Posttraumatický stres — čo je to?

PRED rokmi bola posttraumatická stresová porucha (PTSP) zvyčajne nazývaná šrapnelový šok alebo bojová únava a skúmali ju najmä v súvislosti s vojnovými veteránmi. Dnes sa veľa zmenilo. Nemusíte byť vojakom, aby vám diagnostikovali PTSP. Stačí, ak ste prežili nejakú traumatickú udalosť.

Tou udalosťou môže byť čokoľvek od vojny cez pokus o znásilnenie po dopravnú nehodu. Spis z Národného centra pre PTSP v Spojených štátoch to vyjadruje takto: „Aby sa u niekoho diagnostikovala PTSP, musel byť predtým vystavený nejakej traumatickej udalosti.“ A táto udalosť „sa musí týkať nejakej skutočnej alebo hroziacej FYZICKEJ ujmy alebo útoku“.

Jane, o ktorej sme sa zmienili v predchádzajúcom článku, si spomína: „Spoznala som, že náhle zdesenie dá podnet na vylúčenie určitých hormónov a tieto hormóny spôsobujú, že sa zmysly stávajú ostražitými pred nebezpečenstvom. Keď nebezpečenstvo pominie, hladina hormónov bežne klesne na normál, ale v prípade postihnutých PTSP zostáva zvýšená.“ Tá udalosť sa stala v minulosti, ale prežité zdesenie sa akoby snažilo natrvalo usadiť v Janinej mysli ako nevítaný nájomník, ktorý ignoruje príkaz na vysťahovanie.

Ak ste prežili traumu a zažívate podobné následky, je dôležité, aby ste si uvedomili, že nie ste sami. Spisovateľka Linda E. Ledrayová v knihe o znásilnení vysvetľuje, že PTSP „je normálna reakcia vyskytujúca sa u normálnych ľudí, ktorí prešli desivou situáciou, keď nemohli ovládať to, čo sa dialo“.

No to, že posttraumatická stresová porucha sa nazýva normálnou, neznamená, že sa objaví u každého, kto prežil nejakú traumu. Ledrayová poznamenáva: „Pri jednej štúdii z roku 1992 sa zistilo, že týždeň po znásilnení 94 percent prežijúcich žien, ktoré sa podrobili výskumu, spĺňalo kritériá na PTSP a po dvanástich týždňoch ich naďalej spĺňalo 47 percent. Päťdesiat percent žien vyšetrených v rámci Služby pre zotavenie po sexuálnom napadnutí v Minneapolise v roku 1993 spĺňalo kritériá na PTSP rok po znásilnení.“

Takéto štatistiky odhaľujú, že PTSP je bežná, omnoho bežnejšia, ako si väčšina ľudí uvedomuje. A postihuje ľudí každého druhu následkom mnohých odlišných udalostí. Autori Alexander C. McFarlane  a Lars Weisaeth poznamenávajú: „Nedávne štúdie ukázali, že traumatické udalosti sa často stávajú civilnému obyvateľstvu v čase mieru, ako aj vojakom a vojnovým obetiam a že u mnohých, ktorí prežili takéto časté udalosti, sa objaví PTSP.“ Dokonca u niektorých ľudí PTSP viedla k nutnosti lekárskeho zákroku alebo k srdcovému infarktu.

„Ukázalo sa, že PTSP je veľmi bežnou poruchou,“ vysvetľujú spomínaní autori. Ďalej hovoria: „Náhodný prieskum medzi 1245 americkými dospievajúcimi ukázal, že 23 percent z nich bolo obeťou fyzického alebo sexuálneho útoku, ako aj svedkom násilia voči druhým. U jednej pätiny dospievajúcich, ktorí tomu boli vystavení, sa objavila PTSP. To naznačuje, že v súčasnosti trpí posttraumatickou stresovou poruchou približne 1,07 milióna amerických tínedžerov.“

Ak je táto štatistika presná, znamená to, že len v jedinej krajine je veľa postihnutých tínedžerov! Čo možno urobiť pre týchto  ľudí, ako aj pre mnohé milióny ďalších postihnutých na celom svete?

Čo možno urobiť?

Ak ste presvedčený, že vy alebo niekto, koho poznáte, azda trpíte PTSP, ponúkame vám niekoľko návrhov.

Snažte sa dodržiavať duchovný program. „Stále som navštevovala zhromaždenia v miestnej sále Kráľovstva,“ vysvetľuje Jane. „Aj keď som sa nedokázala sústrediť na to, čo sa tam hovorilo, vedela som, že Jehova Boh chce, aby som tam bola. Členovia zboru boli mimoriadne láskaví a povzbudiví a láska i osobný záujem, ktoré mi prejavovali, pre mňa počas celého toho trápenia veľa znamenali.“ Jane dodáva: „Pomáhalo mi tiež, keď som si čítala žalmy. Akoby modlitby utrápených hovorili za mňa. Keď som nedokázala v modlitbe povedať to, čo som chcela, povedala som len: ‚Amen‘.“

Neváhajte povzbudzovať postihnutého. Ak váš blízky bojuje so strašnými spomienkami na nejakú traumatickú udalosť, uvedomte si, že nereaguje prehnane ani nie je naschvál svojhlavý. Pre emocionálnu otupenosť, úzkosť alebo hnev azda nie je schopný reagovať, ako by ste si priali vzhľadom  na snahu, ktorú vyvíjate, aby ste mu boli oporou. Ale nevzdávajte sa! Ako Biblia hovorí: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ — Príslovia 17:17.

Postihnutý potrebuje uznať, že nerozumné spôsoby, ktorými sa snaží chorobu zvládnuť, mu spôsobujú ujmu, a musí sa im vyhýbať. Patrí k nim užívanie zakázaných drog a nadmerné pitie alkoholických nápojov. Hoci alkohol a drogy azda prinášajú dočasnú úľavu, zakrátko situáciu iba zhoršia. Zvyčajne prispievajú k spoločenskej izolácii, k odmietaniu ľudí, ktorí chcú človeku pomôcť, k workoholizmu, neovládanému hnevu, neovládanému jedeniu alebo obmedzovaniu jedenia, alebo k inému sebaničivému správaniu.

Poraďte sa s kompetentným odborným lekárom. Možno sa ukáže, že postihnutý nemá PTSP, ale ak má, existujú účinné liečebné postupy. * Ak vám pomáha odborník, buďte k nemu úprimný a požiadajte ho o pomoc pri prekonávaní ktoréhokoľvek uvedeného správania.

Pamätajte: Často sa prvé hoja telesné rany, ale ľudia postihnutí PTSP môžu mať mnohé rany na tele, na mysli i na duchu. Nasledujúci článok rozoberá ďalšie spôsoby, akými sa môže postihnutý a ľudia v jeho blízkosti zapojiť do procesu zotavovania, a rozoberá aj nádej pre všetkých, ktorí sú postihnutí posttraumatickým šokom.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 6]

Príznaky posttraumatického stresu

Mnohí ľudia, ktorí prežili nejakú traumu, ju zažívajú opakovane vo svojej mysli. Zvyčajne to nedokážu ovládnuť ani zastaviť. K následkom môžu patriť:

• Živé spomienky — pocity, že znova prežívajú traumu

• Zlé sny a nočné mory

• Sklon veľmi sa ľakať pri silných zvukoch alebo ak k nim niekto neočakávane pristúpi zozadu

• Triaška a potenie

• Búšenie srdca alebo sťažené dýchanie

• Rozrušenie, ak im niečo, čo videli, počuli, cítili, zavoňali alebo ochutnali, pripomenie traumu

• Úzkosť alebo strach — pocit, že im znova niečo hrozí

• Ťažkosti s ovládaním emócií, lebo všetko, čo im pripomína traumu, vedie k náhlej úzkosti, hnevu alebo rozrušeniu

• Ťažkosti s koncentráciou alebo jasným myslením

• Ťažkosti so zaspávaním alebo so spánkom

• Nepokoj a pocit hroziaceho nebezpečenstva

• Emocionálna uzavretosť alebo emocionálna otupenosť

• Ťažkosti s prejavovaním lásky druhým alebo s prejavovaním silných emócií

• Pocit, že prostredie, v ktorom sa nachádzajú, je čudné alebo neskutočné

• Strata záujmu o to, čo im predtým spôsobovalo radosť

• Ťažkosti spomenúť si na dôležité prvky toho, čo sa udialo počas traumy

• Pocit odlúčenia od okolitého sveta a vecí, ktoré sa im stávajú

[Obrázky na strane 5]

PTSP môžu vyvolať mnohé traumatické udalosti