Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Môžete nájsť pomoc

Môžete nájsť pomoc

Môžete nájsť pomoc

‚ŠTYRIDSAŤDEVÄŤ tabletiek na spanie v šálke. Mám ich prehltnúť, alebo nie?‘ kládol si otázku jeden 28-ročný muž zo Švajčiarska. Žena a deti ho opustili a on upadol do ťažkej depresie. Po požití tejto dávky si však povedal: ‚Nie. Nechcem zomrieť!‘ Našťastie to prežil, aby mohol vyrozprávať svoj príbeh. Samovražedné nutkania sa nekončia vždy smrťou.

Alex Crosby z amerických Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb povedal o samovražedných pokusoch medzi dospievajúcimi toto: „Ak to dokážete oddialiť čo len na pár hodín, môžete ich aj zastaviť. Ak zasiahnete, môžete mnohých ochrániť pred spáchaním samovraždy. Môžete zachrániť ich život.“

Keď profesor Hisaši Kurosawa pracoval v Záchrannom a pohotovostnom stredisku na Japonskej zdravotnej fakulte, pomohol stovkám samovrahov, aby opäť získali chuť do života. Áno, ak sa podarí zasiahnuť, je možné zachrániť život. No aká pomoc je potrebná?

Potreba riešiť základné príčiny

Ako už uviedol predchádzajúci článok, výskumníci hovoria, že 90 percent tých, ktorí spáchali samovraždu, mali závažné psychické poruchy alebo problémy so zneužívaním návykových látok. Preto Eve K. Moścická z amerického Národného inštitútu pre duševné zdravie hovorí: „Najväčšou nádejou, ako predísť samovraždám u ľudí všetkých vekových skupín, je prevencia psychických porúch a závislostí.“

Žiaľ, mnohí, ktorí trpia takýmito poruchami, obyčajne nehľadajú pomoc. Prečo? Jošitomo Takahaši z tokijského Metropolitného psychiatrického inštitútu vysvetľuje: „Lebo spoločnosť je silne ovplyvnená predsudkami.“ Dodáva, že následkom toho sa aj ľudia, ktorí si neisto začínajú uvedomovať, že sú chorí, zdráhajú vyhľadať okamžitú pomoc.

Niektorí však nedovolia, aby ich hanba zastavila. Hiroši Ogawa, známy televízny hlásateľ, ktorý viedol 17 rokov vlastnú televíznu show v Japonsku, verejne priznal, že trpí depresiou a že už dokonca pomýšľal na samovraždu. Povedal: „Depresia je ako bežná nádcha, avšak postihuje myseľ.“ Vysvetlil, že ktokoľvek ju môže dostať, ale dá sa liečiť.

Porozprávajte sa s niekým

Béla Buda, zdravotnícky úradník z Maďarska, o ktorom sme sa už zmienili, hovorí: „Keď je niekto na svoj problém sám, zvyčajne ho vníma ako neprimerane veľký a neriešiteľný.“ Táto myšlienka podčiarkuje múdrosť jedného starodávneho príslovia, ktoré sa nachádza v Biblii: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ — Príslovia 18:1.

Poslúchnite tieto múdre slová. Nedovoľte, aby ste sa sami topili v mori zdrvujúcich osobných problémov. Vyhľadajte niekoho, komu môžete dôverovať a komu sa môžete zveriť. Možno však namietnete: ‚Ale veď ja nemám nikoho, komu by som sa mohol zveriť.‘ Podľa Dr. Naokiho Sata, odborníka na psychické zdravie, to tak mnohí cítia. Sato uviedol, že pacienti sa môžu vyhýbať tomu, aby sa niekomu zverili, pretože nechcú odhaliť svoje slabosti.

Na koho sa môže taký človek obrátiť? Na mnohých miestach môže získať podporu v centrách prevencie samovrážd alebo môže zatelefonovať na linku dôvery, alebo vyhľadať uznávaného lekára, ktorý sa zaoberá citovými problémami. Ale niektorí odborníci uznávajú aj iný zdroj pomoci, a tým je náboženstvo. Ako môže náboženstvo pomôcť?

Našli potrebnú pomoc

U Marina, telesne postihnutého muža z Bulharska, sa vyvinula silná túžba po samovražde. Jedného dňa sa mu dostal do rúk náboženský časopis Strážna veža, ktorý vydávajú Jehovovi svedkovia. Zareagoval na ponuku návštevy Jehovových svedkov, ktorá je v tomto časopise. Marin vysvetlil, aký výsledok to prinieslo: „Dozvedel som sa od nich, že život je dar od nášho nebeského Otca a že nemáme právo si škodiť ani svojvoľne ukončiť svoj život. A tak som potlačil svoju niekdajšiu túžbu spáchať samovraždu a začal som opäť milovať život.“ Marin tiež prijal láskyplnú podporu od kresťanského zboru. Hoci je stále telesne postihnutý, hovorí: „Moje dni sú teraz radostné a pokojné a sú naplnené príjemnými vecami — dokonca ich je viac, ako môžem stihnúť! Za to všetko vďačím Jehovovi a jeho svedkom.“

Mladý Švajčiar, o ktorom sme hovorili v úvode, dostal tiež pomocnú ruku od Jehovových svedkov. Dnes poukazuje na „láskavosť kresťanskej rodiny“, ktorá ho prijala do svojej domácnosti. A dodáva: „Neskôr ma každý deň niekto zo zboru [Jehovových svedkov] pozýval na obed. To, čo mi pomohlo, nebola len pohostinnosť, ale aj možnosť porozprávať sa s niekým.“

Tento muž bol veľmi povzbudený tým, čo sa dočítal v Biblii, najmä keď sa dozvedel o láske, ktorú pravý Boh, Jehova, cíti k ľudstvu. (Ján 3:16) Skutočne, Jehova Boh vás počúva, keď ‚pred ním vylievate svoje srdce‘. (Žalm 62:8) „Jehovove oči chodia sem a tam po celej zemi“, nie preto, aby nachádzal na ľuďoch chyby, ale „aby ukázal svoju silu v prospech tých, ktorých srdce je celé voči nemu“. (2. Paralipomenon 16:9) Jehova nás uisťuje: „Neboj sa, veď som s tebou. Nepozeraj uprene dookola, veď som tvoj Boh. Ja ťa upevním. Ja ti skutočne pomôžem. Áno, ja ťa budem pevne držať svojou pravicou spravodlivosti.“ — Izaiáš 41:10.

Ten muž zo Švajčiarska vzhľadom na Boží sľub o novom svete povedal: „Veľmi mi to pomohlo získať úľavu od ťarchy mojej frustrácie.“ Táto nádej, ktorá je opísaná ako ‚kotva duše‘, zahŕňa sľub večného života v pozemskom raji. — Hebrejom 6:19; Žalm 37:10, 11, 29.

Druhým záleží na vašom živote

Možno budete v situácii, keď sa vám bude zdať, že ste úplne sami a že vaša smrť nebude nikoho zaujímať. Pamätajte však na to, že je veľký rozdiel medzi pocitom samoty a skutočnou osamelosťou. V biblických časoch raz prorok Eliáš upadol do skľúčenosti. Povedal Jehovovi: „Tvojich prorokov zabili mečom, takže som zostal iba ja.“ Áno, Eliáš sa cítil úplne osamelý, a nie bezdôvodne. Veľa jeho spoločníkov, prorokov, bolo pozabíjaných. Nad jeho hlavou visela hrozba smrti, takže sa dal na útek, aby si zachránil vlastný život. Ale naozaj bol sám? Nie. Jehova mu oznámil, že zostalo ešte 7000 lojálnych ľudí, ako je on, ktorí sa snažili verne slúžiť pravému Bohu aj v tej tiesnivej dobe. (1. Kráľov 19:1–18) A čo vy? Možno nie ste až taký osamelý, ako sa cítite.

Sú tu ľudia, ktorí majú o vás záujem. Spomeňte si na svojich rodičov, na manželského partnera, na svoje deti a priateľov. Ale sú tu aj ďalší. V zbore Jehovových svedkov môžete nájsť zrelých kresťanov, ktorí sa o vás zaujímajú, ktorí si vás vypočujú a ktorí sa budú s vami i za vás modliť. (Jakub 5:14, 15) A aj keby vás každý nedokonalý človek sklamal, je tu jedna Bytosť, ktorá vás nikdy neopustí. Staroveký kráľ Dávid vyhlásil: „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“ ​(Žalm 27:10) Áno, Jehova „sa o vás stará“. (1. Petra 5:7) Nikdy nezabudnite na to, že ste v Jehovových očiach veľmi cenný.

Život je dar od Boha. Je pravda, že niekedy môže život vyzerať skôr ako bremeno než ako dar. Dokážete si však predstaviť, ako by ste sa cítili, keby ste dali niekomu drahocenný dar a on by ho potom zahodil bez toho, že by ho vôbec vyskúšal? My nedokonalí ľudia sme sotva začali využívať dar života. Veď Biblia poukazuje na to, že život, ktorý teraz žijeme, v Božích očiach ešte nie je ‚skutočným životom‘. (1. Timotejovi 6:19) V blízkej budúcnosti bude náš život omnoho zmysluplnejší, bohatší a šťastnejší. Ako to?

Biblia hovorí: „[Boh] im zotrie každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ ​(Zjavenie 21:3, 4) Skúste si predstaviť, aký asi bude váš život, keď sa splnia tieto slová. Venujte tomu čas. Pokúste sa vybaviť si v mysli jeho úplný, farebný obraz. Tento obraz nie je prázdna ilúzia. Keď budete rozjímať o tom, ako Jehova zaobchádzal so svojím ľudom v minulosti, vaša dôvera v neho bude narastať a tento obraz sa môže stať pre vás ešte skutočnejším. — Žalm 136:1–26.

Môže to chvíľu trvať, kým znovu získate plnú chuť do života. Vytrvávajte však v modlitbe k Bohu „každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“. (2. Korinťanom 1:3, 4; Rimanom 12:12; 1. Tesaloničanom 5:17) Jehova vám dá silu, ktorú potrebujete. Dá vám poznať, že život sa oplatí žiť. — Izaiáš 40:29.

[Rámček/obrázok na strane 9]

Ako môžete pomôcť niekomu, kto má samovražedné úmysly?

Čo by ste mali urobiť, ak sa vám niekto zdôverí, že chce spáchať samovraždu? Americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) radia: „Buďte dobrým poslucháčom.“ Nechajte ho vyjadriť svoje pocity. V mnohých prípadoch je však samovrah utiahnutý a s nikým nechce komunikovať. Zoberte na vedomie, že bolesť alebo beznádej, ktoré prežíva, sú skutočné. Ak sa citlivo zmienite o niektorých konkrétnych zmenách v jeho správaní, ktoré ste si všimli, možno ho podnietite, aby sa otvoril a zdôveril sa vám.

Keď počúvate, prejavujte empatiu. CDC hovoria: „Je dôležité zdôrazňovať, že vám i druhým záleží na jeho živote.“ Povedzte mu, ako zničujúco by pôsobila jeho smrť na vás i na druhých. Pomôžte mu rozpoznať, že jeho Tvorca má o neho záujem. — 1. Petra 5:7.

Odborníci tiež odporúčajú odstrániť z dosahu takého človeka čokoľvek, čo by mohol použiť na spáchanie samovraždy, a to predovšetkým zbrane. Ak sa situácia javí vážnejšia, mohli by ste ho povzbudiť, aby vyhľadal lekársku pomoc. V krajných prípadoch možno nebudete mať inú možnosť, len sami zavolať záchrannú lekársku službu.

[Rámček na strane 11]

‚Odpustí mi Boh, že takto zmýšľam?‘

Mnohým, ktorí sa pripojili k Jehovovým svedkom, to pomohlo prekonať samovražedné myšlienky. Predsa však dnes nikto nie je imúnny proti životným stresujúcim udalostiam ani proti depresii. Kresťania, ktorí mysleli na to, že si vezmú život, často pre tieto myšlienky zápasia so silnými pocitmi viny. Také pocity môžu iba pridať k ich trápeniu. Teda čo robiť s týmito pocitmi?

Možno si povšimnúť, že aj v biblických časoch niektorí verní muži a ženy vyjadrili hlboko negatívne pocity o živote. Rebeka, manželka patriarchu Izáka, bola raz taká rozrušená z jedného rodinného problému, že povedala: „Sprotivil sa mi tento život.“ (1. Mojžišova 27:46) Jób, ktorý utrpel stratu svojich detí, zdravia, bohatstva a spoločenského postavenia, povedal: „Moja duša naisto cíti hnus k môjmu životu.“ (Jób 10:1) Mojžiš raz kričal k Bohu: „Prosím, zabi ma celkom.“ (4. Mojžišova 11:15) Eliáš, Boží prorok, pri jednej príležitosti povedal: „Už dosť! Teraz odním moju dušu, Jehova.“ (1. Kráľov 19:4) A prorok Jonáš opakovane hovoril: „Zomrieť je pre mňa lepšie ako zostať nažive.“ — Jonáš 4:8.

Odsúdil ich Jehova za ich pocity? Nie. Dokonca ponechal ich vyjadrenia v Biblii. Je však dôležité všimnúť si, že žiaden z týchto verných jednotlivcov nedovolil, aby ho také pocity doviedli až k spáchaniu samovraždy. Jehova si ich cenil, chcel, aby žili. Veď Boh sa zaujíma aj o život zlých ľudí. Nabáda ich, aby zmenili svoje cesty a ‚skutočne zostali nažive‘. (Ezechiel 33:11) O čo viac Boh chce, aby zostali nažive tí, ktorým záleží na získaní jeho priazne!

Boh zaobstaral výkupnú obeť svojho Syna, kresťanský zbor, Bibliu a výsadu modlitby. Táto linka, čiže modlitba, prostredníctvom ktorej môžeme komunikovať s Bohom, nie je nikdy obsadená. Boh počúva a bude počúvať každého, kto k nemu pristupuje s pokorným a úprimným srdcom. „Približujme sa preto s voľnosťou reči k trónu nezaslúženej láskavosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli nezaslúženú láskavosť na pomoc v pravý čas.“ — Hebrejom 4:16.

[Rámček na strane 12]

Stratili ste niekoho milovaného následkom samovraždy?

Keď niekto spácha samovraždu, členovia rodiny a blízki priatelia prežívajú vážny duševný zmätok. Mnohí sa za túto tragédiu obviňujú. Hovoria napríklad: ‚Keby som len bol býval strávil s ním v ten deň o trochu viac času,‘ ‚Mal som si vtedy radšej zahryznúť do jazyka,‘ alebo ‚Keby som bol spravil aspoň o niečo viac, mohol som mu pomôcť.‘ Inými slovami: ‚Keby som bol býval urobil to alebo ono, môj milovaný by bol ešte stále tu.‘ Je však správne obviňovať seba za samovraždu niekoho iného?

Pamätajte na to, že je veľmi ľahké rozpoznať náznaky samovraždy, keď je už po nej. Pred ňou je to však iné. Biblia hovorí: „Iba samo srdce pozná svoju horkosť, cudzí nemôže zdieľať jeho radosť.“ ​(Príslovia 14:10, Tanach) Niekedy je jednoducho nemožné rozpoznať to, čo si druhý myslí alebo čo cíti. Mnoho samovrahov nedokáže dostatočne vyjadriť svoje najvnútornejšie pocity pred druhými, dokonca ani pred členmi svojej rodiny.

Kniha Giving Sorrow Words (Vyjadriť žiaľ slovami) o príznakoch samovraždy hovorí: „Skutočnosť je taká, že zvyčajne nie je ľahké rozpoznať tieto príznaky.“ Tá istá kniha dodáva, že aj keby ste možno rozpoznali nejaké príznaky, samo osebe to ešte nezaručuje, že by ste mohli samovražde zabrániť. Namiesto toho, aby ste sa pre to sužovali, môžete nájsť útechu v týchto slovách múdreho kráľa Šalamúna: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ ​(Kazateľ 9:5) Váš blízky nie je mučený v ohnivom pekle. A duševná a citová úzkosť, ktorá ho viedla k samovražde, sa už skončila. Už sa netrápi, jednoducho odpočíva.

Teraz by bolo najlepšie zamerať sa na blaho žijúcich vrátane vás samých. Šalamún pokračuje: „Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou“, kým si živý. (Kazateľ 9:10) Môžete si byť istý, že vyhliadka budúceho života pre tých, ktorí spáchali samovraždu, je v rukách Jehovu, „Otca nežného milosrdenstva a Boha každej útechy“. — 2. Korinťanom 1:3. *

[Poznámka pod čiarou]

^ 40. ods. Vyrovnaný názor na budúcu vyhliadku pre tých, ktorí spáchali samovraždu, môžete nájsť v Prebuďte sa! z 8. septembra 1990 v článku „Čo o tom hovorí Biblia? Samovražda — je možné vzkriesenie?“

[Obrázky na strane 8]

Porozprávajte sa s niekým

[Obrázok na strane 10]

Druhým záleží na vašom živote