Najmladšie pohorie Skalnatých vrchov

VYČERPANÍ sme vytiahli kempingový varič a pustili sme sa do prípravy raňajok. Za päť dní sme z New Yorku do Wyomingu prešli autom takmer 5000 kilometrov. Pri raňajkách sme pozorovali okolie.

Jasné slnečné svetlo oslepovalo, vzduch bol ostrý a svieži. Ale tento piknik bol iný ako všetky naše predchádzajúce pikniky pri ceste — ten pohľad bol úžasný! Jedli sme na brehu jazera Jackson v Národnom parku Grand Teton. Pred nami sa rozprestierala majestátna scenéria hôr. Na našej 16 000-kilometrovej ceste po západe Spojených štátov nebolo nič natoľko veľkolepé. Vedeli sme, že keď budeme mať ešte niekedy príležitosť vrátiť sa sem, vrátime sa.

Grand Teton má výšku takmer 4200 metrov a niekoľko ďalších vrchov v tomto pásme dosahuje výšku viac ako 3700 metrov. Hoci to rozhodne nie je zanedbateľná výška, tieto hory nie sú najvyššie. Podľa toho, z ktorej strany prídete autom, môže sa stať, že si pohorie Teton ani nevšimnete. Zo západnej strany spozorujete azda len to, že svahy mierne stúpajú — nič zvláštne. Ale pri príchode z východnej strany sa vrchy prudko dvíhajú z roviny a týčia sa viac ako kilometer a pol nad dolinou pod nimi. Skutočne pútajú pozornosť.

Náš návrat

Roky sme si priali vrátiť sa sem a konečne sa nám to podarilo. Tentoraz sme leteli lietadlom do doliny Jackson Hole vo Wyomingu a potom sme išli autom na sever k pohoriu Teton. Pridajte sa k nám a začnime deň pri ľadovcovom jazere Jenny podobnom drahokamu, ktoré leží hneď pod najvyššími vrchmi tohto pásma.

V chladnom vzduchu skorého rána sa nám na koži objavujú zimomriavky. Slnko ešte nevyšlo, ale nie sme tu sami. Čulí sú už aj ďalší otužilci.  Niektorí fotografovia chcú zachytiť nádheru hôr zaliatych odtieňmi ružovej a zlatej farby v prvých lúčoch ranného slnka. Zrazu zmeravieme — priamo na nás hľadí veľká laň! Znehybnie, zbystrí pozornosť a je opatrná, lebo jej sŕňa sa pasie asi desať metrov od nás. Veľmi pomaly siahame po fotoaparáte. Zadržiavame dych, zacieľujeme, zaostrujeme a cvakáme. Znova sa nadýchneme; náš deň pri jazere Jenny sa ešte len začína.

Pripájame sa k húfu trampov, ktorí nastupujú na kyvadlovú loď a zakrátko sa dostávame k východiskovému bodu jeden a pol kilometra dlhého chodníka, ktorý stúpa k Inspiration Point. Po vystúpení z člna nás ovanie chlad z lesa. Ako nás strmý chodník vedie nahor, jazero za nami sa zmenšuje. Do uší sa nám dostáva burácanie vzdialených vodopádov. Dychčiac vychádzame z lesa a oddychujeme na skalnatom odkryve. Vyhrievame sa v jasnom dopoludňajšom svetle a zhlboka vdychujeme chladný vysokohorský vzduch. Pod nami sa rozprestiera jazero Jenny, ligotajúca sa zafírovomodrá škvrna. Jazero vsadené v páse stromov, ktorý sa tiahne na zreteľnej vyvýšenine, vyzerá ako dielo majstrovského klenotníka.

Nad nami sa vypínajú horské veže známe ako Cathedral Group. V 30. rokoch 20. storočia Dr. Fryxell, prírodovedec, ktorý skúmal toto pásmo, napísal: „[Tieto vrchy], ktorých špicaté štíty sa vypínajú nad všetko ostatné, obracajú zrak i myšlienky človeka ešte vyššie.“ Naplnení úžasom sa opájame vznešenosťou Inspiration Point. Cítime sa už dostatočne odmenení za našu námahu. Ale čaká nás toho ešte viac.

 Ako sa teraz chodník kľukatí pozdĺž dna Kaskádového kaňonu jeho stúpanie je prekvapujúco mierne. O chvíľu sa nad nami týčia skalné útesy a po ich stenách stekajú horské bystriny. Žasneme: ‚Aké sily formovali toto miesto?‘ Zrazu k nám pribehne nadšené dieťa. Sotva sa dokáže ovládať. Zadychčane šepká: „Videli sme losa! Ponáhľajte sa, aj vy ho uvidíte!“

A tak zabúdame na to, ako sa tieto hory formovali. Siahame po fotoaparáte a sme pripravení odfotografovať jedno z najvznešenejších zvierat, ktoré sa túlajú po tomto parku. Dievčatko nás vedie k miestu s dobrou vyhliadkou. Hlasy stíchli, ostatní z jej rodiny pozerajú jedným smerom. V bahnistej mokradi pri rieke vidíme losieho samca. V úžase uprene hľadíme s pripravenými fotoaparátmi a šepkáme, aké máme šťastie, že sme tu v tej správnej chvíli.

Geológia a litosférické dosky

Pri toľkom pozeraní je ľahké zabudnúť opýtať sa na históriu tohto pozoruhodného terénu. Správa parku sa však všemožne snaží informovať a vzdelávať verejnosť, vydáva veľa brožúrok a sprostredkúva skupinové túry, ktoré vedú rangeri prírodovedci.

Vysvetlili nám, že hoci sa zem pod našimi nohami môže zdať dosť pevná, je tak trocha ako zamrznuté jazero na jar — nie je až taká pevná, ako sa zdá! Geológovia dospeli k presvedčeniu, že zemská kôra sa skladá z mnohých tektonických dosiek a že tieto dosky ležiace na moriach roztavených hornín sa pohybujú. Pre nás je na tejto teórii zaujímavé to, že keď dosky do seba narazia, môže vzniknúť horské pásmo.

V prípade pohoria Teton sa zdá, že jedna doska poslúžila ako páka a podvážila tú druhú. Výsledkom bolo, ako to geológovia nazývajú, kryhové pohorie. Hovoria, že v geologickom chápaní vzniklo pohorie Teton pomerne nedávno. Preto je v brožúrke o parku nazvané ako „najmladšie a najpozoruhodnejšie pohorie v horskom pásme Skalnaté vrchy“.

Voda a ľad ako sochári

Tieto informácie nás fascinujú, ale vyvolávajú mnoho  ďalších otázok. Myslíme na túru k jazeru Jenny. Čo prispelo k tomu, že štíty sú také rozoklané? A tiež ako to bolo s vyvýšeninami okolo jazera tak zarastenými stromami? A odpoveď geológov? Za tým všetkým je voda. Podľa teórie niekedy vo vzdialenej minulosti ľadovce vyryli kaňony v pohorí Teton. Tie vyvýšeniny okolo jazera známe ako morény vznikli pohybom ľadu. V morénach sa zadržalo trocha ľadu, ktorý sa neskôr roztopil, a zachytila sa v nich aj lepšia pôda.

Táto teória objasňuje výskyt bujnej vegetácie v okolí jazera najmä v porovnaní s pusto vyzerajúcimi nánosmi štrku a palinou rastúcou na blízkych pláňach. Zvedaví nabádame rangerku prírodovedkyňu, aby nám povedala viac. Ako povedala, rozoklaný tvar vrchov je spôsobený iným javom. Nazvala to mrazové zvetrávanie. Voda si vytvára cestu v skalných trhlinách, a keď zamrzne, rozpína sa. Táto sila nakoniec roztlačí kusy skaly, čím vytvára jej rozpukaný vzhľad. Vrúcne sme poďakovali rangerke za vysvetlenie a nadšenie pre tieto hory.

Zvieratá

Okrem pozoruhodnej geológie má toto územie aj bohatú faunu. Preto si cestu loďou po prúde Snake River zapamätáme ešte lepšie. Keď sme sa zahľadeli na scenériu, zbadali sme orliaky bielohlavé a kršiaky rybožravé stúpať do výšky a potom sa spúšťať nadol k rieke, aby si chytili rybu. Náš sprievodca na lodi, vyštudovaný biológ, nás upozornil na prekvapujúcu skutočnosť. Napriek tomu, že orliak je väčší a pôsobivejší, kršiak je vskutku lepší rybár. Povedal nám, že videl, ako orliaky kradnú kršiakom ryby. A naozaj, zbadali sme, ako orliak zaútočil na mladého kršiaka. Kršiak pustil svoj úlovok a odletel.

Skutočne nás nadchýnal pohľad na divé zvieratá v ich prirodzenom prostredí. Neďaleko je National Elk Refuge (Národná jelenia rezervácia) a mnohé jelene wapiti trávia leto v Národnom parku Grand Teton. Veľakrát sme sa priblížili k brehu, aby sme sa pozreli, ako sa pomaly presúva pasúce sa stádo jeleňov. Inokedy sme sa usadili na verande našej horskej chaty a pozerali sme sa, ako sa medzi vŕbami pokojne pasú losy. Zdalo sa, akoby sa v noci losy predvádzali pred húfmi ľudí, ktoré sa tu zhromaždili, aby pozorovali, ako sa tieto tvory pasú. Hoci sme boli unavení, zdržali sme sa, len aby sme si obzreli, čo obyvatelia miest vidia tak zriedkavo — takmer čierny nebeský baldachýn s trblietavými hviezdami.

Posledný deň nám priniesol prekvapenie na rozlúčku. Strach spojený s bázňou pri prejazde priamo stredom stáda zubrov. Stádo týchto mohutných, chlpatých zvierat bolo roztiahnuté po oboch stranách cesty. Ako sa nám nechcelo odtiaľ odísť! Ale bol čas pobrať sa preč.

Sediac v lietadle a čakajúc na odlet, spomínali sme na svoju návštevu. Pokochali sme sa tým, čo bolo nakrátko naše — horami, vysokohorským vzduchom a zvieratami. Aké strhujúce bolo naplniť túžbu, ktorú sme už dlho pociťovali: navštíviť pohorie Teton! Skutočne, najmladší „potomok“ Skalnatých vrchov je krásnym „dieťaťom“.

[Rámček/obrázok na strane 19]

Niekoľko návrhov pre návštevníkov

Doprajte si čas, aby ste sa prispôsobili redšiemu vzduchu. Samotné dno doliny je viac ako 1800 metrov nad morom. Niektorí turisti z nižších nadmorských výšok môžu pocítiť účinky výškovej choroby, ako napríklad bolesti hlavy alebo podráždenosť. Starší ľudia, najmä tí, ktorí majú srdcové ťažkosti alebo respiračné choroby, možno urobia dobre, ak sa predtým ako pôjdu na taký výlet, o tom poradia s lekárom.

Na túru sa dôkladne pripravte. Pamätajte, že vo vyšších nadmorských výškach a suchšom ovzduší sa telo rýchlo dehydruje. Vezmite si so sebou veľa vody.

V tomto parku žije voľne mnoho veľkých a krásnych, ale divých zvierat. Niektorí návštevníci sa veľmi radi približujú k zvieratám, ale tie môžu reagovať nevyspytateľne. Počúvajte rady rangerov o tom, ako sa správať k divým tvorom v ich prirodzenom prostredí, a riaďte sa nimi. Okrem toho, že rangerove slová sú zaujímavé, môžu vám aj zachrániť život.

[Mapy na strane 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NÁRODNÝ PARK GRAND TETON

[Obrázok na stranách 16, 17]

Vrch Moran, pohorie Teton

[Obrázok na strane 17]

Horný Kaskádový kaňon

[Obrázok na strane 18]

Zubor

[Obrázok na strane 18]

Orliak bielohlavý

[Obrázok na strane 18]

Západ slnka v pohorí Teton

[Obrázok na strane 18]

Losí samec