Od našich čitateľov

Útecha pre chorých Ďakujem Vám za sériu článkov „Útecha pre chorých“. (22. januára 2001) Pred štyrmi rokmi som mala nehodu. Mnohokrát som si myslela, že by bolo bývalo lepšie, keby som bola vtedy zomrela. Mám vážnu stratu pamäti a v dôsledku nej zažívam mnoho problematických dní. Čítanie tejto série článkov ma povzbudilo.

T. M., Japonsko

Od pätnástich rokov musím zvládať bolestivú reumatoidnú artritídu. Tieto informácie mi pomohli uvedomiť si, že sa potrebujem naučiť viac dôverovať Jehovovi, ktorý je „pevnosťou v deň tiesne“. — Náhum 1:7.

Y. F. R., Kolumbia

Som evanjelistkou celým časom. Krátko po presťahovaní sa do nového služobného pridelenia som sa dozvedela, že mám cukrovku. Váš opis emocionálneho zmätku, ktorý pociťuje človek postihnutý chronickou chorobou, bol úžasný! Tieto články mi pomohli vyrovnanejšie prehodnotiť vlastnú situáciu a urobiť v živote isté zmeny.

L. A., Taliansko

Nie sme chorí, ale zásady v článku nám veľmi pomohli s problémom, pred ktorým stojíme. Ako sa to často stáva, tento časopis bol odpoveďou na konkrétnu modlitbu.

R. P. a L. P., Srí Lanka

Pred niekoľkými týždňami som sa dozvedel, že mám na pečeni rakovinový nádor. Viete si predstaviť, ako to na mňa zapôsobilo, keďže až dovtedy som bol zdravý. Dnes som si vzal časopis z 22. januára a články v ňom som doslova hltal. Sú v nich opísané všetky moje pochybnosti, myšlienky a pocity, ale zároveň podporujú pozitívny postoj.

J. E., Španielsko

Skúsenosť zo skutočného života Píšem o dojímavej skúsenosti Billa a Rose Meinersovcov „Prekonávať prekážky stanovovaním si cieľov“. (22. januára 2001) Je povzbudzujúce vedieť, že vytrvávajú už viac ako pol storočia. Tieto životné príbehy pôsobia na tie najcitlivejšie struny nášho srdca. Chcela by som, aby sa Bill a Rose dozvedeli, že sa za nich modlím.

V. G., Taliansko

Pre tých z nás, ktorí sú zdraví, bol tento príbeh muža bojujúceho s chorobou viac ako 50 rokov nepredstaviteľne inšpirujúci. Pomohol mi uvedomiť si, že ako zdravá žena by som si mala veľmi ceniť svoje zdravie a plne využiť svoj život.

P. V., Česká republika

Mám matku, ktorá je chorá už takmer 20 rokov. V súčasnosti je zúfalá a premýšľa, prečo sa jej aspoň trochu neuľaví. Prečítala som jej tento článok, čo prospelo aj mne. Teraz už rozumiem, prečo je väčšinu času deprimovaná.

G. O. A., Nigéria

Akí statoční sú Bill a Rose, ako aj ďalší ľudia, ktorí musia žiť s vážnou chorobou! Myslím si, že my, ktorí to máme omnoho ľahšie, si od nich môžeme brať príklad. Bill a Rose, buďte i naďalej silní! Ste pre nás vzorom!

I. S., Nemecko

Známosť dospievajúcich Mám 15 rokov a páčil sa mi článok „Mladí ľudia sa pýtajú... Si podľa rodičov príliš mladý na pestovanie známosti?“ ​(22. januára 2001) Decká v škole sa ma pýtajú, či som homosexuál, lebo s nikým nechodím. Zvyčajne im poviem, že mi rodičia nedovolia s nikým chodiť, ale vždy som im chcel dať nejakú lepšiu odpoveď. Po prečítaní tohto článku už viem, ako odpovedať na ich otázky. Veľmi Vám ďakujem, že myslíte na nás dospievajúcich.

C. G., Spojené štáty