pokoj. Zavolala na políciu a presne opísala auto páchateľa i poznávaciu značku, čo do niekoľkých minút viedlo k jeho zatknutiu.

Šťastný koniec?

Áno, ale nie hneď. Janino trápenie sa ešte len začalo. Hoci ju polícia i noviny chválili, že na útok reagovala pohotovo a s rozvahou, keď počiatočný šok pominul, Jane vôbec necítila, že by bola rozvážna. „O niekoľko týždňov som začala mať pocit, že sa zrútim,“ spomína si. „Neustále som bola v panike, ktorá mi nedala spať. Po niekoľkých týždňoch som sa nedokázala učiť ani sústrediť svoje myšlienky. Mala som tiež panické ataky. V škole mi jeden spolužiak, ktorý sa podobal na muža, ktorý ma napadol, poklepal po pleci, aby sa ma opýtal, koľko je hodín, a ja som sa skoro zrútila.“

Jane hovorí: „Cítila som sa veľmi mizerne. Strácala som kontakt s priateľmi a osamelosť len prehlbovala moju depresiu. Pripisovala som si vinu za to, že som dala podnet na útok, a žialila som za tou šťastnou a dôverčivou osobou, ktorou som bola predtým, ako sa to stalo. Mala som pocit, akoby tá osoba zomrela.“

Jane zažívala niektoré z klasických príznakov posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP). Čo je PTSP a ako možno pomôcť ľuďom, ktorí trpia jej mučivými príznakmi? Na tieto otázky odpovie nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Meno bolo zmenené.