Mladí ľudia sa pýtajú...

Čo je zlé na odplácaní?

„Urazil ma.“ — Conneel, 15-ročný, uväznený za vraždu.

Štrnásťročný Andrew, ktorý na školskej tanečnej zábave zabil učiteľku, tvrdil, že nenávidí učiteľov i svojich rodičov a že je nahnevaný na dievčatá, lebo ho odmietajú.

ČASOPIS Time to nazýva „vražedný trend“. Nahnevaný mladík potajme prináša do školy smrtonosnú zbraň a spúšťa streľbu na svojich spolužiakov a učiteľov. V Spojených štátoch sa takéto tragické udalosti začínajú javiť natoľko bežnými, že jedna spravodajská televízna spoločnosť opísala tento trend ako „explóziu násilia“.

Našťastie zatiaľ sa v školách strieľa ešte stále pomerne zriedkavo. Napriek tomu nedávne trestné činy vykonané v zúrivosti odhaľujú, akí sú niektorí mladí hnevliví. Čo vyvoláva tieto výbuchy hnevu? Niektorí z týchto mladých boli zjavne rozzúrení pre nespravodlivosť alebo zneužívanie moci zo strany ľudí, ktorí im boli nadriadení. Ďalších zjavne nahnevalo to, že si ich rovesníci neustále doberali. Istého 12-ročného chlapca, ktorý zastrelil spolužiaka — a potom seba —, si doberali pre nadváhu.

Mnohých mladých by nepochybne nikdy ani nenapadlo správať sa takto mimoriadne násilnícky. Napriek tomu bojovať s pocitom urážky a ublíženia, ktorý vzniká, keď sa staneš obeťou rasizmu, šikanovania alebo zlomyseľného doberania, nie je ľahké. Ben, obzerajúc sa späť na svoje školské roky, hovorí: „Bol som vždy nižší ako ostatné deti v mojom veku. A keďže som bol dohola ostrihaný, ostatné deti si ma neprestajne doberali a tľapkali ma po hlave. To ma veľmi zlostilo. Situácia sa ešte zhoršila, keď som išiel požiadať o pomoc ľudí s autoritou a oni ma ignorovali. To ma nahnevalo ešte viac!“ Ben dodal: „Jediné, čo mi zabránilo, aby som nevzal zbraň a nezastrelil ich, bola skutočnosť, že som k žiadnej nemal prístup.“

Ako by si sa mal pozerať na mladých, ktorí chcú ublížiť tým, ktorí ublížili im? A čo by si mal robiť, ak sa ty sám staneš obeťou zlého zaobchádzania? Pri hľadaní odpovede pouvažuj, čo o tom hovorí Božie Slovo.

Sebaovládanie — znak sily!

Zlé zaobchádzanie a nespravodlivosť nie je nič nové. Jeden biblický pisateľ dal túto radu: „Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev; nerozpaľuj sa, len aby si konal zlo.“ ​(Žalm 37:8) Zúrivosť až príliš často súvisí  so stratou sebaovládania a prejaví sa bez ohľadu na následky. Ak sa človek „rozpáli“ hnevom, môže to viesť k výbuchu zúrivosti! Aké následky to môže mať?

Pouvažuj o biblickom príklade Kaina a Ábela. „Kain sa rozpálil veľkým hnevom“ na svojho brata Ábela. Následkom toho sa stalo, „keď boli na poli, že Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho“. (1. Mojžišova 4:5, 8) Ďalší príklad neovládanej zúrivosti sa týkal kráľa Saula. V žiarlivosti na vojenské úspechy mladého Dávida dokonca vrhol kopiju nielen po Dávidovi, ale aj po vlastnom synovi Jonatánovi! — 1. Samuelova 18:11; 19:10; 20:30–34.

Pravda, sú chvíle, keď sa človek nahnevá právom. No aj oprávnené rozhorčenie môže viesť k zlu, ak sa človek neovládne. Napríklad Simeon a Lévi sa určite právom nahnevali na Sichema, keď sa dozvedeli, že znásilnil ich sestru Dínu. Ale miesto toho, aby zachovali pokoj, rozdúchali v sebe zúrivý hnev, ako sa to zračí v ich neskorších slovách: „Mal by niekto zaobchádzať s našou sestrou ako s prostitútkou?“ ​(1. Mojžišova 34:31) A keď sa ich hnev vystupňoval, „každý vzal svoj meč a znenazdania vošli do mesta a zabili každého mužského rodu“ žijúceho v Sichemovej dedine. Ich zúrivosť prešla aj na iných, lebo „druhí Jakobovi synovia“ sa k nim v tomto vražednom útoku pripojili. (1. Mojžišova 34:25–27) Jakob, otec Simeona a Léviho, po rokoch odsúdil ich neovládaný hnev. — 1. Mojžišova 49:5–7.

Z toho vyplýva dôležité poučenie: Neovládaný hnev nie je znakom sily, ale slabosti. Príslovia 16:32 uvádzajú: „Kto je pomalý do hnevu, je lepší ako nejaký mocný, a kto ovláda svojho ducha, ako ten, kto sa zmocňuje mesta.“

Pochabosť odplaty

Písma preto dávajú túto radu: „Nikomu neodplácajte zlé zlým... Sami sa nepomstite.“ ​(Rimanom 12:17, 19) Odplata — či už sa týka fyzického násilia, alebo len hrubých slov — je bezbožná. Zároveň je takáto pomsta jednoducho neuvážená a nerozumná. Pretože násilie zvyčajne vedie len k ďalšiemu násiliu. (Matúš 26:52) A hrubé slová často plodia ďalšie hrubé slová. Pamätaj tiež na to, že hnev je často neoprávnený. Môžeš napríklad si byť istý, že človek, ktorý ťa urazil, prejavoval voči tebe nevraživosť? Nemohlo by to byť tak, že jednoducho konal bez uváženia alebo nevyberane? A dokonca aj keď prejavil zlý úmysel, skutočne je správne sa v takej situácii odplatiť?

Zamysli sa nad slovami Biblie v Kazateľovi 7:21, 22: „Neprikladaj svoje srdce ku všetkým slovám, ktoré snáď ľudia hovoria, aby si nepočul, ako tvoj sluha zvoláva na teba zlo. Lebo tvoje vlastné srdce dobre vie, že aj ty sám si mnohokrát zvolával zlo na iných.“ Veru, nie je príjemné, keď ľudia hovoria o nás zle. No Biblia priznáva, že to patrí k životu. Či nie je pravda, že i ty si možno hovoril o druhých to, čo by bolo lepšie nepovedať? Prečo by si mal potom reagovať prehnane, keď niekto povie niečo neláskavé o tebe? Často najlepší spôsob, ako si poradiť s doberaním, je jednoducho ignorovať to.

Podobne je nerozumné reagovať prehnane, keď máš pocit, že s tebou niekto zle zaobchádza. Dospievajúci David si spomína, čo sa stalo, keď hral basketbal s niektorými spolukresťanmi. „Niekto z druhého družstva ma trafil loptou,“ hovorí. David ihneď dospel k záveru, že to bolo zo zlomyseľnosti, a odplatil sa: hodil loptu späť doňho. „Riadne ma to nahnevalo,“ priznáva David. Ale skôr ako sa situácia mohla zhoršiť, David sa pomodlil k Jehovovi. Povedal si: ‚Čo to robím, chcem sa biť s kresťanským bratom?‘ Neskôr sa jeden druhému ospravedlnili.

V takých situáciách je dobré spomenúť si na príklad Ježiša Krista. „Keď mu nadávali,  neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa.“ ​(1. Petra 2:23) Keď si v strese, modli sa k Bohu a pros ho, aby ti pomohol zachovať sebaovládanie, namiesto toho, že by si ihneď reagoval. On štedro ‚dá svätého ducha tým, čo ho prosia‘. (Lukáš 11:13) Keď ťa niekto urazí, miesto odplaty by si možno mal za ním zájsť a porozprávať sa o tom. (Matúš 5:23, 24) Alebo ak si obeťou vážneho a neprestajného šikanovania, azda zo strany nejakého bitkára v škole, snaž sa nedostať do nepríjemného konfliktu. Miesto toho by si mal podniknúť praktické kroky na svoju ochranu.

Dievča, ktoré sa zbavilo zúrivosti

Mnohí mladí úspešne uplatnili tieto biblické zásady. Napríklad Catrinu dali v ranom veku na adopciu. Hovorí: „Mala som problém so zúrivosťou, lebo som nechápala, prečo sa ma zriekla rodná matka. Tak som si to vybíjala na adoptívnej matke. Z nejakého hlúpeho dôvodu som si myslela, že keď jej ublížim, odplatím sa nejako svojej rodnej matke. Robila som všetko — útočila som slovne, dupala, zúrila. Najradšej som trieskala dverami. Zvyčajne som tiež povedala: ‚Nenávidím ťa!‘ — to všetko preto, že som bola nahnevaná. Keď sa ohliadnem späť, nechce sa mi veriť, že som to robila.“

Čo pomohlo Catrine ovládnuť hnev? Odpovedá: „Čítanie Biblie! Je to veľmi dôležité, lebo Jehova vie, ako sa cítime.“ Catrina tiež našla útechu, keď si doma čítali články v Prebuďte sa!, ktoré sa zaoberali konkrétnou situáciou týkajúcou sa ich rodiny. * „Všetci sme si mohli spolu sadnúť a pochopiť pocity toho druhého,“ spomína si.

Aj ty sa môžeš naučiť ovládať zúrivosť. Keď sa stretávaš s doberaním, šikanovaním alebo so zlým zaobchádzaním, spomeň si na slová Biblie zapísané v Žalme 4:4: „Buďte znepokojení, ale nehrešte.“ Tieto slová ti môžu pomôcť, aby si sa nepoddal ničivej zúrivosti.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Často najlepší spôsob, ako si poradiť s doberaním, je jednoducho ignorovať to