Obľúbené viedenské obrovské koleso

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V RAKÚSKU

V POPREDÍ sa rozprestiera malebné mesto Viedeň a v pozadí sa dvíhajú kopce viedenských lesov. Scenéria je taká typická, že vo vzduchu môžete takmer počuť rytmické tóny Straussovho valčíka. Jeden mladý muž si zámerne vybral toto prostredie, ale práve vo chvíli, keď žiada svoje dievča o ruku, sa úporne snaží upokojiť búšiace srdce. Sú totiž v 60-metrovej výške nad zemou. Ako to? Pri tejto mimoriadnej príležitosti rozhodne nepatria medzi prvých a ani posledných návštevníkov obľúbeného viedenského Riesenradu, čiže obrovského kolesa.

Obrovské koleso sa nachádza v rozľahlom viedenskom parku, ktorý sa nazýva Prater, a už po vyše sto rokov je obľúbenou mestskou dominantou. ‚Až vtedy spoznáte Viedeň, keď si ju pozriete z obrovského kolesa,‘ hlása nápis pri vstupe k tejto atrakcii. Hoci toto obrovské koleso je staršie ako ktorékoľvek iné obrovské koleso na svete, nevyhlo sa problémom. Ako vznikol tento oceľový kolos? A ako prekonal búrlivé obdobia?

Prvé Ferrisovo obrovské koleso

Ak sa chceme vypraviť po stopách obrovského kolesa, musíme sa vrátiť v čase späť do 19. storočia, do obdobia priemyselnej revolúcie. V tomto období sa oceľ stala v priemysle uprednostňovaným stavebným materiálom. Vo viacerých hlavných mestách sveta sa začali stavať oceľové konštrukcie odvážnych tvarov — oceľovo-sklenený  Krištáľový palác v Londýne, Palmový dom vo Viedni a Eiffelova veža v Paríži. No najznámejším mestom pre tento druh architektúry bolo Chicago, kde pri príležitosti Svetovej výstavy v roku 1893 americký staviteľ George Ferris postavil prvé obrovské koleso.

Ferrisovo senzačné koleso malo priemer 76 metrov a malo 36 kabín, pričom každá z nich mohla pojať 40 ľudí, ktorí sa tak mohli vzniesť do výšky na veľkolepý 20-minútový výhľad na Chicago a jeho okolie. Pre mnohých návštevníkov tejto výstavy to bola tá najväčšia atrakcia. Chicagske obrovské koleso od Ferrisa však časom prestalo byť novinkou a po tom, čo bolo dvakrát premiestnené, bolo v roku 1906 zošrotované. Vynález tohto kolesa však zaujal ľudí aj na iných miestach.

Obrovské koleso prichádza do Viedne

Chicagske koleso zjavne silne nadchlo myseľ technika a niekdajšieho britského námorného dôstojníka Waltera Basseta. V roku 1894 začal s projektom konštrukcie obrovského kolesa v Earl’s Court v Londýne a neskôr postavil ďalšie kolesá v Blackpoole (Anglicko) a v Paríži. Medzičasom viedenský podnikateľ v oblasti zábavy Gabor Steiner hľadal nejakú novú atrakciu pre Viedeň. Jedného dňa zástupca Waltera Basseta navrhol Steinerovi, aby sa stali spoločníkmi pri zriadení obrovského kolesa vo Viedni. Rýchlo sa dohodli a našli aj vhodné miesto pre túto novú senzáciu z Anglicka. Ale ako získať stavebné povolenie?

Keď Steiner predložil svoje konštrukčné plány mestskému úradu, úradník pozrel na plány, potom na Steinera a opäť na plány. Nato pokrútil hlavou a spýtal sa: „Pán direktor, naozaj si myslíte, že nájdete niekoho, kto vám schváli postaviť toto monštrum a vezme si to na zodpovednosť?“ Steiner argumentoval: „Ale veď takéto kolesá už jestvujú v Londýne a Blackpoole a idú bez akýchkoľvek problémov!“ Úradník sa nechcel dať presvedčiť. Odvetil: „Angličania nech si robia, čo chcú, ale ja nebudem riskovať svoju kožu.“ Steiner sa však nedal odradiť, vytrval, a nakoniec stavebné povolenie získal.

Samotné postavenie gigantickej oceľovej konštrukcie bolo senzáciou. Dennodenne sa pri stavenisku zhromažďovali zvedaví pozorovatelia, aby si vymenili svoje dojmy o postupe stavby. Iba za osem mesiacov bola stavba dokončená. Dňa 21. júna 1897 Lady Horace Rumboldová, manželka anglického veľvyslanca na viedenskom dvore, urobila posledné údery kladivom. O niekoľko dní bolo gigantické koleso uvedené do činnosti. Ako neskôr Steiner vyhlásil: „Každý bol nadšený a k stánkom s lístkami sa ľudia len tak hrnuli.“

Raz hore, raz dolu

Arcivojvoda František Ferdinand, právoplatný dedič rakúsko-uhorskej koruny, sa rád pozeral z výšky obrovského kolesa na hlavné  mesto ríše. Atentát na jeho osobu v júni 1914, ktorý následne viedol k prvej svetovej vojne, mal nepriaznivý dosah aj na obrovské koleso. Nielenže prišlo o svojho slávneho návštevníka, ale bolo aj uzavreté pre verejnosť, keďže sa z neho stala vojenská pozorovateľňa. V máji 1915 bolo obrovské koleso opäť uvedené do prevádzky. Krajina v tom čase však trpela nedostatkom železa a veľké obrovské koleso bolo všetkým na očiach, akoby čakajúc, kedy už bude demontované. V roku 1919 kúpil obrovské koleso jeden pražský obchodník, ktorý ho mal do troch mesiacov rozmontovať. Demontáž komplikovanej konštrukcie by však bola drahšia ako cena jej železa. Preto už vtedy známy orientačný bod unikol o vlások ‚ortieľu smrti‘ a naďalej zabával vďačnú verejnosť.

Vojna a pád rakúsko-uhorskej monarchie priniesli vážne zmeny aj Viedni. V 30. rokoch 20. storočia sa zhoršila ekonomická situácia a stav na politickej scéne začal byť neistý. Steiner, kedysi oslavovaný muž, musel teraz utiecť, aby si zachránil život, pretože bol Žid. V rokoch 1939 a 1940 dosiahlo obrovské koleso rekordnú účasť v počte návštevníkov. Druhá svetová vojna, ktorá medzičasom vypukla, akoby viedla ľudí k honbe po potešeniach. Ale v septembri 1944 preletela mestom znepokojujúca správa: ‚Obrovské koleso je v plameňoch!‘ Elektrický skrat na susednej horskej dráhe spôsobil požiar, ktorý sa preniesol aj na obrovské koleso, pričom zničil 6 kabín. Ale to najhoršie malo ešte len prísť.

V apríli 1945, pred koncom druhej svetovej vojny, zachvátil obrovské koleso opäť požiar. Tentoraz zničil všetkých 30 kabín aj s riadiacimi búdkami. Jediná vec, ktorá zostala, bola obhorená železná konštrukcia. Ale ani to neznamenalo koniec obrovského kolesa. Zatiaľ čo celé bloky domov ležali po vojne v troskách, obrovské koleso, aj keď iba samotná oceľová konštrukcia, sa hrdo vypínalo. Opäť sa ukázalo, že jeho demontáž by bola príliš drahá. Existovala aj nejaká iná možnosť?

Áno! Obrovské koleso bolo opäť zrenovované, hoci z bezpečnostných dôvodov vymenili a vyhotovili už len každú druhú kabínu. Od mája 1947 až dodnes pokračuje stále vo svojich okruhoch a pomaly vynáša a znáša svojich natešených návštevníkov. Prostredníctvom filmov, ako napríklad The Third Man s nezabudnuteľnou hudbou k filmu zahranou na citare, sa obrovské koleso stalo známym aj ďaleko za Viedňou.

Viedenské obrovské koleso prežilo až dodnes, zatiaľ čo pôvodné kolesá, ktoré boli postavené v Chicagu, Londýne, Blackpoole a Paríži, už boli zošrotované. Zostáva svedectvom o silnej budovateľskej vôli povojnovej generácie a stalo sa symbolom Viedne. Ak by ste niekedy navštívili Viedeň, zrejme sa budete chcieť previezť na obrovskom kolese. Keď tam budete, možno zazriete jedného staršieho muža, ktorý svojim vnúčatám rozpráva, ako sa raz vysoko, na samom vrchole obrovského kolesa, snažil upokojiť svoje búšiace srdce, keď jeho milá súhlasila s tým, že si ho vezme.

[Rámček/obrázok na strane 19]

OBROVSKÉ KOLESO (RIESENRAD)

Postavené: v roku 1897

Výška: 64,75 metra

Priemer kolesa: 60,96 metra

Hmotnosť kolesa: 245 ton

Celková hmotnosť železnej konštrukcie: 430 ton

Rýchlosť: 2,7 km/h

[Prameň]

Zdroj: The Vienna Giant Ferris Wheel od Helmuta Jahna a Petra Petritscha z roku 1989, 39. strana

[Obrázok na strane 21]

Pohľad z obrovského kolesa na severovýchodný obzor Viedne