Nádej pre ľudí trpiacich artritídou

„ARTRITÍDA nie je hlavnou príčinou úmrtnosti ako srdcové choroby či rakovina,“ hovorí Dr. Fatima Miliová, „ale má veľký vplyv na kvalitu života.“ Artritída môže ovplyvniť všetky oblasti života človeka. No s akými problémami sa ľudia trpiaci artritídou stretávajú? Je možné ich zvládnuť?

Dvadsaťosemročná Katia * z Talianska hovorí: „Odkedy mi vo veku 20 rokov diagnostikovali artritídu, celý môj život sa zmenil. Pre bolesti som musela odísť zo zamestnania a vzdať sa služby celým časom.“ Bolesť je spoločným problémom všetkých trpiacich artritídou. Šesťdesiattriročný Alan z Anglicka hovorí: „Vždy ma bolí nejaká časť tela, hoci len mierne.“ Ďalšou prekážkou je únava. „Aj keď znesiete bolesť a opuchy,“ hovorí 21-ročná Sarah, „únava je neznesiteľná.“

 Emocionálna bolesť

Podľa 61-ročnej Secuko z Japonska môže každodenný boj s chronickou bolesťou „vyčerpávať citovo i psychicky“. Veď ťažký môže byť čo i len pokus chytiť ceruzu alebo zdvihnúť telefón! Štyridsaťsedemročná Kazumi narieka: „Pre mňa sú nemožné aj bežné veci, ktoré dokáže urobiť i dieťa.“ Šesťdesiatročná Janice, ktorá nedokáže dlhšie stáť na nohách, hovorí: „Je to skľučujúce, lebo nemôžem robiť to, čo som robievala.“

Takéto obmedzenia môžu vyvolať frustráciu a negatívne pocity o sebe samom. Dvadsaťsedemročná Jehovova svedkyňa Gaku hovorí: „Neschopnosť plne sa zúčastňovať na evanjelizačnom diele či plniť si úlohy v zbore vo mne vyvoláva pocit, že ako človek nemám vôbec žiadnu cenu.“ Francesca, ktorá zápasí s artritídou od svojich dvoch rokov, hovorí, že „ju stále hlbšie a hlbšie strháva vír zúfalstva“. Takéto zúfalstvo môže mať nepriaznivé účinky na duchovnosť. Joyce, svedkyňa z Južnej Afriky, priznáva, že začala vynechávať kresťanské zhromaždenia. „Nemohla som sa na nikoho ani len pozrieť,“ hovorí.

Človek postihnutý artritídou môže byť veľmi úzkostlivý aj vzhľadom na budúcnosť — má obavy, že bude imobilný a závislý od druhých, že zostane bez opatrovateľa, že spadne a poláme si kosti alebo sa nebude môcť postarať o rodinu. Päťdesiatdvaročná Joko prisviedča: „Keď som videla, ako sa mi objavujú deformity, dostala som strach, že sa zhoršia.“

Aj členovia rodiny môžu trpieť emocionálnou bolesťou, keďže sa dennodenne stretávajú s utrpením svojho blízkeho. Niektoré páry môžu dokonca zažiť silné napätie v manželstve. Istá žena z Anglicka menom Denise hovorí: „Po 15 rokoch manželstva mi manžel oznámil: ‚Už viac nedokážem  znášať tú tvoju artritídu!‘ Opustil mňa i našu päťročnú dcéru.“

Artritída teda predstavuje veľmi náročnú úlohu tak pre tých, ktorí ňou trpia, ako aj pre ich rodiny. Napriek tomu mnohí ju úspešne zvládajú! Pozrime sa, ako to niektorí robia.

Uznať svoje obmedzenia

Ak trpíte artritídou, je pre vás nevyhnutný dostatočný odpočinok, pretože môže minimalizovať únavu. To však neznamená, že by ste mali so všetkým prestať. Timothy vysvetľuje: „Musíte byť stále aktívny a nedovoliť, aby vás artritída duševne ovládala, lebo ak vás ovládne, budete len posedávať a cítiť bolesť.“ Reumatológ William Ginsburg z kliniky Mayo poznamenáva: „Medzi robením priveľa a primálo je len jemná deliaca čiara. Niekedy treba ľuďom pripomenúť, aby spomalili a vzali svoj stav do úvahy.“

To môže znamenať zmeniť postoj k vlastným obmedzeniam. Daphne z Južnej Afriky si spomína: „Musela som byť realistická a uvedomiť si, že moja schopnosť robiť určité veci sa nevytratila; len som ich musela robiť omnoho pomalšie. Namiesto toho, aby ma to skľučovalo alebo frustrovalo, som to jednoducho robila po troche.“

Je tiež dobré oboznámiť sa s rôznymi pomocnými prostriedkami, ktoré sú azda dostupné, a porozprávať sa o nich s lekárom alebo fyzioterapeutom. Keiko si spomína: „Nainštalovali sme schodový výťah. Pri otáčaní gule na dverách som mala bolesti v zápästí, preto sme gule vymenili. Teraz môžem otvárať dvere, keď ich potlačím hlavou. Namontovali sme pákové vodovodné kohútiky v celom dome, aby som mohla robiť aspoň nejaké domáce práce.“ Iná žena menom Gail hovorí: „Kľúče od auta a od domu mám pripevnené na dlhej rúčke, čo mi uľahčuje otáčať nimi. Hrebeň a kefu mám na dlhom nadstavci a môžem si ich pri česaní a kefovaní prispôsobiť do rôzneho uhla.“

Podpora rodiny — „silná veža“

Carla z Brazílie hovorí: „Rozhodujúca je pre mňa podpora zo strany môjho manžela. To, že so mnou chodil k lekárovi, mi dodávalo odvahu. Spoločne sme zisťovali, ako táto choroba pôsobí na moje telo, aké má príznaky a aký liečebný postup bude nevyhnutný. Cítila som sa lepšie, lebo mohol porozumieť tomu, čo prežívam.“ Áno, manželia a manželky, ktorí prijímajú obmedzenia svojich partnerov a ktorí sa ochotne informujú o ich stave, môžu byť nesmiernym zdrojom sily a podpory.

Napríklad Bette sa zamestnala ako upratovačka, keď jej manžel nemohol pre artritídu pracovať na stavbách. Kazumin manžel svoju manželku nielen opatroval, ale robil aj domáce práce, ktoré ona robiť nemohla. Navyše učil deti robiť to, čo bolo v ich silách, aby boli nápomocné. Kazumi hovorí: „Môj manžel je ako silná veža. Bez jeho pomoci by som bola v omnoho horšom stave.“

Istá žena z Austrálie menom Carol upozorňuje: „Dajte si pozor, aby ste si neplánovali príliš veľa činností. U mňa sa pocit nedostatočnosti ľahko objaví, keď nedokážem držať krok s rodinou.“ Podpora rodiny poskytovaná s pravým porozumením a pozornosťou môže byť pre trpiacich silnou vežou.

Duchovná pomoc

Katia hovorí: „Keď človek trpí chorobou, ako je táto, je presvedčený, že nikto nevie, čo  prežíva. Preto je dôležité obrátiť sa na Jehovu Boha s vedomím, že on skutočne chápe náš fyzický i emocionálny stav. (Žalm 31:7) Dobrý vzťah k nemu mi dodal pokoj mysle, aby som žila pokojne napriek chorobe.“ Biblia vhodne nazýva Jehovu „Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“. — 2. Korinťanom 1:3, 4.

Modlitba môže byť silným zdrojom útechy pre niekoho, kto trpí chronickými bolesťami. Kazumi si spomína: „Počas dlhých nocí, keď som pre bolesti nemohla spať, som si so slzami vylievala srdce pred Jehovom a prosila som ho o silu zniesť bolesť a o múdrosť, aby som zvládla všetky ťažkosti. Jehova ma rozhodne vypočul.“ Francesca podobne zažila Božiu láskyplnú podporu. Hovorí: „Okúsila som splnenie slov z Filipanom 4:13: ‚Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.‘“

Jehova Boh poskytuje podporu často prostredníctvom kresťanského zboru. Napríklad Gail rozpráva o pomoci, ktorej sa jej dostalo od duchovných bratov a sestier v miestnom zbore Jehovových svedkov. „Ich láska mi pomáhala, aby som neupadla do depresie,“ hovorí Gail. Na otázku: „Spomenieš si na niečo príjemné zo života?“ odpovedala Keiko v podobnom duchu: „Áno, na všetku tú lásku a súcit, ktorú mi každý v zbore prejavuje!“

Pri poskytovaní takej podpory sa v zboroch Jehovových svedkov ujímajú vedenia dozorcovia. Secuko hovorí: „Nedokážem opísať, ako silno pôsobí na človeka bojujúceho s chorobou, keď ho starší počúvajú a utešujú.“ No ako pripomína Daniel, ktorý trpí artritídou, „naši duchovní bratia a sestry nám môžu pomôcť, len ak im to dovolíme“. Preto je dôležité, aby chorí udržiavali kontakt so spolukresťanmi a snažili sa, ako môžu, aby navštevovali zhromaždenia. (Hebrejom 10:24, 25) Tu môžu načerpať duchovné povzbudenie potrebné na to, aby vytrvali.

Utrpenie sa skončí

Artritici sú lekárom vďační za pokrok, ktorý sa zatiaľ dosiahol. No i tie najlepšie liečebné postupy ani zďaleka nestačia na skutočné uzdravenie. Koniec koncov postihnutí môžu nájsť najväčšiu útechu, ak prijmú Božie sľuby o novom svete. * (Izaiáš 33:24; Zjavenie 21:3, 4) V ňom ‚bude chromý skákať ako jeleň‘. (Izaiáš 35:6) Artritída a všetky ostatné choroby, ktoré postihujú ľudstvo, navždy zaniknú! Peter, obeť spinálnej artritídy, preto hovorí: „Na konci tmavého tunela, ktorým prechádzam, vidím svetlo.“ Kresťanka menom Giuliana podobne hovorí: „Každý prežitý deň považujem za vyhraný boj, o jeden deň menej, v ktorom musím vytrvať, kým príde koniec!“ Áno, približuje sa čas, keď zanikne nielen artritída, ale aj všetko utrpenie!

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 10]

Existuje mnoho prostriedkov, ktoré pomáhajú trpiacim viesť produktívny život

[Obrázok na strane 12]

Láskyplnú podporu možno nájsť na kresťanských zhromaždeniach