Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ničí si človek svoje potravinové zdroje?

Ničí si človek svoje potravinové zdroje?

Ničí si človek svoje potravinové zdroje?

„Naším skutočným problémom v dnešnej dobe nie [sú] dlhy a deficity ani celosvetové súperenie, ale je to potreba nájsť spôsob, ako žiť bohatým, naplneným životom bez toho, žeby sme ničili biosféru našej Zeme, ktorá udržiava všetok život. Doteraz ľudstvo ešte nikdy nebolo takto ohrozené: kolapsom práve tých prvkov, ktoré nám umožňujú žiť.“ Genetik David Suzuki.

JE ĽAHKÉ považovať jablko za samozrejmosť. Ak žijete v oblasti, kde sa urodí veľa jabĺk, možno budete usudzovať, že jablká sú ľahko dostupné a — čo je ešte lepšie — môžete si vybrať z pestrej ponuky. Ale vedeli ste, že dnes tu je zrejme oveľa menej odrôd jabĺk, z ktorých sa dá vybrať, ako to bolo pred sto rokmi?

V rokoch 1804 až 1905 sa v Spojených štátoch pestovalo 7098 odrôd jabloní. Dnes 86 percent z nich, čiže 6121 odrôd, už neexistuje. S hruškami je to podobne. Asi 88 percent z 2683 odrôd, ktoré sa kedysi pestovali, už dnes neexistuje. A čo sa týka zeleniny, tu sú čísla ešte horšie. Niečo sa vytráca a to niečo sa nazýva biologická rozmanitosť — nielen bohatá rozmanitosť existujúcich druhov, ale aj bohatá rozmanitosť, ktorá sa vyskytuje v rámci jedného druhu. Rozmanitosť v rámci rozličných druhov zeleniny, ktorá sa pestuje v Spojených štátoch, bola v priebehu necelých 80 rokov zredukovaná o 97 percent! Ale je rozmanitosť naozaj taká dôležitá?

Mnoho vedcov hovorí, že áno. Hoci sa stále vedú spory o úlohe biologickej rozmanitosti, veľký počet odborníkov na životné prostredie súhlasí s tým, že je nevyhnutná pre život na zemi. Hovoria, že biologická rozmanitosť je rovnako dôležitá pre rastliny, ktoré pestujeme ako potravu, ako je dôležitá aj pre rastliny, ktoré rastú voľne v lesoch, džungliach a na lúkach sveta. Rozmanitosť v rámci druhu je rovnako dôležitá. Napríklad s väčším počtom odrôd ryže sa zvyšuje pravdepodobnosť, že niektoré odrody budú odolné proti bežným chorobám. Preto správa Worldwatch Institute nedávno poznamenala, že predovšetkým jedna vec môže ľudstvu ukázať, aké vážne to môže byť, keď zredukujeme zemskú biologickú rozmanitosť — a tou je účinok na naše potravinové zdroje.

Zánik rastlín môže ovplyvniť poľnohospodárske plodiny prinajmenšom v dvoch ohľadoch: 1. stratia sa divo rastúce pôvodné rastliny, z ktorých sa vyšľachtili poľnohospodárske odrody a ktoré sú možným zdrojom génov pre budúce kríženie, a 2. zmenší sa množstvo odrôd (kultúr) v rámci vyšľachtených druhov. Napríklad začiatkom 20. storočia sa pestovalo v Ázii vyše 100 000 miestnych kultúr ryže, pričom len v samotnej Indii ich bolo prinajmenšom 30 000. Teraz 75 percent indickej úrody tvorí len desať kultúr. Na Srí Lanke bolo takmer 2000 pôvodne pestovaných odrôd ryže nahradených piatimi odrodami. V Mexiku, kolíske zdomácňovania kukurice, sa pestuje už len 20 percent odrôd, ktoré sa tu pestovali v 30. rokoch 20. storočia.

Ale ohrozené nie sú len potraviny. Asi 25 percent komerčne vyrábaných liečiv sa vyrába z rastlín a stále sa objavujú nové liečivé rastliny. Napriek tomu rastlinné druhy nepretržite zanikajú. Nepílime si pod sebou práve ten konár, na ktorom sedíme?

Podľa Svetovej únie na ochranu prírody (IUCN) z asi 18 000 skúmaných druhov rastlín a zvierat hrozí zánik viac ako 11 000 druhom. Na miestach, ako je Indonézia, Malajzia a Latinská Amerika, kde boli pre plantáže vyklčované rozľahlé zalesnené plochy, môžu výskumníci už len odhadovať, koľko druhov zaniklo a koľko je ohrozených. No podľa časopisu The UNESCO Courier niektorí hovoria, že vymieranie napreduje „katastroficky rýchlo“.

Samozrejme, zem neustále produkuje obrovské množstvo potravy. Ale ako dlho bude môcť uživiť rozrastajúcu sa ľudskú populáciu, ak sa bude zemská biologická rozmanitosť zmenšovať? Viaceré krajiny zareagovali na toto znepokojenie tým, že zriadili banky na uchovanie semien ako záruku proti strate dôležitých rastlín. Niektoré botanické záhrady sa ujali úlohy zachovania druhov. Veda dodala nové mocné nástroje génového inžinierstva. Ale môžu banky na uchovanie semien a veda naozaj vyriešiť tento problém? Touto otázkou sa bude zaoberať nasledujúci článok.