Pravda o populárnych oslavách

BOSORKY a duchovia, tekvice a vatry, nezbedy alebo sladkosti. Vonkajšie prejavy Halloweenu možno ľahko rozpoznať. Ale čo sa skrýva za touto a jej podobnými oslavami? Halloween má tiež názov All Hallows’ Eve, čo znamená predvečer Sviatku všetkých svätých. Tento zdanlivo kresťanský názov však zakrýva pôvod, ktorý ani zďaleka nie je svätý. V skutočnosti učenci tvrdia, že korene Halloweenu siahajú do čias dávno pred kresťanstvom — do éry, keď starovekí Kelti obývali Britániu a Írsko. Kelti používali lunárny kalendár a delili rok na dve obdobia — na tmavé zimné mesiace a jasné letné mesiace. Pri najbližšom splne mesiaca pred 1. novembrom Kelti oslavovali sviatok Samhain, čo znamená „koniec leta“. *

 Tento sviatok, ktorý pripadal na začiatok keltského nového roka, býval na konci leta, keď sa zozbierala úroda a stáda zišli z pastvín do prístrešia. Kelti verili, že keď sa dni skracujú, treba slnko oživiť rôznymi obradmi a obeťami. Koniec starého roka symbolizovali zahasením všetkých ohňov a nový rok slávnostne začali posvätnými vatrami, od ktorých si každý člen komunity odpálil oheň, aby zakúril vo svojom kozube. Mysleli si, že týmito vatrami — podobné možno dnes vidieť v Británii pri oslavách Guy Fawkes Night — odplašia zlých duchov.

Panovalo presvedčenie, že na sviatok Samhain sa otvára opona medzi ľudským a nadprirodzeným svetom a duchovia, dobrí rovnako ako zlí, sa potulujú po zemi. Duše mŕtvych sa údajne vracali do svojich príbytkov a rodiny vykladali jedlo a nápoje pre duchov, ktorí ich navštívili, v nádeji, že si ich udobria a odvrátia nešťastie. A tak keď dnes deti prezlečené za duchov alebo bosorky chodia z domu do domu a pýtajú si halloweenové sladkosti alebo sa vyhrážajú nezbedami, nevedomky zachovávajú staroveké rituály Samhainu. Jean Markale v knihe Halloween, histoire et traditions (Halloween — história a tradície) poznamenáva: „Tým, že prijmú niečo do rúk, v symbolickom zmysle, ktorému nerozumejú, dochádza k bratskej výmene medzi viditeľným a neviditeľným svetom. A preto sú maškarády na Halloween... v podstate posvätnými obradmi.“

Keďže ľudia verili, že bariéry medzi hmotným svetom a nadprirodzenou ríšou padli, mysleli si tiež, že ľudia môžu ľahko prejsť do sveta duchov. Samhain bol preto zvlášť priaznivým časom na odhaľovanie tajomstiev budúcnosti. Pomocou jabĺk alebo lieskovcov, ktoré považovali za plody posvätných stromov, veštili, aby sa dozvedeli informácie týkajúce sa manželstva, chorôb a smrti. Napríklad označené jablká dali do kade s vodou. Potom mladý muž alebo mladá žena vybrali niektoré jablko iba zubami, podľa čoho údajne mohli identifikovať svojho budúceho manželského druha. Táto veštecká praktika prežíva dodnes v halloweenovej hre, ktorej účastníci zubami vyberajú jablká plávajúce vo vode.

Pre Samhain boli typické aj pijanské zábavy a neviazanosť. „Ak sa tradičné hodnoty nebagatelizovali, tak sa prekrúcali,“ uvádza Markale. „Čo bolo zakázané, bolo dovolené, a čo bolo dovolené, bolo zakázané.“ Tento duch sa odzrkadľuje aj dnes v Halloweene,  čo nesporne do veľkej miery prispieva k jeho narastajúcej obľube. V komentári k tomu The Encyclopedia of Religion (Encyklopédia náboženstva) opisuje dnešný Halloween ako „čas, keď aj dospelí môžu prekročiť hranice kultúrnosti a na chvíľu sa zriecť svojej identity oddávaním sa v ten večer bezhraničnej ľahkovážnosti. Tak sa základná črta keltského sviatku ako večera každoročného úniku od všednej reality a od všedných očakávaní zachováva až do dvadsiateho storočia.“

Náboženská rivalita

V 19. storočí po hladomore, ktorý spôsobila zničená úroda zemiakov, priniesli írski prisťahovalci Halloween a jeho zvyky do Spojených štátov. Odtiaľ sa v posledných niekoľkých rokoch vracia do Európy. Nie všetci ľudia však hľadia priaznivo na rastúcu obľubu Halloweenu. Ako sa poznamenáva v novinách Le Monde, „Halloween, ktorý sa časovo zhoduje so Sviatkom všetkých svätých a Pamiatkou zosnulých (1. a 2. novembra) a ktorý by ich mohol dokonca i nahradiť, obšťastňuje obchodníkov a vyvoláva paniku duchovenstva“.

Predstavitelia cirkvi vo Francúzsku vyjadrujú obavy nad tým, že tieto tradičné katolícke sviatky sú na ústupe pred Halloweenom, čo považujú za znak „návratu spoločnosti k pohanstvu“. Podľa Stanislasa Lalanna, hovorcu Konferencie katolíckych biskupov Francúzska, Halloween ‚prekrúca význam života a smrti‘. Biskup z Nice Jean Bonfils poznamenal, že „tento sviatok a jeho rituály nemajú nič spoločné so stredozemskou a s kresťanskou kultúrou“, a varoval katolíkov pred „najvýznamnejším sviatkom satanistov na celom svete“.

V komentári k tomu, ako Francúzi opúšťajú katolícke tradície pre takéto pohanské sviatky, Hippolyte Simon, biskup z Clermont-Ferrandu, poznamenal: „Zdá sa, akoby sa francúzska spoločnosť ohliadala za akýmsi civilným náboženstvom schopným nahradiť kresťanskú symboliku.“ Napísal tiež: „Na Halloween ľudia predstavujú mŕtvych a ich ‚duchovia‘ nás prichádzajú strašiť a vyhrážať sa smrťou. Naproti tomu na Sviatok všetkých svätých vyznávame, že mŕtvi žijú a že veríme sľubu, že sa s nimi znovu stretneme v Božom meste.“ — Vers une  France païenne? (Smeruje Francúzsko k pohanstvu?)

V podobnom duchu Carlo Maria Martini, kardinál z talianskeho Milána, nabádal Talianov, aby neopúšťali katolícke sviatky, a vyhlásil, že Halloween je „neznámy našej tradícii, ktorá má nesmiernu hodnotu a musí pretrvať. Pamiatka zosnulých je sviatok, ktorý patrí k našej histórii. Je to moment, v ktorom sa odkrýva nádej na večný život, moment, v ktorom nám Pán dáva porozumieť, že existuje ešte hodnotnejší život ako ten na zemi.“ Niet pochýb, že mnohí úprimní katolíci to cítia rovnako. Je však rozdiel medzi Halloweenom a Pamiatkou zosnulých taký výrazný, ako nás o tom presviedčajú tieto komentáre? Čo odhaľuje podrobné preskúmanie koreňov týchto katolíckych sviatkov?

Posvätná maškaráda

The Catholic Encyclopedia definuje Pamiatku zosnulých ako sviatok na „počesť všetkých svätých, známych i neznámych“. Takzvaní kresťania začali na konci druhého storočia n. l. vzdávať česť ľuďom, ktorí boli za svoju vieru umučení, vo viere, že títo ľudia sú už s Kristom v nebi, a modlili sa k nim, aby sa u Boha prihovárali v ich prospech. Pravidelne sa tento sviatok začal sláviť, keď 13. mája * roku 609 alebo 610 n. l. pápež Bonifác IV. zasvätil Panteón — rímsky chrám zasvätený všetkým bohom — Márii a všetkým mučeníkom. Markale to komentuje: „Rímski bohovia prepustili svoje miesto svätým víťazného náboženstva.“

Zmena dátumu na november nastala za pápeža Gregora III. (731–741 n. l.), ktorý zasvätil jednu kaplnku v Ríme všetkým svätým a nariadil, aby sa im vzdávala úcta 1. novembra. Nie je presne známe, prečo to urobil. Ale mohlo to byť preto, že taký sviatok sa už v ten deň slávil v Anglicku. The Encyclopedia of Religion sa zmieňuje: „Samhain bol medzi Keltmi počas celého pokresťančovania Veľkej Británie naďalej obľúbeným sviatkom. Britská cirkev sa snažila odvrátiť záujem o pohanské zvyky tak, že do kalendára pridala kresťanský sviatok na ten istý dátum ako Samhain... Stredoveké slávenie Všetkých svätých v Británii bolo azda podnetom na všeobecné rozšírenie oslavy tohto sviatku v celej kresťanskej cirkvi.“

Markale sa zmieňuje aj o vplyve írskych mníchov, ktorý v tom čase rástol v celej Európe. New Catholic Encyclopedia uvádza: „Íri často určovali na prvý deň v mesiaci významné sviatky, a pretože 1. november bol aj začiatkom keltskej zimy, pravdepodobne bol prijateľným dátumom pre Sviatok všetkých svätých.“ Napokon v roku 835 n. l. pápež Gregor IV. vyhlásil tento sviatok za všeobecný.

 Pokiaľ ide o Pamiatku zosnulých, počas ktorej sa vyslovujú modlitby, ktoré majú pomôcť dušiam v očistci získať nebeskú blaženosť, tento sviatok stanovili na 2. november mnísi z Cluny vo Francúzsku v 11. storočí. Hoci je Pamiatka zosnulých preukázateľne katolícky sviatok, je zrejmé, že bežní ľudia mali v mysli zmätok. New Catholic Encyclopedia poznamenáva, že „v stredoveku bolo všeobecne rozšírené presvedčenie, že duše v očistci sa môžu v tento deň objaviť ako bludičky, bosorky, ropuchy atď.“

Cirkev nedokázala zo sŕdc svojho stáda vykoreniť pohanské presvedčenie, a tak ho jednoducho skryla za „kresťanskú“ masku. The Encyclopedia of Religion poukazuje na túto skutočnosť, keď uvádza: „Kresťanský Sviatok všetkých svätých pripomína známych i neznámych svätých kresťanského náboženstva, rovnako ako Samhain uznával keltské božstvá a vzdával im hold.“

Populárne oslavy a vy

Nakoľko by ste sa mali zaujímať o temnú minulosť Halloweenu a podobných osláv? Veď v mysli mnohých ľudí je Halloween iba časom preobliekania sa a zábavy. No nesúhlasíte s tým, že je dôležité, aby sa rodičia uistili, že akýkoľvek druh zábavy, ktorý si ich deti vyberú, je zdravý a neškodný?

Istý školský inšpektor z Francúzska s vyše dvadsaťročnými učiteľskými skúsenosťami dostal otázku o vplyve Halloweenu na malé deti. Komentoval to: „Obávam sa, že keď malé deti chodia z domu do domu a vyhrážajú sa dospelým, aby získali sladkosti, môže to mať u nich dlhodobé negatívne následky. Môže to prispieť k sebeckej a egocentrickej osobnosti. Učia sa, že vyvíjaním nátlaku, vyhrážkami a zastrašovaním druhých môžu získať, čo chcú.“ Rodičia si preto musia položiť otázku: ‚Aké „ponaučenie“ získajú moje deti z takýchto osláv?‘

Nie div, že mnohé rodiny zistili, že poddajnosť detským žiadostiam o sladkosti a kostýmy môže vyjsť draho. „Halloween... nie je sviatok,“ poznamenáva Robert Rochefort, generálny riaditeľ francúzskeho Výskumného centra pre štúdium a pozorovanie životných podmienok, „je to príležitostný marketing.“ Halloween vypĺňa nákupnú odmlku pred Vianocami. Inými slovami, je to len ďalšia príležitosť,  ako vyvinúť na ľudí tlak, aby míňali peniaze — peniaze, ktoré si v mnohých prípadoch nemôžu dovoliť minúť. Naozaj musíte ísť v tomto ohľade s davom?

Kresťanov však viac zaujíma skutočnosť, že Halloween a podobné oslavy sú presiaknuté pohanskými praktikami. Apoštol Pavol napísal: „Nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov. Nemôžete piť z kalicha Pánovho aj z kalicha démonov.“ ​(1. Korinťanom 10:20–22, Evanjelický preklad) Položil aj otázky: „Čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký má podiel veriaci s neveriacim?“ ​(2. Korinťanom 6:14–16) Biblia teda úplne zavrhuje predstavu, že by sa pohanským praktikám mala dávať kresťanská maska!

Biblia varuje aj pred pestovaním špiritizmu. (5. Mojžišova 18:10–12) Hoci je pravda, že veľká väčšina tých, ktorí oslavujú Halloween, by tvrdila, že odsudzuje satanské praktiky, napriek tomu by sme si mali uvedomiť, že z historického hľadiska má tento sviatok úzku spojitosť s okultizmom. Tak môže slúžiť ako vstupná brána k špiritizmu, najmä pre ovplyvniteľných mladých ľudí. Pohanské obrady a tradície poškvrnené špiritizmom jednoducho nemajú miesto v kresťanskom uctievaní; ani zďaleka nie sú neškodné.

A napokon je tu skutočnosť, že Halloween, Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých sa zakladajú na presvedčení, že mŕtvi trpia alebo môžu nejako škodiť živým. Ale Biblia jasne ukazuje, že takéto presvedčenie sa nezakladá na pravde, keď uvádza: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ ​(Kazateľ 9:5) Preto Biblia radí: „Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole [spoločnom hrobe ľudstva], na mieste, na ktoré ideš.“ ​(Kazateľ 9:10) Keďže mŕtvi sú bez vedomia, a preto nemôžu škodiť druhým ani sami trpieť, nemáme sa ich prečo báť. Zároveň sú úplne zbytočné modlitby, ktoré im majú pomôcť. Znamená to, že pre našich milovaných zomrelých neexistuje žiadna nádej? Nie, neznamená. Biblia nás uisťuje, že „nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“. — Skutky 24:15. *

S poznaním je spojená sloboda výberu. Nemôžeme očakávať, že sa rozhodneme rozumne, ak nepoznáme všetky fakty. Ako sa rozhodnete po zvážení skutočností, ktoré sú uvedené v tejto sérii článkov?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

V Halloweene pretrváva lož, že mŕtvi skutočne žijú

[Zvýraznený text na strane 7]

V hrách Halloweenu sa zachovali keltské veštecké obrady

[Obrázok na strane 6]

Halloween má pôvod vo sviatku, ktorým Kelti uctievali pravdepodobne Luga, boha svetla

[Obrázok na strane 6]

Cintorín so starovekými keltskými krížmi

[Obrázky na stranách 6, 7]

Lovenie jabĺk zubami je jednou z hier, ktoré majú keltský pôvod

[Prameň ilustrácie]

Z časopisu: The Delineator, október 1911

[Obrázok na strane 8]

Pápež Bonifác IV. zasvätil pohanský rímsky Panteón Márii a všetkým cirkevným mučeníkom

[Obrázky na strane 9]

Ako vplýva Halloween na vaše deti?

[Obrázok na strane 10]

Praví kresťania sa tešia zo zdravého rodinného oddychu