Zložitá živá príroda

„Rozmanitosť života je našou poistkou. Závisí od nej náš život i naše živobytie.“ — PROGRAM OSN PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE.

ŽIVOT na zemi je hojný a nesmierne rozmanitý. Termín „biologická diverzita“ alebo skrátene „biodiverzita“ označuje všetky rastlinné a živočíšne druhy sveta — od najmenších baktérií po obrovské sekvoje, od dážďoviek po orly.

Všetok život na zemi je súčasťou jedného vzájomne závislého systému, do ktorého patria aj neživé prvky. Život závisí od neživých zložiek, ako sú zemská atmosféra, oceány, sladká voda, skaly a pôda. Táto oblasť s podmienkami na život sa nazýva biosféra a ľudia sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

Biodiverzita zahŕňa všetky baktérie a iné mikróby. Mnohé z nich sú známe tým, že vykonávajú dôležité chemické procesy, ktoré zabezpečujú funkčnosť ekosystémov. Biodiverzita, čiže rozmanitosť foriem života, zahŕňa aj zelené rastliny, ktoré prostredníctvom fotosyntézy produkujú kyslík, pohlcujú slnečnú energiu a uskladňujú ju vo forme cukrov, ktoré sú základným zdrojom energie pre väčšinu iných foriem života.

Miznúca rozmanitosť

Žiaľ, napriek kráse a rozmanitosti foriem života veľa výskumníkov hovorí, že človek alarmujúcim tempom zatláča druhy na pokraj zániku. V akých ohľadoch?

▪ Ničenie biotopu. To patrí medzi hlavné príčiny vymierania. Zahŕňa ťažbu dreva, baníctvo, klčovanie stromov, aby sa vytvorili pasienky pre dobytok, a stavbu priehrad a ciest tam, kde predtým bola voľná príroda. Zmenšovaním ekosystémov rastlinné a živočíšne druhy strácajú zdroje, ktoré potrebujú na prežitie. Prirodzené prostredie sa fragmentuje, degraduje a eliminuje. Migračné trasy sú prerušené. Genetická rozmanitosť sa vytráca. Miestne populácie živých organizmov sa nedokážu vzchopiť z chorôb a iných stresov. Tak jedna po druhej postupne vymierajú.

 Vymieranie určitých druhov môže dokonca spustiť reťazovú reakciu vymierania, lebo ak sa odstráni jedna súčasť živej prírody, môže to ovplyvniť jej ďalšie súčasti. Vymieranie kľúčových druhov — ako napríklad opeľovačov — môže ovplyvniť nesčíselné množstvo iných druhov.

▪ Introdukovanie druhov. Keď ľudia introdukujú cudzie druhy do nejakého ekosystému, tieto druhy môžu zaujať biotop, v ktorom sa vyskytujú iné druhy. Cudzie druhy môžu tiež nepriamo zmeniť ekosystém natoľko, že vytlačia domáce druhy, alebo môžu so sebou priniesť choroby, voči ktorým domáce druhy nie sú odolné. Pôvodné druhy možno nie sú schopné prispôsobiť sa a prežiť, najmä na ostrovoch, kde žili dlho v izolácii a neprichádzali do kontaktu s novými prisťahovalcami.

Typickým príkladom toho je „zabijacka“ riasa Caulerpa taxifolia, ktorá hubí ostatné morské druhy v Stredozemnom mori. Dostala sa sem náhodou cez monacké pobrežie a teraz sa začína rozširovať po morskom dne. Je jedovatá a nie je známe, že by mala prirodzených nepriateľov. „Je možné, že sme svedkami začiatku ekologickej katastrofy,“ hovorí Alexandre Meinesz, profesor morskej biológie na Univerzite v Nice vo Francúzsku.

▪ Nadmerná exploatácia. Tá viedla k vyhynutiu niekoľkých druhov. Klasickým prípadom je holub sťahovavý. Na začiatku 19. storočia to bol najhojnejšie sa vyskytujúci vták v Severnej Amerike. Pri sťahovaní tieto holuby — v miliardových i vo väčších kŕdľoch — zatienili oblohu na niekoľko dní. Ale na konci 19. storočia naň ľudia poľovali v takom rozsahu, až sa ocitol na pokraji vyhynutia a v septembri 1914 v Zoo v Cincinnati uhynul posledný žijúci holub sťahovavý. Na Veľkých prériách podobne poľovali na zubra amerického, čiže bizóna, a takmer ho vykynožili.

▪ Rast ľudskej populácie. Ľudská rodina mala v polovici 19. storočia jednu miliardu obyvateľov. O jeden a pol storočia neskôr, keď počet obyvateľov sveta dosiahol šesť miliárd, sa ľudia začali zaujímať o to, či im nehrozí vyčerpanie zásob. Každoročne, ako sa ľudská populácia ďalej rozrastá, vymierajú druhy alarmujúcim tempom.

▪ Hrozba globálneho otepľovania. Podľa Medzištátneho výboru pre klimatické zmeny je možné, že by sa v tomto storočí mohli teploty zvýšiť až o 3,5 stupňa Celzia. To môže byť pre niektoré druhy príliš veľký skok na to, aby prežili. Podľa výskumníkov sa zdá, že príčinou, ktorá prispieva k odumieraniu koralových útesov (útočisko väčšiny morskej biodiverzity), je otepľovanie vody.

Vedci hovoria, že stúpnutím morskej hladiny o jeden meter môže zaniknúť veľká časť pobrežných mokradí sveta, domova hojnej biodiverzity. Niektorí sú presvedčení, že  globálne otepľovanie môže pôsobiť na grónske a antarktické ľadové kryhy. Keby sa roztopili, mohlo by to zapríčiniť environmentálnu katastrofu.

Hromadné vymieranie

Ako rýchlo ubúdajú druhy? Odpovede na túto otázku sú veľmi nepresné. Väčšina z toho, čo ubúda, je pre vedcov stále tajomstvom. Najprv musia zistiť, koľko druhov existuje. Podľa ekológa z Kalifornskej univerzity v Berkeley Johna Hartea „na zemi existuje asi jeden a pol milióna pomenovaných druhov, ale vieme o existencii mnohých nepomenovaných druhov; celkový počet sa pohybuje pravdepodobne medzi piatimi a pätnástimi miliónmi“. Niektorí tento odhad zvyšujú na 50 miliónov druhov i viac. Stanoviť presný počet je takmer nemožné, lebo podľa vedca Anthonyho C. Janetosa „väčšina druhov vyhynie skôr, ako sa pomenujú a určia“.

Moderná veda ledva začala dešifrovať zložité ekologické mechanizmy, ktoré udržiavajú hladký chod prirodzených spoločenstiev. Ak ľudia nevedia, koľko druhov existuje, ako môžu porozumieť zložitej živej prírode a tomu, ako na ňu pôsobí vymieranie druhov? Ako môžu povedať, čo môže znamenať vymiznutie druhov pre systém, ktorý udržiava život na tejto planéte?

Keď sa vedci pokúšajú určiť tempo vymierania, ich odhady, hoci sa líšia, sú často skľučujúce. „Asi 50 percent svetovej flóry a fauny môže byť do sto rokov na ceste k vyhynutiu,“ uvádza jedna pisateľka. Harteova prognóza je ešte desivejšia: „Biológovia odhadujú, že odlesňovanie v trópoch povedie v nasledujúcich 75 rokoch k strate polovice alebo aj viac existujúcich druhov na zemi.“

Časopis National Geographic na základe výpočtov vedca Stuarta Pimma z univerzity v Tennessee uvádza, že „na pokraji vyhynutia je 11 percent vtákov, čiže 1100 druhov z takmer 10 000 [druhov] sveta; nie je isté, či väčšina z týchto 1100 [druhov] bude žiť dlho po skončení [21. storočia]“. Ten istý časopis uviedol: „Tím uznávaných botanikov nedávno informoval, že jednej osmine rastlín hrozí vyhynutie. ‚Nejde len o druhy na ostrovoch či v dažďových pralesoch, alebo len o vtáky, či o veľké očarujúce cicavce,‘ hovorí Pimm. ‚Ide o všetko a všade... Ide o celosvetové hromadné vymieranie.‘“

Potrebujeme všetky tieto druhy?

Je dôvod robiť si obavy o ubúdanie rozmanitosti živých organizmov? Naozaj potrebujeme takú rôznorodosť druhov? Mnohí uznávaní odborníci trvajú na kladnej odpovedi. Zem obdarená rozmanitými druhmi poskytuje ľuďom pokrm, užitočné chemické látky a mnohé ďalšie produkty a služby. Predstavte si aj potenciálny úžitok, ktorý môžu ľudstvu priniesť neobjavené druhy. Napríklad sa odhaduje, že zo 150 najčastejšie predpisovaných liekov  v Spojených štátoch pochádza 120 z prírodných zložiek. Tak ľudstvo úbytkom flóry sveta prichádza aj o príležitosť objavovať liečivé a chemické látky. „Pri každej strate druhu strácame budúce možnosti,“ hovorí Sir Ghillean Prance, riaditeľ Kew Gardens v Londýne. „Strácame potenciál na liečbu aidsu alebo na produkty odolné voči vírusom. Musíme teda nejako zastaviť miznutie druhov nielen v záujme našej planéty, ale aj pre vlastné... potreby a zužitkovanie.“

Potrebujeme tiež prirodzené ekosystémy, aby zabezpečovali nevyhnutné služby, od ktorých sú závislé všetky živé organizmy. Produkcia kyslíka, čistenie vody, filtrovanie nečistôt a prevencia erózie pôdy sú dôležitými procesmi, ktoré vykonávajú zdravé ekosystémy.

 Hmyz opeľuje rastliny. Žaby, ryby a vtáky regulujú množstvo škodcov; lastúrniky a iné vodné organizmy čistia vodné zdroje; rastliny a mikroorganizmy vytvárajú našu pôdu. Finančná hodnota všetkých týchto služieb je obrovská. Jeden opatrný odhad finančného prínosu biodiverzity sveta je 3000 miliárd amerických dolárov ročne pri cenách z roku 1995.

Napriek našej závislosti od rozmanitosti života sa však zdá, že svet sa nachádza uprostred hromadného vymierania, ktoré ohrozuje zložitú živú prírodu. Teraz, v čase, keď začíname rozumieť dôležitej úlohe biodiverzity, sú ľudia príčinou rozsiahlejšieho vymierania ako kedykoľvek predtým! Je však človek schopný vyriešiť tento problém? Čo prinesie budúcnosť vzhľadom na rôznorodosť živých organizmov na zemi?

[Rámček/obrázok na strane 6]

Akú hodnotu má život?

Zdá sa, že všetky diskusie o hodnote biodiverzity naznačujú, že o ostatné formy života by sme sa mali zaujímať iba dovtedy, kým slúžia našim potrebám. Niektorí sa však domnievajú, že takéto uvažovanie je úzkoprsé. Paleontológ Niles Eldredge vyzdvihuje podstatnú cenu života: „My ľudia si ceníme život okolo nás — krásne, zrak pútajúce druhy, nádherné nedotknuté miesta vo voľnej prírode — pre jeho nesmiernu hodnotu. Niekde vo svojom vnútri si uvedomujeme, že sme s týmto svetom prírody spätí a že pobytom v ňom, kedykoľvek len môžeme, dosahujeme pokoj a potešenie.“

 [Rámček/obrázky na strane 7]

Červený zoznam

„Červený zoznam“ vydáva Medzinárodná únia ochrany prírody a prírodných zdrojov, organizácia, ktorá vyhodnocuje podmienky ohrozených druhov. Na tejto strane je opísaných niekoľko ohrozených druhov, ktoré sú v „Červenom zozname“ na rok 2000:

Albatros sťahovavý (Diomedea exulans)

Je to jeden zo 16 druhov albatrosov označených ako globálne ohrozené. Údajne sa mnohé z týchto albatrosov utopili po tom, čo sa náhodne chytili na háčiky s návnadou, ktoré nastavili rybárske lode loviace dlhými háčikovými šnúrami.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: Tony Palliser

Pygathrix nemaeus

Táto pekná ázijská opica gueréza sa vyskytuje na juhu stredného Vietnamu a v niektorých častiach Laosu. Jej existenciu ohrozuje strata biotopu a poľovanie. Loví sa pre mäso a telové orgány, ktoré sa používajú ako prísada do tradičných liečiv.

[Prameň ilustrácií]

Fotografia opice na stranách 7 a 32: Bill Konstant

Helix ceratina

Biotop tohto kriticky ohrozeného slimáka má len osem hektárov na predmestí Ajaccia na juhozápadnom pobreží Korziky. Jeho prežitie môže ohroziť stavebný projekt, ktorý zahŕňa výstavbu letiska a prístupových ciest k pláži.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: G. Falkner

Mimetes chrysanthus

Tento krásny kvet bol objavený v roku 1987 vo Western Cape v Južnej Afrike. Časté lesné požiare a invázia druhov, ktoré sú pre biotop mimetes chrysanthus cudzie, neustále ohrozujú existenciu tejto rastliny.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: Craig Hilton-Taylor

Pristis microdon

Táto ohrozená ryba sa vyskytuje v Indickom oceáne a v západnej časti Tichého oceána, ako aj v priľahlých zálivoch, riekach a ich ústiach. Je mimoriadne bezbranná voči rybolovu a zažíva vážny úbytok. Jej existenciu ohrozuje aj strata a devastácia biotopu.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia s láskavým dovolením Sun International Resorts, Inc.

[Rámček/obrázok na strane 8]

Hubenie morských živočíchov

Bohatstvo oceánov, ktoré sa kedysi pokladalo za nevyčerpateľné, sa ukázalo ako obmedzené. Paleontológ Niles Eldredge, ktorý píše do časopisu Natural History, opísal rozsah nadmernej exploatácie oceánov takto: „Moderná technika prispieva k takej účinnosti morského rybolovu, že sa obnažujú obrovské plochy oceánskeho dna, čo je morskou obdobou klčovania lesov. Samotná táto technika je však príšerne nehospodárna; pri každom vytiahnutí siete či pri každom prechode rybárskej lode uhynú morské korytnačky a tulene spolu s mnohými nepredajnými druhmi rýb a bezstavovcov.“

Časopis National Geographic v komentári k tomu, čo nazval „nehospodárne následky lovu kreviet“, vysvetlil, že „pri pobreží Mexického zálivu [pobrežie Texasu v USA] sa pre jeden kilogram kreviet môžu obetovať desiatky kilogramov morských živočíchov — mnohé z nich sú juvenilné ryby“. Tieto nechcené ryby a mäkkýše sa označujú za vedľajší úlovok. Istý federálny biológ sa sťažoval: „Priemerný pomer vedľajších úlovkov k želaným je asi štyri k jednej.“ Nie div, že naše oceány sa stávajú vražednými poliami mnohých ohrozených druhov!

[Rámček/obrázok na strane 9]

Život ukrytý v lesoch

Lesy našej planéty prekypujú životom vrátane života druhov, ktoré človek dosiaľ neobjavil. Ekológ John Harte poznamenal: „Tropické dažďové pralesy pokrývajú menej ako dve percentá planéty a pritom sú jediným domovom najmenej 50 percentám a možno až 90 percentám všetkých druhov na zemi. Ten vyšší odhad je založený na predpoklade, že veľkú časť druhov, ktoré budú objavené v budúcnosti, budú predstavovať tropické druhy, lebo biologický prieskum trópov je veľmi kusý. Aj ostatné biotopy sú slabo preskúmané a nepochybne obsahujú mnoho druhov, ktoré sú pre súčasnú vedu neznáme. Patrí k nim pôda lesov mierneho pásma, ako sú vlhké lesy so starým porastom na pacifickom severozápade Spojených štátov.“

Kto môže povedať, aké prekvapenia čakajú na človeka, ak vôbec niekedy dostane možnosť preskúmať život ukrytý v lesoch?

[Obrázok na strane 5]

Holub sťahovavý, dnes vyhynutý

[Prameň ilustrácie]

U.S. Fish & Wildlife Service, Washington, D. C./​Luther C. Goldman