Čo robíme s potravinami?
Čo robíme s potravinami?
UPRAVOVANIE potravín nie je nič nové. V skutočnosti človek celé generácie zručne upravoval potraviny. Starostlivé technológie šľachtenia viedli k mnohým novým odrodám plodín, ako aj k novým druhom hovädzieho dobytka a oviec. Zástupca amerického Úradu pre potraviny a liečivá poznamenal, že „takmer každá potravina, ktorú si kúpite, bola upravená tradičným šľachtením“.
Šľachtenie nie je jediný spôsob upravovania potravín. Potravinársky priemysel vyvíja veľa procedúr na ošetrovanie a upravovanie potravín, či už na zlepšenie ich chuti, alebo farby, alebo na ich štandardizáciu a uchovanie. Ľudia si zvykli jesť potraviny, ktoré sú tak či onak upravované.
Ale stúpajúci počet spotrebiteľov je znepokojený tým, čo sa dnes robí s potravinami. Prečo? Niektorí majú obavy, že moderné technológie sa v súčasnosti používajú na úkor bezpečnosti potravín. Je toto znepokojenie oprávnené? Preskúmajme tri oblasti záujmu, ktoré spôsobujú znepokojenie. *
Hormóny a antibiotiká
Od 50. rokov 20. storočia sa na niektorých miestach pridávajú do krmiva hydiny, prasiat a hovädzieho dobytka malé dávky antibiotík.
Cieľom je znížiť riziko vzniku chorôb, najmä tam, kde sa zvieratá chovajú hromadne v stiesnených priestoroch. V niektorých krajinách sa pridávajú do krmiva zvierat aj hormóny na urýchlenie ich rastu. Hormóny a antibiotiká údajne chránia zvieratá pred infekciou a prispievajú k väčšiemu profitu veľkochovu, ktorý zase vo forme nižších cien prináša prospech spotrebiteľovi.Zatiaľ je to v poriadku. No nepredstavuje mäso zvierat kŕmených takýmito aditívami nejaké riziko pre spotrebiteľa? Hospodársky a sociálny výbor Európskych spoločenstiev vo svojej správe vyvodil záver o možnosti, že baktérie prežijú antibiotiká a prenesú sa na spotrebiteľa. „Niektoré z týchto baktérií, ako napríklad salmonela a Campylobacter jejuni, môžu byť priamou príčinou vážnych chorôb u človeka prostredníctvom potravového reťazca,“ odhalila správa. Okrem toho, čo ak potravový reťazec obsahuje nielen baktérie, ale aj rezíduá antibiotík? Vznikajú obavy, že v dôsledku toho by si mohli mikróby vyvolávajúce choroby u človeka postupne vytvoriť odolnosť voči antibiotikám.
A čo mäso s obsahom hormónov? Profesor Dr. Heinrich Karg z Mníchova v Nemecku poznamenáva: „Všetci odborníci sa zhodujú v tom, že mäso zo zvierat kŕmených hormónmi nie je škodlivé zdraviu, ak sa tieto látky podávajú v súlade so smernicami.“ Ale noviny Die Woche informujú, že v otázke bezpečnosti mäsa zo zvierat kŕmených hormónmi „sa výskumníci za posledných 15 rokov nedokážu zhodnúť na jednotnom stanovisku“. A vo Francúzsku odpoveď vo veci hormónov v mäse znie rozhodne: ‚Nie! Hormóny by sa nemali používať!‘ Je zrejmé, že polemika sa ani zďaleka neskončila.
Ožarované potraviny
Odkedy sa v roku 1916 vo Švédsku začali skúšky s ožarovaním potravín, najmenej 39 krajín schválilo proces ožarovania takých požívatín, ako sú zemiaky, kukurica, ovocie a mäso, nízkymi dávkami rádioaktívneho žiarenia. Načo? Ožarovaním sa údajne zabije väčšina baktérií, hmyzu a parazitov, a tak sa znižuje riziko, že spotrebiteľ dostane chorobu z jedla. Zvyšuje sa tým aj trvanlivosť výrobkov.
Samozrejme, odborníci hovoria, že ideálne by bolo, keby boli potraviny, ktoré jeme, čisté a čerstvé. Ale kto pravidelne venuje čas príprave čerstvých potravín? „Desať minút na raňajky a pätnásť minút na obed a večeru“ je podľa časopisu Test časový limit, ktorý človek priemerne venuje jedlu. Neprekvapuje teda, že mnohí konzumenti uprednostňujú potraviny, ktoré sú už pripravené na jedenie a majú dlhú trvanlivosť. Ale sú ožiarené potraviny bezpečné?
V roku 1999 Svetová zdravotnícka organizácia uverejnila štúdiu, ktorú viedla skupina medzinárodných odborníkov. Títo vedci dospeli k záveru, že ožiarené potraviny „sú na konzumáciu bezpečné a sú dostatočne výživné“. Zástancovia ožarovania potravín to porovnávajú so sterilizáciou obväzov v zdravotníctve — ktorá sa tiež vykonáva ožarovaním — alebo s prechádzaním batožiny cez elektronický skener na letisku. Kritici však trvajú na tom, že ožarovanie znižuje prirodzenú výživnú
hodnotu potravín a môže predstavovať riziká, ktoré zatiaľ nie sú známe.Geneticky modifikované potraviny
Genetici už istý čas dokážu preniesť gén z DNA jedného organizmu do DNA iného organizmu v rámci toho istého druhu. Dnes však dokážu robiť oveľa viac. Napríklad existujú jahody a paradajky, ktoré genetici modifikovali génom z ryby, čím sa stali odolnejšími voči nízkym teplotám.
O geneticky modifikovaných (GM) potravinách sa hovorí veľa, tak za, ako aj proti. * Obhajcovia hovoria, že výsledky tohto druhu biotechnológie možno lepšie predvídať a kontrolovať ako tradičné metódy šľachtenia rastlín a že sa ním zvýšia výnosy a zmierni sa hladovanie ľudí. Ale sú GM potraviny bezpečné na jedenie?
Tím vedcov zastupujúcich akadémie v Anglicku a Spojených štátoch, ako aj v Brazílii, Číne, Indii, Mexiku a v ďalších krajinách rozvojového sveta zostavil na tento námet správu. Správa, ktorú uverejnili v júli 2000, uvádzala: „Do dnešného dňa sa vypestovalo vyše 30 miliónov hektárov transgénových [GM] plodín a nezistili sa žiadne zdravotné problémy u človeka spojené konkrétne s ingesciou transgénových plodín alebo výrobkov z nich.“ V niektorých regiónoch sa GM výrobky považujú za rovnako bezpečné ako konvenčné potraviny.
Inde je však veľmi rozšírená neistota. Niektorí ľudia v Británii, Francúzsku a Rakúsku pozerajú na GM potraviny s nedôverou. Istý holandský politik o GM potravinách povedal: „Sú určité druhy potravín, ktoré jednoducho nemáme radi.“ Kritici takýchto potravín poukazujú aj na etické otázky a na možné nebezpečenstvo pre životné prostredie.
Niektorí vedci sa domnievajú, že GM potraviny sú ešte v ranom štádiu a že sa musia vykonať ďalšie testy vzhľadom na možné riziká pre spotrebiteľov. Napríklad Britská lekárska spoločnosť sa domnieva, že génové inžinierstvo sľubuje veľký úžitok pre obyvateľstvo. No uvádza, že niektoré oblasti, ktoré spôsobujú znepokojenie — ako napríklad otázka alergických reakcií na GM potraviny —, znamenajú, že „je potrebný ďalší výskum“.
Vyrovnanosť pri vlastnom výbere
V niektorých krajinách je až 80 percent konzumovaných potravín upravených. Často sa používajú aditíva na zintenzívnenie alebo štandardizáciu chuti a farby, ako aj na predĺženie trvanlivosti. V jednom referenčnom diele sa poznamenáva, že „mnohé moderné produkty, ako napríklad nízkokalorické potraviny, chuťovky a vopred pripravené potraviny určené na okamžitú konzumáciu, by bez potravinárskych aditív neexistovali“. Je tiež väčšia pravdepodobnosť, že takéto potraviny obsahujú geneticky modifikované ingrediencie.
Poľnohospodárstvo na celom svete je už celé roky závislé od metód, ktoré mnohí ľudia považujú za škodlivé. Používanie jedovatých pesticídov je len jedným príkladom. Navyše potravinársky priemysel už istý čas používa aditíva, ktoré možno u niektorých spotrebiteľov vyvolali alergické reakcie. Sú nové potravinárske technológie nebezpečnejšie ako tieto metódy? Ani odborníci sa v tom nedokážu zhodnúť. V skutočnosti závažné vedecké správy podporujú obe protichodné strany tohto sporu a zdá sa, že prispievajú k polarizácii názorov.
Pretože mnohí ľudia považujú za ťažké vyhýbať sa high-tech potravinám alebo považujú iné oblasti, ktoré spôsobujú znepokojenie, za naliehavejšie, rozhodli sa, že teraz sa tým nebudú znepokojovať. Iných to však veľmi znepokojuje. Čo môžete robiť, ak vy a vaša rodina pociťujete neistotu v tom, či jesť upravené potraviny, ktoré sa zdajú príliš komplikované vzhľadom na použitú modernú technológiu? Existujú praktické kroky, ktoré môžete podniknúť, pričom niektoré sú rozobraté v nasledujúcom článku. Najprv však azda bude múdre získať vyrovnaný názor na túto otázku.
S bezpečnosťou potravín je to ako so zdravím. V súčasnosti neexistuje spôsob, ako dosiahnuť dokonalosť. Podľa nemeckého časopisu natur & kosmos dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí si úzkostlivo vyberajú a pripravujú potraviny, je výživa vždy otázkou kompromisu. Čo jednému prospieva, to druhému môže škodiť. Nie je teda múdre pestovať si vyrovnaný postoj a vyhýbať sa extrémom?
Samozrejme, Biblia nehovorí, ako sa rozhodnúť v súvislosti s dnešnými high-tech potravinami. Ale učí nás o vlastnosti, ktorú by sme si mali vypestovať, aby nám v tejto veci pomáhala. Filipanom 4:5 hovorí: „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“ Rozumnosť nám môže pomôcť robiť vyrovnané rozhodnutia a vyhýbať sa extrémom. Bráni nám, aby sme diktovali druhým, čo by v tejto veci mali robiť a čo by nemali. A pomáha nám vyhýbať sa nezmyselným rozdeľujúcim debatám s tými, ktorých zmýšľanie v tejto veci sa líši od nášho.
Treba však priznať, že mnohé riziká spojené s potravinami nie sú až také kontroverzné. Ktoré sú to a aké bezpečnostné opatrenia môžete podniknúť?
[Poznámky pod čiarou]
^ 4. ods. To, čo jeme, si zväčša vyberáme na základe osobnej preferencie. Prebuďte sa! nedáva žiadne odporúčania v súvislosti s jedením alebo so zdržiavaním sa jedál, o ktorých sa tu hovorí, bez ohľadu na technológiu použitú pri ich príprave. Tieto články majú čitateľov informovať o faktoch, ktoré sú v súčasnosti známe.
[Obrázok na strane 4]
Škodia spotrebiteľovi hormóny a antibiotiká, ktorými sa kŕmi dobytok?
[Obrázok na strane 6]
Je rozumné pozorne si prečítať štítky na potravinách
[Obrázok na strane 7]
Pravidelný nákup čerstvých potravín má svoje výhody