Úžasné lastúrniky odhaľujú svoje tajomstvá

ČO VYTVÁRA sekundové lepidlo odolné voči vode, funguje ako vysávač a dokonca učí vedcov, ako opravovať gény? Skromný malý mäkkýš známy ako lastúrnik!

Lastúrniky možno nájsť na celom svete. Niektoré žijú v mori. Iné obývajú sladkovodné rieky a jazerá. Vnútri ich dvojchlopňovej schránky je mäkké telo pokryté orgánom podobným koži, ktorý sa nazýva plášť. Ako je to pri všetkých mäkkýšoch, v plášti tohto živočícha sa zmiešava vápnik s oxidom uhličitým, ktoré sa extrahujú z potravy a okolitej vody, a tak sa vytvára schránka. Keby to chcel človek napodobniť, musel by zjesť úlomky skál, spracovať ich v sebe a potom ich uvoľniť ako prefabrikovaný stavebný materiál, ktorým by automaticky vytvoril steny a strechu! Ale vedcov nenadchýna ani tak schránka, ako skôr noha morského lastúrnika!

Sekundové lepidlo lastúrnikov

Skúste oddeliť lastúrnika od skaly a zistíte, ako neuveriteľne silno sa jej drží — čo je nevyhnutné, ak má odolávať ostrým zobákom hladných morských vtákov alebo vlnobitiu mora. Ako to, že dokáže tak pevne priľnúť k povrchu? Keď si vyberie miesto, kde sa usadí, vystrčí zo schránky jazykovitú nohu a pritlačí ju na pevný povrch. Špeciálne žľazy vylučujú sekrét, tekutú zmes bielkovín, do drážky po celej dĺžke nohy. Táto tekutina rýchlo tuhne na tenké elastické vlákno dlhé asi dva centimetre. Potom lastúrnik vystrekne z drobnej žľazy podobnej vankúšiku trocha prírodného lepidla, dvihne nohu a kotevné lanko číslo jeden je pripevnené. Strategicky rozmiestnené vlákna tvoria zväzok nazvaný byssus, ktorým je lastúrnik pripútaný k svojmu novému domovu, čo sa veľmi podobá spôsobu, akým prídržné laná upevňujú stan. Celý tento postup trvá len tri alebo štyri minúty. — Pozri nákres.

Predstavte si, že máte veľmi silné lepidlo, ktoré je netoxické a také pružné, že prenikne do všetkých škáročiek i medzier, a priľne na akýkoľvek povrch, dokonca aj pod vodou. Stavitelia lodí by ho radi mali pri oprave plavidiel, lebo by nemali náklady spojené s odťahovaním lodí do suchého doku. Podobne karosári by uvítali skutočný náter odolný voči vode, ktorý zabraňuje korózii. Chirurgovia by si ocenili bezpečné lepidlo na spájanie polámaných kostí a na uzatváranie jaziev. Zubní lekári by ním mohli vypĺňať deravé zuby a opravovať zlomené zuby. Zdá sa, že zoznam možného využitia je nekonečný.

Ale vedci nezamýšľajú získavať toto sekundové lepidlo zo samotných lastúrnikov. Len na jediný gram lepidla by bolo treba 10 000 mäkkýšov. Preto by sa zberom dostatočného množstva lastúrnikov na zabezpečenie celosvetového dopytu po tomto sekundovom lepidle vykynožila celá populácia lastúrnikov, pričom už teraz je mnoho ich druhov ohrozených. Miesto toho americkí výskumníci izolovali a naklonovali gény piatich lepivých bielkovín lastúrnikov a práve smerujú k ich veľkovýrobe v laboratóriu, aby ich mohli priemyselne testovať.  Aj britskí vedci vedú výskum jednej z týchto lepivých bielkovín. No lastúrnik je stále o krok pred nimi. Len on inštinktívne pozná presnú zmes bielkovín potrebnú na ten-ktorý druh povrchu. Molekulárny biológ Frank Roberto sa s obdivom opýtal: „Ako by sa to vôbec dalo napodobniť?“

Vysávač

Lastúrniky sa živia filtrovaním. Väčšina druhov lastúrnikov denne nasaje do svojho tela niekoľko litrov vody, z ktorej cedí nielen potravu a kyslík, ale aj nečistoty, ako sú škodlivé baktérie a jedovaté chemikálie. Vďaka tejto schopnosti sú lastúrniky skvelými čističmi vody. Sú preto aj pohotovými včasnými detektormi znečistenia vody. Napríklad stovky lastúrnikov boli vhodené do mora v okolí ropných polí Ekofisku pri pobreží Nórska. Každých niekoľko mesiacov ich vedci odlepia a merajú množstvo znečisťujúcich látok v ich schránkach, aby zistili, či chemikálie vypustené do mora škodia morským živočíchom. Od roku 1986 sa slávky a ustrice používajú v rámci Projektu na monitorovanie lastúrnikmi, ktorý prebieha v pobrežných a vnútrozemských vodách Severnej Ameriky. Výskumníci získavajú každoročnou kontrolou nahromadených chemikálií vnútri týchto mäkkýšov dobrú predstavu o akýchkoľvek zmenách v kvalite vody. Aké sú tieto živočíchy užitočné!

Jeden sladkovodný druh lastúrnika, kopýtko prirastené, sa často považuje za škodcu. Tento prirodzený obyvateľ východnej  Európy, ktorý dosahuje veľkosť nechta na palci, bol pravdepodobne nechtiac zavedený do Severnej Ameriky v polovici 80. rokov 20. storočia, keď jedna transatlantická loď vypustila balastovú vodu. Keďže kopýtko prirastené je ďaleko od svojich prirodzených nepriateľov, veľmi rýchlo sa množí vo Veľkých jazerách a v susedných vodných tokoch, kde upcháva nasávacie vodovodné potrubia a vytvára panciere na lodiach, mólach a mostoch, čím spôsobuje škody v hodnote miliónov dolárov. Vytlačil tiež niekoľko pôvodných druhov lastúrnikov.

Má to však aj kladnú stránku. Keďže kopýtko prirastené je najlepším filtrovačom, rýchlo čistí kalné vody jazier hltaním plávajúcich rias. Zelené vodné rastliny potom opäť môžu prekvitať a poskytovať domov iným obyvateľom jazier. Vedci v súčasnosti skúmajú možnosť využitia výnimočnej filtrovacej schopnosti lastúrnikov pri filtrovaní škodlivých baktérií z verejných zdrojov vody a dokonca pri odstraňovaní odpadu v čistiarňach odpadových vôd.

Ďalšie schopnosti

Vedeli ste, že niektoré sladkovodné lastúrniky vytvárajú prírodné perly, pričom niektoré sú veľmi cenné? Ak ste niekedy nosili šperky vykladané perleťou alebo používali perlové gombíky, aj tie mohli byť produktom lastúrnikov. Lesklá, dúhovo sfarbená perleť pochádza z vnútornej vrstvy ich schránky a často sa používa na kultivovanie perál. Guľôčka perlete vyrezaná z mušle sa vloží do ustrice. Tak podráždená ustrica začne obaľovať dráždivý predmet vrstvami perlete, až nakoniec vytvorí perlu.

Samozrejme, niektoré morské lastúrniky aj jeme! Celé stáročia mali ľudia pôžitok z jedenia ich lahodného, výživného mäsa upraveného na rôzne spôsoby. Vo francúzskych domácnostiach môžete ochutnať moules marinière, čo sú slávky dusené vo vínnej omáčke so šalotkou. Španieli lastúrniky viac obľubujú v pestrom jedle paella, zatiaľ čo Belgičania ich podávajú vo veľkých parných hrncoch so zemiakovými hranolčekmi. Komerčný lov lastúrnikov je ekonomicky výnosný na celom svete, hoci v niektorých európskych krajinách ešte stále fungujú aj rodinné podniky. Upozornenie: Ak zamýšľate ochutnať toto chutné jedlo, overte si, či mäkkýše pochádzajú z dôveryhodného zdroja, a nikdy ich nezbierajte sami na pláži, ak si nie ste úplne istí čistotou vody.

Ktovie, aké ďalšie tajomstvá lastúrniky odhalia? Veď niektoré z týchto živočíchov žijú údajne viac ako sto rokov! Lastúrniky majú drobné srdce, ktoré pumpuje priehľadnú krv, ale nemajú mozog. Ako teda robia všetky tie úžasné veci, ktoré sú tu opísané? Biblia odpovedá: „Venuj pozornosť zemi, a tá ťa poučí, a morské ryby ti to oznámia. Kto medzi týmito všetkými by dobre nevedel, že to urobila ruka Jehovu?“ — Jób 12:8, 9.

[Rámček/obrázok na strane 24]

Opravár génov

Hlbokomorský lastúrnik Bathymodiolus žije na jednom z najnehostinnejších miest na zemi, na Stredoatlantickom chrbte, kde z otvorov horúcich prameňov vyvierajú veľmi jedovaté chemické látky, ktoré neustále poškodzujú genetickú stavbu tohto živočícha. No špeciálne enzýmy umožňujú tomuto lastúrnikovi stále opravovať svoju DNA. Vedci skúmajú tieto enzýmy v nádeji, že zistia, ako opravovať ľudskú DNA poškodenú chorobou alebo starobou.

[Nákres/obrázok na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Spôsob prichytávania mnohých lastúrnikov

Noha

Stvol

Byssové vlákna

Vlákno

Povlak

[Obrázok na strane 22]

Lastúrniky sú skvelými čističmi vody

[Prameň ilustrácie]

Ontario Ministry of Natural Resources/​Michigan Sea Grant

[Obrázky na strane 23]

Perna viridis

Slávka jedlá

Kopýtko prirastené

Mytilus californianus

Villosa iris

(Lastúrniky nie sú zobrazené v skutočnej veľkosti)

[Pramene ilustrácií]

Perna viridis: S láskavým dovolením Mote Marine Laboratory; kopýtko prirastené: S. van Mechelen/​University of Amsterdam/​Michigan Sea Grant; Villosa iris a vľavo dole: © M. C. Barnhart

[Obrázok na strane 24]

Paella, pestré španielske jedlo, často obsahuje lastúrniky