Zjednotené bratstvo neotrasené

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V SALVÁDORE

O 11.34 DOPOLUDNIA 13. JANUÁRA 2001 OTRIASLO CELÝM SALVÁDOROM ZEMETRASENIE SO SILOU 7,6 STUPŇA RICHTEROVEJ STUPNICE, KTORÉ BOLO MOŽNÉ VNÍMAŤ OD PANAMY PO MEXIKO. MÁLOKTO ZABUDNE, ČO ROBIL VO CHVÍLI, KEĎ NASTALO ZEMETRASENIE.

„KEĎ doznel najväčší otras, pozreli sme sa von a videli sme vrch hory, ako sa rozdelil. Potom na niekoľko sekúnd znehybnel,“ spomína si Miriam Quezadová. „Dcéra kričala: ‚Mama! Utekaj! Utekaj!‘“ Potom sa predná časť vrchu zosunula a valila sa priamo na nich. V Las Colinas, komunite Nueva San Salvádor, čiže Santa Tecle, vyhaslo asi 500 životov a asi 300 domov bolo zrovnaných so zemou.

„Práve som vyšla z domu a čakala som na autobus, keď nastalo zemetrasenie,“ rozpráva Roxana Sánchezová. „Keď otrasy prestali, pomohla som jednej panej pozbierať tašky a pomyslela som si: ‚Radšej  sa vrátim domov, lebo si budú o mňa robiť starosti.‘“ Keď Roxana zašla za roh, zbadala, že ich ulica sa zrazu končí na úpätí hory sutiny. Jej dom tam už nebol!

Poskytovanie okamžitej pomoci

V Salvádore žije celkove viac ako 28 000 svedkov a tisícky z nich žijú v postihnutej zóne — v oblasti pozdĺž salvádorského pobrežia. Hoci mnohí boli ešte stále otrasení z vlastnej traumy, pohotovo sa začali sústreďovať na potreby iných. Mario Suarez, cestujúci dozorca Jehovových svedkov slúžiaci v Santa Tecle, si spomína: „Asi hodinu po zemetrasení ma zavolali na pomoc. Hovorilo sa, že niekoľko kresťanských bratov a sestier uviazlo v domoch. Ihneď sme zmobilizovali skupinu dobrovoľníkov.

Nazdávali sme sa, že azda padli steny a že ide len o odstránenie trosiek a uvoľnenie priechodu, aby sa uviaznutí mohli dostať von. No nikto z nás si nedokázal predstaviť rozsah katastrofy. V skutočnosti keď sme prišli na to miesto, pýtali sme sa, kde sú domy. Na naše zdesenie nám povedali, že na nich stojíme! Domy boli zasypané po druhé poschodie troma metrami zeme. Bolo to zdrvujúce!“

Ako plynuli popoludňajšie hodiny, prúdilo do tejto oblasti na pomoc približne 250 svedkov zo susedných zborov. Dobrovoľníci sa zúfalo snažili dostať k prežijúcim len s krompáčmi, lopatami, plastovými nádobami a holými rukami. Iba veľmi málo ľudí v Santa Tecle sa však podarilo zachrániť. Medzi stovkami mŕtvych — udusených alebo rozmliaždených pod tonami zeme — bolo päť Jehovových svedkov.

Organizovaná núdzová pomoc

Zbory svedkov v celej krajine sa zapojili do núdzovej pomoci. V Comasague, Ozatláne, Santa Elene, Santiagu de María a Usulutáne prišli mnohí svedkovia o domy. Sály Kráľovstva a súkromné domy sa premenili na zberné strediská. „Pomoc bola úžasná,“ hovorí cestujúci dozorca Edwin Hernández. „Bratia prinášali jedlo, oblečenie, matrace, lieky a dokonca i peniaze na pohrebné výdavky.“

Výbor núdzovej pomoci, ktorý vymenovala miestna kancelária odbočky Jehovových svedkov, zariadil, aby sa skupiny menej postihnutých zborov postarali o naliehavé potreby tých vážnejšie postihnutých. Vznikli pracovné skupiny zostavené z 10 až 20 svedkov a tie sa postarali o nutné opravy.

 Okrem toho regionálne stavebné výbory Jehovových svedkov, ktoré zvyčajne zabezpečujú výstavbu sál Kráľovstva, zorganizovali skupiny na výstavbu provizórnych príbytkov pre tých, ktorých domy boli úplne zničené. V Salvádore prudko vzrástla cena vlnitého plechu, preto guatemalská odbočka Jehovových svedkov štedro darovala veľkú zásobu vlnitého plechu. Drevo na kostry prístreší poskytli odbočky v Spojených štátoch a v Hondurase.

Uprostred horúčkovitej činnosti otrasy pokračovali. Celé komunity spávali na uliciach pod plastovými plachtami a starými prestieradlami. Nervy boli napäté. Do 12. februára bolo zaznamenaných celkove 3486 dotrasov.

Ďalšie veľké zemetrasenie

Dňa 13. februára 2001 o 8.22 ráno, mesiac po prvom zemetrasení, postihlo centrum Salvádoru druhé zemetrasenie so zaznamenanou silou 6,6 stupňa Richterovej stupnice. Záchranné a núdzové práce Jehovových svedkov sa rozbehli znova na plné obrátky. Jeden starší menom Noé Iraheta povedal: „Každý vedúci zborového štúdia knihy išiel hľadať svedkov pridelených do jeho skupiny, aby zistil, či sú všetci v bezpečí.“

Mestá San Vicente a Cojutepeque a ich predmestia boli vážne postihnuté. Mestá San Pedro Nonualco, San Miguel Tepezontes a San Juan Tepezontes boli v troskách. V Candelarii v Cuscatláne, kde bolo takmer všetko zničené, sa zrútila farská škola, pričom zahynulo viac ako 20 detí. Miestny svedok Salvádor Trejo rozpráva: „Asi o hodinu som na ulici začul nejaký hlas kričať: ‚Brat Trejo!‘ Najprv som pre prach nič nevidel. Potom sa zrazu objavili svedkovia z Cojutepeque. Prišli sa pozrieť, ako sme na tom!“

Opäť sa zorganizovali susedné zbory, aby poskytli to nevyhnutné pre obete druhej katastrofy. Nasledovali príklad kresťanov z Macedónie z prvého storočia, ktorí prosili o výsadu dávať, hoci sami boli v núdzi. Napríklad tí, ktorí v zboroch v meste Santiago Texacuangos utrpeli veľké straty pri prvom zemetrasení, varili teplé jedlá, ktoré nosili bratom v susednom meste San Miguel Tepezontes.

Podľa odhadov zahynulo pri zemetraseniach v Salvádore dohromady vyše 1200 ľudí a v susednej Guatemale údajne zahynulo ďalších osem.

 Vďačnosť za námahu

Organizované úsilie svedkov na pomoc obetiam si ocenili aj iné záchranárske skupiny. Vozidlo Národného núdzového výboru prišlo do jednej sály Kráľovstva, ktorá slúžila ako útulok, a priviezlo pomoc. Jedna zástupkyňa tohto výboru vyhlásila: „Zo všetkých útulkov, ktoré sme navštívili, toto je prvý, ktorý je usporiadaný. Blahoželám vám!“ Nikto sa tu nehrnul na kamión, netlačil sa ani nestrkal, ako to bolo v iných strediskách. V skutočnosti sa pri prijímaní darov brali do úvahy najprv starší ľudia.

Svedkovia neobmedzili svoju pomoc len na spoluveriacich. Napríklad v San Vicente desiatky susedov, ktorí neboli svedkami, hľadalo útočisko na pozemkoch sály Kráľovstva. „Tu v sále Kráľovstva Jehovových svedkov,“ povedala Regina Durán de Cañasová, „majú ľudia zlaté srdcia. Otvorili brány a povedali: ‚Poďte a vojdite!‘, a tak sme tu. Ešte aj v noci sa striedajú a bdejú nad nami, kým my spíme.“

Zabezpečenie príbytkov

Po odhade škôd bratia odporučili kancelárii odbočky zabezpečenie nutných príbytkov. Začali sa stavať provizórne  domy pre tých, ktorí prišli o dom. Opravili sa tiež domy, ktoré boli len čiastočne poškodené. Usilovné a efektívne tímy priťahovali dosť veľkú pozornosť, lebo susedia vychádzali von, aby ich pozorovali pri práci.

Istá žena, ktorá si myslela, že títo pracovníci sú dlho sľubovanou pomocou z mestskej správy, sa prišla sťažovať, že jej nikto neprišiel pomôcť odstrániť trosky. Deti zo susedstva jej vysvetlili: „Nie, pani, oni nie sú z mestskej správy. Sú z Kráľovstva!“ Moisés Antonio Díaz, ktorý nie je svedkom, sa vyjadril: „Vidieť Jehovových svedkov, ako pomáhajú ľuďom v núdzi, je úžasný zážitok. Je to veľmi zjednotená organizácia a vďaka Bohu majú dobrú vôľu pomáhať nám, chudobným ľuďom. Spolupracoval som s nimi a mienim to robiť i naďalej.“

Istá kresťanská sestra, ktorej bratia postavili provizórny dom, plakala, keď hovorila: „S manželom nenachádzame slová, ktorými by sme vyjadrili vďačnosť — najskôr Jehovovi a potom bratom, ktorí napriek tomu, že nás ani nepoznali, prišli nám rýchlo na pomoc.“

Do polovice apríla svedkovia postavili 567 provizórnych domov obetiam zemetrasenia a takmer 100 ďalších domácností dostalo materiál na opravu poškodených domov. Keď už núdzne rodiny mali dvere, ktoré sa dajú zamknúť, a strechu, ktorá ich chráni, svedkovia sústredili svoju pozornosť na 92 sál Kráľovstva, ktoré si vyžadovali opravu alebo prestavbu.

Životné zmeny

Okrem rekonštrukcie budov a domov boli mnohí zvlášť vďační za posilnenie duchovnosti a za citovú podporu.

„Za daných okolností, keďže otrasy pokračovali, boli chvíle, keď mi praskali nervy, ale bratia ma neustále vrúcne povzbudzovali,“ povedala Miriam, citovaná už predtým. „Kde by sme boli bez bratov?“

Jehovova láskyplná starostlivosť poskytnutá prostredníctvom zborového usporiadania motivovala obete zemetrasenia prekvapujúcim spôsobom. V Comasague prvé zemetrasenie poškodilo alebo zničilo takmer všetky domy svedkov. No dvanásti zo sedemnástich svedkov sa v apríli i v máji prihlásili do služby celým časom a dvaja sa odvtedy stali pravidelnými služobníkmi celým časom.

Zbory v departemente Cuscatlán, jednej z oblastí, ktoré boli najviac postihnuté druhým zemetrasením, usporiadali v marci zvláštny zjazdový deň. Mali tu rekordnú účasť 1535 prítomných a 22 ľudí bolo pokrstených. Mnohí prítomní napriek skutočnosti, že práve prišli o dom, na prekvapenie organizátorov zjazdu darovali značné množstvo peňazí na zjazdovú sálu.

Istý svedok zo San Vicente, vyjadrujúc pocity vďačnosti mnohých, povedal: „Čítal som v publikáciách, ako organizácia reaguje v čase katastrofy, ale teraz som to osobne zažil a cítim pomoc bratstva. Vidíme kresťanskú lásku v činnosti. Akou výsadou je patriť k tomuto zjednotenému ľudu!“

[Obrázok na strane 23]

V Las Colinas bolo pri zosuve pôdy zapríčinenom zemetrasením zasypaných viac ako 300 domov

[Prameň ilustrácií]

Na stranách 23–25 dole: S láskavým dovolením El Diario de Hoy

[Obrázok na strane 24]

Dedinčania používali pri záchranných prácach krompáče, lopaty a vedrá

[Prameň ilustrácií]

S láskavým dovolením La Prensa Gráfica (fotografie: Milton Flores/​Alberto Morales/​Félix Amaya)

[Obrázok na strane 25]

Trosky sály Kráľovstva v Tepecoyo

[Obrázok na strane 26]

V Tepecoyo bratia ihneď zriadili prístrešok, aby mohli usporadúvať zhromaždenia

[Obrázky na strane 26]

Svedkovia rýchlo opravili sály Kráľovstva a postavili viac ako 500 provizórnych domov

[Obrázok na strane 26]

Vďačná osamelá matka a jej dcéra sa dívajú na rekonštrukciu svojho poškodeného domu