Ako rozpoznať príznaky

„Smútok je normálny, zdravý pocit; depresia je choroba. Problém spočíva v porozumení a rozpoznaní rozdielu.“ — Dr. David G. Fassler.

TAK ako väčšina iných chorôb, aj depresia má zreteľné príznaky. Ale nie všetky tieto príznaky sa dajú len tak ľahko rozpoznať. Prečo? Pretože občas takmer každý dospievajúci upadá do skleslej nálady, tak ako aj dospelí ľudia. Aký je rozdiel medzi bežnou skleslou náladou a skutočnou depresiou? Závisí to hlavne od intenzity smútku a dĺžky trvania tohto stavu.

Intenzita zahŕňa mieru, do akej negatívne pocity sužujú mladých ľudí. Depresia, omnoho vážnejšia ako len krátkodobé zúfalstvo, je stravujúca duševná choroba, ktorá vážne oslabuje schopnosť dospievajúcich, aby fungovali normálne. Dr. Andrew Slaby opisuje náročnosť tohto stavu takto: „Predstavte si tú najhoršiu fyzickú bolesť, akú ste kedy zažili: zlomenú kosť, bolesť zuba alebo pôrodné bolesti, vynásobte ju desiatimi a odmyslite si dôvod bolesti; možno tak približne pochopíte bolesť pri depresii.“

Dĺžka trvania sa týka toho, ako dlho pretrváva obdobie ľahostajnosti. Podľa docentov Leona Cytryna a Donalda H. McKnewa ml. „ak má dieťa zlú náladu dlhšie ako týždeň (z akéhokoľvek dôvodu) alebo ak ani 6 mesiacov po utrpení vážnej straty nepreukazuje žiadne náznaky upokojenia alebo sa nevie zaradiť do normálneho života, vzniká riziko, že sa uňho vyvinie depresívna porucha“.

Bežné príznaky

Depresia sa diagnostikuje len vtedy, keď sa u mladého človeka prejavuje každý deň viacero príznakov väčšinu dňa a trvá to prinajmenšom dva týždne. Pomerne krátkodobá skľúčenosť sa označuje za depresívnu epizódu. Dystýmia, čiže depresívna neuróza, čo je chronickejšia forma ľahkej alebo strednej depresie, sa diagnostikuje vtedy, keď príznaky pretrvávajú prinajmenšom jeden rok s nie väčšou ako dvojmesačnou prestávkou. Aké sú teda niektoré bežné príznaky depresie? *

Náhla zmena nálady a správania. Predtým poslušné dospievajúce dieťa sa stáva konfliktným. Medzi mladými, ktorí trpia depresiou, je bežné buričské správanie a útek z domova.

 Izolácia od spoločenstva. Deprimovaný dospievajúci sa odťahuje od kamarátov. Alebo sa môže stať, že kamaráti opúšťajú skľúčených mladých, pretože si všimli nežiaduce zmeny v ich postojoch alebo v správaní.

Zmenšený záujem o takmer každú činnosť. Mladý je neobvykle pasívny. Koníčky, ktoré ho ešte prednedávnom zaujímali, teraz považuje za nudné.

Značné zmeny v stravovacích návykoch. Mnohí odborníci si myslia, že také poruchy, ako je anorexia, bulímia a kompulzívne prejedanie sa, majú často súvis s depresiou (a niekedy ňou môžu byť spôsobené).

Problémy so spánkom. Dospievajúci spí buď veľmi krátko, alebo veľmi dlho. U niektorých je narušený spánok; celú noc sú hore a spia cez deň.

Zhoršenie prospechu. Depresívny dospievajúci má problémy vychádzať s učiteľmi a spolužiakmi a jeho známky sa začnú zhoršovať. Čoskoro sa dospievajúci zdráha chodiť do školy.

Riskovanie a sebapoškodzovanie. Správanie, pri ktorom sa dospievajúci ‚zahráva so smrťou‘, naznačuje, že má malý záujem o život. Sebapoškodzovanie (ako napríklad porezanie pokožky) môže byť tiež toho príznakom.

Pocity bezcennosti alebo neprimeranej viny. Mladý sa stáva príliš sebakritickým a má pocit, ako keby úplne zlyhal, aj keď skutočnosť môže naznačovať niečo celkom iné.

Psychosomatické problémy. Ak sa nezistia žiadne fyzické príčiny bolesti hlavy, chrbtice, žalúdka a podobných zdravotných ťažkostí, môže to naznačovať skrytú (larvovanú) depresiu.

Opakujúce sa myšlienky na smrť alebo samovraždu. Ak sa mladý príliš zaoberá morbídnymi myšlienkami, môže to poukazovať na depresiu. Podobne je to aj so samovražednými vyhrážkami. — Pozri rámček „Keď chce dieťa zomrieť“.

Bipolárna porucha

Niektoré z týchto príznakov sa môžu prejaviť aj pri ďalšej záhadnej poruche — bipolárnej poruche. Podľa Dr. Barbary D. Ingersollovej a Dr. Sama Goldsteina je bipolárna porucha (známa aj ako manicko-depresívna psychóza) „stav, ktorý je charakteristický  depresiou prerušovanou obdobiami zvýšenej nálady a energie, pričom nálada stúpa nad bežnú úroveň dobrej nálady“.

Tento stav zvýšenej nálady sa nazýva mánia. Jej príznaky môžu zahŕňať myšlienkový trysk, nadmerné hovorenie a zníženú potrebu spánku. V skutočnosti sa môže postihnutý obísť bez spánku aj niekoľko dní bez nejakého zjavného úbytku síl. Ďalším príznakom manickej fázy bipolárnej poruchy je veľmi impulzívne správanie bez ohľadu na následky. Správa Národného inštitútu pre duševné zdravie v Spojených štátoch uvádza: „Mánia často postihuje myslenie, úsudok a spoločenské správanie spôsobom, ktorý zapríčiňuje vážne problémy a ťažkosti.“ Ako dlho trvá tento manický stav? Niekedy iba niekoľko dní; inokedy pretrváva mánia aj niekoľko mesiacov, dokiaľ opäť nenastane depresia.

V najväčšom ohrození, že sa u nich vyvinie bipolárna porucha, sú jednotlivci, ktorí majú v rodine postihnutého člena. Dobrou správou je však to, že existuje nádej pre trpiacich. Kniha The Bipolar Child (Bipolárne dieťa) hovorí: „Ak sa u detí včas určí diagnóza a začne sa s primeranou liečbou, tieto deti a ich rodiny môžu žiť omnoho vyrovnanejším životom.“

Je dôležité podotknúť, že jeden vyskytujúci sa príznak ešte nemusí naznačovať depresiu alebo bipolárnu poruchu. Najčastejšie vedie k stanoveniu diagnózy skupina príznakov, ktoré sa prejavujú počas nejakého obdobia. Stále však zostáva otázka: Prečo táto mätúca porucha postihuje mladých ľudí?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

KEĎ CHCE DIEŤA ZOMRIEŤ

Podľa amerických Centier pre kontrolu chorôb zomrelo v Spojených štátoch v jednom z uplynulých rokov viac mladých ľudí následkom samovrážd ako na rakovinu, ochorenie srdca, aids, vrodené chyby, mŕtvicu, zápal pľúc, chrípku a chronické choroby pľúc dohromady. Ďalším znepokojujúcim faktom je, že dramaticky vzrástol počet samovrážd zaznamenaných medzi osobami vo veku od 10 do 14 rokov.

Dá sa nejako predísť samovraždám dospievajúcich? V niektorých prípadoch áno. Dr. Kathleen McCoyová píše: „Štatistiky ukazujú, že mnohým samovraždám predchádzajú pokusy o samovraždu alebo slovné narážky, či iné varovania. Už keď sa vaše dospievajúce dieťa len zmieňuje o samovražedných myšlienkach, je najvyšší čas venovať tomu väčšiu pozornosť a možno vyhľadať aj odbornú pomoc.“

Všeobecná rozšírenosť depresie medzi mladými zdôrazňuje, že je potrebné, aby rodičia a ďalší dospelí brali vážne akékoľvek náznaky, že si mladý človek chce vziať život. Dr. Andrew Slaby vo svojej knihe No One Saw My Pain (Nikto nevidel moju bolesť) píše: „Takmer v každom prípade samovraždy, ktorý som skúmal, boli náznaky úmyslu dospievajúceho dieťaťa prehliadané alebo podceňované. Členovia rodiny a kamaráti nechápali tie veľké zmeny, ktoré uňho pozorovali. Zameriavali sa len na následky, a nie na základný problém, takže diagnózou sa stali ‚rodinné problémy‘, ‚zneužívanie drog‘ alebo ‚anorexia‘. Niekedy bola liečená hnevlivosť, zmätenosť a podráždenosť, ale nie depresia. Základný problém pretrvával, prehlboval sa a spôsoboval ešte väčšie muky.“

Odkaz je jasný: Berte vážne akýkoľvek náznak sklonu k samovražde!

[Obrázok na strane 7]

Niekedy je buričské správanie znakom skrytej depresie

[Obrázok na strane 7]

Dospievajúci, ktorí trpia depresiou, často strácajú záujem o činnosti, ktoré ich bavili