Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Meteora — vysoké skalné piliere

Meteora — vysoké skalné piliere

Meteora — vysoké skalné piliere

„Nič nemôže byť zvláštnejšie a nádhernejšie ako tento romantický región, ktorý sa nepodobá na žiaden, ktorý som videl predtým alebo potom. V žiadnom inom horskom regióne, kde som bol, sa nenachádza vôbec nič, čo by sa dalo porovnať s týmito výnimočnými vrchmi.“ — Robert Curzon, anglický cestovateľ, 1849.

VÔBEC nie sme pripravení na úžasný pohľad, ktorý sa nám naskytá, keď sa blížime k mestu Kalabáka a k neďalekej dedine Kastráki na Tesálskej nížine v Grécku. Tu je skalný „les“ s viac ako dvadsiatimi obrovskými skalnými piliermi — džungľa samostatne stojacich strmých skál, ktoré sa týčia stovky metrov k nebu. Ich vrcholy korunujú kláštory s drevenými ochodzami a prečnievajúcimi strechami.

To je grécka Meteora, kde unikátne prírodné skaly dotvára neuveriteľné úsilie človeka. „Meteora“ — z gréckeho slova s významom „vypínajúca sa nad zem“ — sa vzťahuje na skupinu izolovaných skalných pilierov a na viac ako 30 kláštorov, ktoré sú na nich postavené. Priemerná výška týchto skál je 300 metrov, pričom najvyššia skala siaha do výšky asi 550 metrov nad zemou.

Ako sa približujeme, tiene vysokých skál sa predlžujú. Scenéria tohto zvláštneho sveta sa neustále mení, lebo skaly v slnečnom svetle vrhajú stále iné tiene. V zime tieto obrovské skaly ostro kontrastujú so snehobielou pokrývkou.

Ako vznikli

Existuje veľa domnienok o tom, ako vznikli skaly Meteory. Mnohí sú presvedčení, že pred miliónmi rokov bola nížina, na ktorej stoja skaly Meteory, zaplavená obrovským vnútrozemským morom. Podľa jednej teórie gigantické geologické zdvihy nejako spôsobili, že tieto skaly vystúpili do výšky. Časopis Experiment hovorí, že podľa niektorých geológov „tieto skaly museli dostať tvar, ktorý majú dnes, v rokoch 2000 až 1000 pred n. l.“

Robert Cruzon, citovaný v úvode, o Meteore napísal: „Zdá sa, akoby sa koniec pásma skalných vrchov odlomil pri nejakom zemetrasení alebo ho odplavila Potopa, ktorá po sebe zanechala len skupinu... vysokých, štíhlych hladkých ihlovitých skál.“ Je zaujímavé, že aj staroveká grécka mytológia pripisuje vytvorenie vrchov Tesálie záplave, čiže potope, ktorú spôsobili bohovia. — 1. Mojžišova 6:1–8:22.

Kláštory vo vzduchu

Nech je už geologické vysvetlenie vzniku skál Meteory akékoľvek, tieto skaly priťahujú pozornosť ľudí už od 9. storočia n. l. Súčasní horolezci, ktorí sa šplhajú na skaly Meteory so špeciálnym výstrojom, môžu pravdepodobne najlepšie oceniť výkon prvých náboženských pustovníkov, ktorí sa usídlili v týchto skalných jaskyniach a rozsadlinách. Ešte stále sa diskutuje o tom, ako postavili kláštory navrchu týchto takmer nedostupných skál.

Ako sa ľudia v dávnych časoch dostávali hore do vysoko položených kláštorov a potom dole? Nuž‚ ako uvádza kniha Meteora—The Rock Monasteries of Thessaly (Meteora — kláštory na skalách Tesálie), ‚buď sa šplhali po drevených rebríkoch spustených z vrcholu útesu, alebo sa dali vytiahnuť v sieti spustenej rumpálom z kláštora. V každom prípade návštevník sa musel v dobrej viere spoliehať na pochybnú techniku mníchov.‘ Na otázku, ako často sa vymieňalo lano, na ktorom bola zavesená sieť, jeden bývalý opát údajne povedal: ‚Len ak sa pretrhlo.‘ Až v roku 1925 boli do skaly vytesané schody, aby sa uľahčil prístup.

Prvými pustovníkmi, ktorí sa vyšplhali na tieto piliere, boli Varnavas niekedy v rokoch 950 až 965 n. l. a Andronikos z Kréty v roku 1020. Nasledovali ich ďalší mnísi z celej Byzancie, ktorí rozšírili počet kláštorných budov na vrcholkoch skál na tridsaťtri. Do 16. a 17. storočia dosiahli tieto komunity najväčšiu dôležitosť, ale odvtedy boli na úpadku.

„Len sa na nás dnes pozrite!“ zvolal opát jedného kláštora. „Nie... mladí k nám už viac nechcú!“ Naozaj, otvorených je už iba šesť kláštorov, z ktorých dva obývajú mníšky. Na rôznych skalách v Meteore možno nájsť opustené kláštorné komplexy.

Bohatá výstava kultúry

Tieto skalné kláštory dnes predstavujú jednu z najzaujímavejších lokalít na kultúrnej mape Grécka. Podľa Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru sú unikátnou pokladnicou kultúrneho dedičstva. Grécka vláda sa odnedávna zaujíma o to, aby sa toto kultúrne bohatstvo zachovalo. Pre návštevníkov boli otvorené renovované budovy a múzeá. Čo obsahujú?

Nuž okrem takých predmetov, ako sú prenosné ikony, kňazské rúcha a hudobné kódexy, obsahujú aj vzácne biblické rukopisy. Je medzi nimi pergamen Codex 591, datovaný do rokov 861–862 n. l., ktorý obsahuje vysvetľujúci rozbor biblickej knihy Evanjelium podľa Matúša.

Mocné prírodné sily vytvorili naozaj unikátny jav. Ak niekedy navštívite Grécko, prečo nezahrnúť do svojho itinerára aj skaly v Meteore? A nezabudnite si so sebou vziať veľkú zásobu filmov, lebo určite budete často používať fotoaparát. — Poslané.

[Obrázky na strane 16]

Kláštor sv. Nicholasa Anapausa

Kláštor Rousanoua

[Prameň ilustrácie]

M. Thonig/​H. Armstrong Roberts

[Obrázky na strane 17]

Kláštor Sv. Trojice

Kláštor Veľké Meteoron

[Prameň ilustrácie]

R. Kord/​H. Armstrong Roberts

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Prameň ilustrácie na strane 16]

Pozadie: Y. Yannelos/​Greek National Tourist Organization