Od našich čitateľov

Vyhnanstvo na Sibíri Chcem Vám vyjadriť svoje najvrúcnejšie poďakovanie za životný príbeh Fjodora Kalina v sérii článkov „Náboženstvo v Rusku — aká je jeho budúcnosť?“ ​(22. apríla 2001) Bolo dojímavé prečítať si o deportácii jeho rodiny na Sibír a o tom, ako zostali verní a plní radosti aj napriek najťažším okolnostiam. Pred niekoľkými rokmi som mala vzácnu príležitosť navštíviť našich kresťanských bratov v Moldavsku a nikdy nezabudnem na ich príbehy o tom, ako boli deportovaní na Sibír. Ich dôvera v Jehovu a ich viera ma povzbudili, aby som zostala verná.

G. F., Švédsko

Nepočujúca a nevidiaca Ďakujem Vám za článok o Janice Adamsovej „Napriek hluchote a slepote som našla bezpečie“. (22. apríla 2001) Nikdy by som si nebola pomyslela, že niekto, kto nepočuje a nevidí, by ma mohol tak veľmi povzbudiť. Spolu s manželom sme prekonali mnohé choroby, telesné i duševné. Články, ako bol aj tento, oživujú našu vieru, aby sme vytrvávali až do konca.

P. G., Spojené štáty

Často berieme veci, ktoré máme, na ľahkú váhu, možno i tak, že vynecháme kresťanské zhromaždenie pre bežnú bolesť hlavy. Ale Janice aj napriek tomu, že mala dôvody na to, aby zostala doma — napríklad pre depresiu a zlé zaobchádzanie, ktoré zažívala —, spoľahla sa na Jehovu, že jej dá potrebnú silu na to, aby mohla viesť duchovne aktívny život.

C. D., Taliansko

Mám výborné zdravie, preto je moja skúsenosť odlišná od tej, ktorú zažila Janice. Ale pretože som na základnej škole zažila šikanovanie, často trpím depresiou. Stále plačem a cítim sa naozaj hrozne. Od spolukresťanov dostávam povzbudenie a od mojich rodičov podporu. No aj tak sa Vám chcem z celého svojho srdca poďakovať za životný príbeh Janice Adamsovej. Dodal mi odvahu.

M. T., Japonsko

Starí rodičia Ďakujem Vám za článok „Mladí ľudia sa pýtajú... Prečo by som mal spoznať svojich starých rodičov?“ ​(22. apríla 2001) S mojou starou mamou som mala veľmi blízky vzťah. Keď sa moji rodičia rozvádzali, mala som veľa otázok a často som plakala. Moja stará mama však bola vždy pri mne. Brávala ma so sebou, keď išla kázať, a tak mi vštepovala lásku k službe. Nasledovala som jej šľapaje tak, že som sa pred štyrmi rokmi stala evanjelistkou celým časom. Aj potom, keď ochorela na Alzheimerovu chorobu a už ma nepoznala, jej oči sa vždy zaleskli, keď som jej čítala biblické verše o raji. Zaspala v smrti v septembri roku 2000. Veľmi Vám ďakujem za to, že učíte mladých ľudí vážiť si svojich starých rodičov.

C. R., Spojené štáty

Moji rodičia sa pred 10 rokmi rozviedli. Z pocitu lojálnosti voči matke som prerušila kontakty s rodinou môjho otca. Ale po prečítaní týchto článkov som si uvedomila dôležitosť a užitočnosť dobrého vzťahu so starými rodičmi. Vďaka týmto článkom mám teraz biblicky podložené podnety rozvíjať si k nim vzťah.

G. V., Spojené štáty

Hoci moji štyria starí rodičia nie sú kresťanmi, máme medzi sebou blízky vzťah. Mám tiež „starú mamu“ v našom zbore — kresťanskú sestru, ktorá má už takmer 70 rokov. Keď mám nejaký problém, prečíta mi niečo z Biblie a povzbudí ma. Niekedy ma iba chytí za ruku alebo ma objíme okolo pliec. Občas sa zdá, akoby medzi nami nebol žiaden vekový rozdiel.

M. K., Japonsko