Prekročiť hranicu

ČLOVEK ODDÁVNA SNÍVA O CESTOVANÍ v čase, aby znova prežil minulosť alebo videl budúcnosť. Neprekvapilo by vás teda, keby ste sa dozvedeli, že v istom zmysle ľudia cestujú v čase každý deň? Zamyslite sa nad podnikateľom z Tokia, ktorý letí na stretnutie do New Yorku. Ak má jeho lietadlo odlet napoludnie, po nepretržitom lete na opačnú stranu zemegule pristane na mieste určenia v to isté ráno, zdanlivo ešte skôr, ako odletel.

Je možné, aby človek prešiel takú dlhú cestu a pritom pricestoval predtým, ako odišiel? Nie, v skutočnosti nie. Ale vzdialené mestá sú v odlišných časových pásmach. Prekročenie medzinárodnej dátumovej čiary, neviditeľnej čiary na zemeguli, znamená prekročiť dohodnutú hranicu, ktorá oddeľuje kalendárne dni. Človeka to naozaj dezorientuje! Podľa toho, ktorým smerom cestujete, je to, akoby ste naraz získali alebo stratili jeden deň.

Predpokladajme, že pri spiatočnom lete podnikateľ z Tokia opúšťa New York v utorok neskoro večer. Keď asi o 14 hodín vystúpi z lietadla, bude v Japonsku už štvrtok. Aký je to zvláštny pocit, preskočiť jeden celý deň! Istá skúsená cestovateľka si spomína na svoju prvú cestu cez medzinárodnú dátumovú čiaru a priznáva: „Nedokázala som pochopiť, kde sa ten deň stratil. Bolo to veľmi zvláštne.“

Keďže dátumová čiara môže miasť cestujúcich, niektorí sú možno zvedaví, prečo k takémuto vymedzeniu hraníc vôbec došlo.

Objav námorníkov

Potreba dátumovej čiary je zjavná, ak sa pozrieme späť do roku 1522, keď sa posádka Fernãa de Magalhãesa vrátila z prvej plavby okolo zeme. Po troch rokoch na mori sa v nedeľu 7. septembra dostali do Španielska. No podľa ich lodného denníka bola sobota 6. septembra. Ako vznikol tento rozdiel? Plavbou okolo sveta v smere zdanlivého pohybu slnka videli o jeden východ slnka menej ako ľudia v Španielsku.

Spisovateľ Jules Verne použil opak tohto fenoménu ako neočakávaný obrat v zápletke svojho románu Cesta okolo sveta za 80 dní. Aby hlavný hrdina tejto knihy vyhral veľkú sumu peňazí, musel  za 80 dní precestovať okolo celej zeme. Na konci dobrodružstva pricestuje domov sklamaný, len o jeden deň neskôr na to, aby mohol prevziať veľkú odmenu. Alebo sa mu tak zdalo. Udivilo ho, keď sa dozvedel, že v skutočnosti konečný termín stihol. Ako sa vysvetľuje v tejto knihe, „Phileas Fogg získal na svojej ceste bez toho, žeby to tušil, jeden deň, a to len preto, že cestoval stále smerom na východ“.

Hoci sa môže zdať, že vďaka medzinárodnej dátumovej čiare mal príbeh Julesa Verna šťastný koniec, v roku 1873, keď bol vydaný tento román, táto čiara vo svojej súčasnej podobe ešte neexistovala. Námorní kapitáni tej doby bežne upravovali kalendár o jeden deň, keď sa plavili Tichým oceánom, ale súčasná dátumová čiara sa na ich mapách neobjavovala. Tak sa to robilo pred prijatím univerzálneho systému časových pásiem. Preto keď Aljaška patrila Rusku, ľudia tu mali rovnaký kalendárny deň ako obyvatelia Moskvy. Ale keď v roku 1867 toto územie odkúpili Spojené štáty, Aljaška prevzala dátum Spojených štátov.

Historický vývoj

V roku 1884, uprostred chaosu v meraní času, sa vo Washingtone, D. C., stretli zástupcovia 25 krajín na medzinárodnej konferencii o nultom poludníku. Zaviedli celosvetový systém 24 časových pásiem a dohodli sa na nultom poludníku — poludníku prechádzajúcom anglickým Greenwichom. * Stal sa počiatočným bodom na meranie východnej alebo západnej zemepisnej dĺžky na zemeguli.

Polcesty okolo zeme z Greenwicha — 12 časových pásiem smerom na východ alebo na západ — sa zdalo ako logické umiestnenie medzinárodnej dátumovej čiary. Hoci 180. poludník nebol na konferencii v roku 1884 oficiálne prijatý, stretol sa s prijatím ako zvlášť vhodný, lebo zaisťoval, že dátumová čiara nebude prechádzať kontinentom. Viete si predstaviť, k akému zmätku by to viedlo, keby na jednej polovici krajiny, v ktorej žijete, bola nedeľa a na druhej polovici pondelok?

Ak sa pozriete do atlasu sveta alebo na glóbus, 180. poludník možno nájsť západne od Havaja. Ihneď si všimnete, že medzinárodná dátumová čiara neprechádza presne týmto poludníkom. Kľukatí sa cez Tichý oceán, aby sa úplne vyhla pevnine. A keďže dátumová čiara bola zavedená všeobecnou dohodou, nie medzinárodným dohovorom, môže sa meniť podľa chuti každej krajiny. Napríklad v roku 1995 Kiribati vyhlásilo, že medzinárodná dátumová čiara prechádzajúca týmto reťazcom ostrovov bude odteraz obchádzať najvýchodnejší ostrov krajiny. Dnešné moderné mapy preto zobrazujú všetky ostrovy Kiribati na tej istej strane dátumovej čiary. Majú teda rovnaký kalendárny deň.

Ako to funguje

Na ilustráciu toho, prečo sa deň alebo stráca, alebo pridáva pri prechode dátumovej čiary, si predstavte, že sa plavíte okolo sveta. A povedzme, že smerujete na východ. Možno si to neuvedomujete, ale každým časovým pásmom, ktoré prejdete, získavate jednu hodinu. Keď napokon dokončíte svoju cestu okolo sveta, precestujete 24 časových pásiem. Bez medzinárodnej dátumovej čiary by ste pricestovali o deň skôr, ako je miestny dátum. Medzinárodnou dátumovou čiarou sa upravuje tento rozdiel. Trocha mätúce, však? Nie div, že Magalhãesova posádka a fiktívny Phileas Fogg sa pri svojej ceste okolo sveta o jeden deň prepočítali!

Ľudia, ktorí prešli túto čiaru, poznajú ten zvláštny pocit náhlej straty alebo náhleho získania dňa. No cestovanie by bolo ešte mätúcejšie, keby neexistovala medzinárodná dátumová čiara.

[Poznámka pod čiarou]

[Nákres/mapa na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Marec | Marec

2 | 1

[Obrázky na strane 14]

Hore: Greenwichské kráľovské observatórium

Vpravo: Čiara z dlažbových kociek označuje nultý poludník