Deň, keď sa zrútili budovy WTC

UDALOSTI z 11. septembra 2001 v New Yorku, vo Washingtone, D. C., a v Pensylvánii sa nezmazateľne vryli do mysle miliónov, ak nie miliárd ľudí na celom svete. Kde ste sa nachádzali, keď ste videli alebo počuli správy o útoku na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku a na Pentagón vo Washingtone?

Neuveriteľne rýchle zničenie toľkého majetku, a čo je omnoho dôležitejšie, náhla strata toľkých životov podnietili ľudstvo zastaviť sa a zamyslieť.

Čo nás to učí o našom poradí hodnôt a o našich životných rozhodnutiach? Ako tieto tragické udalosti vyniesli do popredia niektoré z lepších vlastností ľudstva — obetavosť, súcit, vytrvalosť a štedrosť? V tomto a v nasledujúcom článku sa pokúsime odpovedať na tú druhú otázku.

Prežijúci rozprávajú

Ihneď po tragédii v New Yorku sa zastavila premávka metra a zástupy ľudí opúšťali dolný Manhattan pešo — veľa ich prechádzalo cez Brooklynský a Manhattanský most. Odtiaľ mohli jasne vidieť administratívne budovy a tlačiarne svetového ústredia Jehovových svedkov. Niektorí ľudia, ktorí unikli pred katastrofou, ihneď zamierili k týmto budovám.

Alisha (vpravo), dcéra jednej svedkyne, prišla medzi prvými. Bola celá od prachu a popola. * Vysvetľovala: „Už keď som sa viezla vlakom do práce, videla som, ako zo Svetového obchodného centra stúpa dym. Keď som prišla na miesto katastrofy, všade na zemi bolo sklo a cítila som páľavu. Ľudia utekali na všetky strany a polícia sa snažila túto štvrť evakuovať. Vyzeralo to tam ako vo vojnovej zóne.

Utekala som sa skryť do blízkej budovy. Potom som začula explóziu, keď druhé lietadlo narazilo do južnej veže WTC. Bola to neopísateľná scéna, všade bol  čierny dym. Povedali nám, aby sme odišli z tejto nebezpečnej zóny. Nastúpila som na kompu premávajúcu cez rieku East River do Brooklynu. Keď som sa dostala na druhú stranu, pozrela som sa hore a zbadala som veľký nápis: ‚WATCHTOWER‘. Bolo to ústredie náboženskej spoločnosti mojej matky! Ihneď som zamierila do administratívnej budovy. Vedela som, že nemôžem byť v lepších rukách. Mohla som sa tu poumývať a zatelefonovať rodičom.“

Wendell (vpravo) bol vrátnikom v hoteli Marriott, ktorý stál medzi dvoma vežami WTC. Hovorí: „Keď došlo k prvej explózii, mal som službu vo foyeri. Videl som, ako všade naokolo padajú trosky. Pozrel som sa von na ulicu a videl som, ako nejaký muž leží na zemi v plameňoch. Strhol som zo seba sako a košeľu a utekal som k nemu hasiť oheň. Ďalší okoloidúci sa ku mne pridal a pomáhal mi. Na tom mužovi zhorelo všetko oblečenie okrem ponožiek a topánok. Potom prišli hasiči a vzali ho na lekárske ošetrenie.

Krátko nato do hotela zatelefonoval Bryant Gumbel z televízneho spravodajstva CBS, aby od očitého svedka získal správu o tom, čo sa stalo. Vďaka tomu ma moja rodina na Panenských  ostrovoch počula v televízii a vedela, že som nažive.“

Donald, statný, 195 centimetrov vysoký zamestnanec Svetového finančného centra, bol na 31. podlaží budovy, kde pracoval, a pozeral sa priamo na budovy WTC a hotel Marriott. Povedal: „To, čo som videl, ma zarazilo a vydesilo. Ľudia vypadávali a vyskakovali z okien severnej veže. Zmocnila sa ma hystéria, a preto som vybehol z budovy tak rýchlo, ako som len vládal.“

Iná skúsenosť sa týkala matky po šesťdesiatke a jej dvoch vyše štyridsaťročných dcér. Ruth, jej sestra Joni a ich matka Janice bývali v jednom hoteli blízko budov WTC. Ruth, diplomovaná zdravotná sestra, rozpráva: „Bola som v sprche. Mama a sestra na mňa zrazu zakričali, aby som vyšla zo sprchy. Boli sme na 16. podlaží a ony videli, ako za oknom padajú trosky. Mama dokonca videla, ako ponad neďalekú strechu preletelo telo nejakého muža, akoby ho bolo odniekiaľ vyhodilo.

Rýchlo som sa obliekla a rozbehli sme sa dole schodmi. Všade bol samý krik. Vyšli sme na ulicu. Počuli sme explóziu a zbadali záblesky ohňa. Nariadili nám, aby sme sa ponáhľali smerom na juh k parku Battery, kde sa nachádza stanovište kompy Staten Island Ferry. Cestou sme stratili kontakt s mamou, ktorá má chronickú astmu. Ako prežije v tom dyme, prachu a popole? Hľadali sme ju pol hodiny, ale neúspešne. No spočiatku sme si veľké starosti nerobili, lebo mama je veľmi zdatná a duchaprítomná žena.

Nakoniec nás nasmerovali na Brooklynský most, aby sme prešli na druhú stranu. Predstavte si našu úľavu, keď sme sa dostali na brooklynskú stranu mosta a zbadali veľký nápis ‚WATCHTOWER‘! Vedeli sme, že už sme v bezpečí.

Privítali nás tu a poskytli nám ubytovanie. Dostali sme aj oblečenie, lebo sme žiadne so sebou nemali. Ale kde je mama? Celú noc sme sa ju snažili hľadať v nemocniciach, no bezvýsledne. Na druhý deň asi o pol dvanástej dopoludnia sme dostali odkaz. Mama je dole na recepcii! Čo sa jej prihodilo?“

Janice, matka, pokračuje v rozprávaní: „Keď sme vybehli z hotela, mala som obavy o jednu staršiu priateľku, ktorá nemohla s nami odísť. Chcela som sa vrátiť a vyviesť ju odtiaľ. Ale bolo to príliš nebezpečné. V tom zmätku som sa oddelila od dcér. Ale nerobila som si veľké starosti, lebo sú rozvážne a Ruth je kvalifikovaná zdravotná sestra.

Všade, kam som sa pozrela, boli ľudia, ktorí potrebovali pomoc — najmä deti a dojčatá. Pomohla som toľkým, koľkým som mohla.  Išla som na miesto, kde označovali obete katastrofy a podľa závažnosti poranenia im poskytovali pomoc. Pomáhala som umývať ruky a tvár policajtom a hasičom, ktorí boli celí od sadzí a prachu. Zostala som tam asi do tretej rána. Potom som išla na poslednú kompu na Staten Island. Myslela som si, že moje dcéry azda budú hľadať útočisko niekde tam. Ale nenašla som ich.

Ráno som sa snažila dostať prvou kompou späť do Manhattanu, ale nemohla som na ňu nastúpiť, lebo som nepatrila k záchranárom. Potom som zbadala jedného policajta, ktorému som pomohla. Zakričala som na neho: ‚John! Potrebujem sa dostať späť do Manhattanu.‘ On odpovedal: ‚Tak poďte so mnou.‘

Keď som prišla do Manhattanu, zamierila som k hotelu Marriott. Možno budem mať ešte nejakú šancu pomôcť svojej staršej priateľke. Ani náhodou! Hotel bol v troskách. Oblasť smerom do centra bola ako vymretá — nikde žiadne stopy života. Iba vyčerpaní policajti a hasiči s tragédiou vpísanou do tváre.

Pobrala som sa ďalej cez Brooklynský most. Keď som sa blížila k druhému koncu, zbadala som známy nápis ‚WATCHTOWER‘. Možno tu nájdem svoje dcéry. A naozaj, prišli ma na recepciu privítať. Ako sme sa len objímali a plakali!

Napodiv som napriek dymu, prachu a popolu nemala ani jediný záchvat astmy. Stále som sa modlila, lebo som nechcela byť na príťaž, ale chcela som pomáhať.“

„Veď nemá kde pristáť!“

Rachel, vyše dvadsaťročná žena, redaktorovi Prebuďte sa! povedala: „Prechádzala som okolo nášho bloku domov v dolnom Manhattane, keď som nad hlavou začula zvuk lietadla. Bol taký silný, že ma to prinútilo pozrieť sa hore. Nemohla som tomu uveriť — bolo to obrovské prúdové lietadlo, ktoré očividne klesalo. Divila som sa, prečo letí tak nízko a tak rýchlo. Veď nemá kde pristáť! Možno pilot stratil nad lietadlom kontrolu. Potom som počula, ako nejaká žena kričí: ‚To lietadlo práve narazilo do budovy!‘ Zo severnej veže vyšľahla velikánska ohnivá guľa. Vo veži som videla obrovskú čiernu dieru.

Bola to najhroznejšia vec, akú som v živote zažila. Akoby to ani nebola pravda. Zostala som stáť s otvorenými ústami. Zakrátko iné lietadlo narazilo do druhej veže a nakoniec sa obe veže zrútili. Zmocnila sa ma hystéria. Bolo toho na mňa priveľa!“

„Ak mám plávať, budem plávať“

Šestnásťročná Denise práve prišla do školy v susedstve Americkej akciovej burzy, ktorá sa nachádza tri bloky domov na juh od Svetového obchodného centra. „Bolo niečo po deviatej ráno. Vedela som, že sa niečo stalo, ale nevedela som čo. Bola som na 11. podlaží školy na hodine dejepisu. Všetci žiaci boli ako skamenení. Učiteľka nám napriek tomu chcela dať test. My sme sa však chceli dostať von a ísť domov.

Naša budova sa po náraze druhého lietadla do južnej veže zatriasla. No my sme stále nevedeli, čo sa deje. Zrazu som z učiteľkinej vysielačky počula: ‚Dve lietadlá narazili do budov WTC!‘ Pomyslela som si: ‚Je nerozumné tu zostať. To je teroristický útok a teraz je na rade burza.‘ Preto sme vybehli von.

Bežali sme k parku Battery. Otočila som sa, aby som sa pozrela, čo sa deje. Videla som, že južná veža ide spadnúť. Pomyslela som si, že potom nastane dominový efekt a zrútia sa všetky vysoké budovy. Len s námahou som dýchala, lebo prach a popol mi upchávali nos i hrdlo. Utekala som k East River a pomyslela som si: ‚Ak mám plávať, budem plávať.‘ Pri úteku som sa modlila k Jehovovi o záchranu.

 Napokon som sa dostala na kompu do New Jersey. Mame trvalo viac ako päť hodín, kým ma našla, ale aspoň som bola v bezpečí!“

„Je to posledný deň môjho života?“

Dvadsaťosemročný Joshua z Princetonu v štáte New Jersey vyučoval v triede na 40. podlaží severnej veže Svetového obchodného centra. Spomína si: „Z ničoho nič sa zdalo, akoby explodovala bomba. Potom nastali otrasy a vtedy som si pomyslel: ‚Nie, to je zemetrasenie.‘ Pozrel som sa von a bolo to neuveriteľné — dym a trosky vírili okolo budovy. Žiakom som povedal: ‚Nechajte všetko tak. Ideme!‘

Bežali sme po schodoch, ktoré sa zapĺňali dymom, a z požiarneho systému striekala voda. Ale nikto nepodliehal panike. Stále som sa modlil, aby sme si vybrali správne schodisko a nedostali sa do kontaktu s ohňom.

Pri behu dole schodmi ma napadlo: ‚Je to posledný deň môjho života?‘ Ďalej som sa modlil k Jehovovi a pocítil som nezvyčajný pokoj. Ešte nikdy som nezažil taký vnútorný pokoj. Na tú chvíľu nikdy nezabudnem.

Keď sme napokon vyšli z budovy, polícia všetkých presúvala ďalej. Pozrel som sa hore na veže a videl som, že v oboch budovách sú otvory po nárazoch lietadiel. Bolo to neskutočné.

To, čo som potom počul, bolo desivé — zlovestné ticho, ako keď tisíce ľudí zadrží dych. Zdalo sa, akoby New York stíchol. Potom nastal krik. Južná veža sa začala rútiť! Valila sa na nás vlna dymu, popola a prachu. Vyzeralo to ako špeciálne efekty z nejakého filmu. No bola to skutočnosť. Keď sa ten oblak dohnal k nám, takmer sme nemohli dýchať.

Dostal som sa k Manhattanskému mostu, kde som sa otočil a videl, ako severná veža aj s obrovskou televíznou anténou padá k zemi. Keď som prechádzal cez most, stále som sa modlil, aby som sa dostal do Bételu, svetového ústredia Jehovových svedkov. Nikdy v živote som nebol taký šťastný, že vidím to miesto, ako vtedy. A na stene tlačiarne bol veľký nápis, ktorý každý deň môžu vidieť tisícky ľudí: ‚Čítajte Božie Slovo, Svätú Bibliu, denne‘! Pomyslel som si: ‚Už si takmer tam. Len kráčaj ďalej.‘

Keď si spomeniem na tie udalosti, ešte viac si uvedomujem, že skutočne potrebujem mať správne poradie hodnôt — že prvoradé veci v živote by mali byť na prvom mieste.“

„Videla som ľudí vyskakovať z veže“

Dvadsaťdvaročná Jessica zbadala, čo sa deje, keď vyšla zo stanice metra. „Pozrela som hore a videla som padať popol, trosky a kusy kovov. Ľudia čakali pri telefónnych automatoch a zmocňovala sa ich stále väčšia hystéria. Modlila som sa o pokoj. Potom nastala druhá explózia. Z oblohy padala oceľ a sklo. Počula som výkriky: ‚To bolo ďalšie lietadlo!‘

Pozrela som sa hore a bol to hrozný pohľad — ľudia vyskakovali z horných podlaží, odkiaľ sa valil dym a šľahali plamene. Stále to mám pred očami — muž so ženou. Chvíľu sa držali na okne. Potom sa museli pustiť a padali a padali a padali. Bol to neznesiteľný pohľad.

Nakoniec som sa dostala k Brooklynskému mostu, kde som si vyzula nepohodlné topánky a utekala som na brooklynskú stranu rieky. Vošla som do administratívnej budovy Watchtower, kde mi hneď pomohli upokojiť sa.

V ten večer som si doma čítala sériu článkov ‚Ako zvládnuť posttraumatický stres‘ v Prebuďte sa! z 22. augusta 2001. Nesmierne som potrebovala tie informácie!“

Rozsah tejto tragédie podnietil ľudí pomáhať si, ako len mohli. Nasledujúci článok poskytuje pohľad na udalosti z tejto stránky.

[Poznámka pod čiarou]

 [Nákres/obrázky na stranách 8, 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

 ZNIČENÉ

(1) SEVERNÁ VEŽA Svetové obchodné centrum 1

(2) JUŽNÁ VEŽA Svetové obchodné centrum 2

(3) HOTEL MARRIOTT Svetové obchodné centrum 3

(7) SVETOVÉ OBCHODNÉ CENTRUM 7

SILNE POŠKODENÉ

(4) SVETOVÉ OBCHODNÉ CENTRUM 4

(5) SVETOVÉ OBCHODNÉ CENTRUM 5

(L) ONE LIBERTY PLAZA

(D) DEUTSCHE BANK Liberty St. 130

(6) COLNÝ ÚRAD USA Svetové obchodné centrum 6

(S) (J) SEVERNÝ A JUŽNÝ MOST PRE CHODCOV

ČIASTOČNE POŠKODENÉ

(2F) SVETOVÉ FINANČNÉ CENTRUM 2

(3F) SVETOVÉ FINANČNÉ CENTRUM 3

(Z) ZIMNÁ ZÁHRADA

[Prameň]

Stav 4. októbra 2001, 3D mapa dolného Manhattanu od Urban Data Solutions, Inc.

[Obrázky]

Celkom hore: Prvá sa zrútila južná veža

Hore: Niektorí ľudia sa utekali skryť do budov spoločnosti Watchtower

Vpravo: Na mieste tragédie neúnavne pracovali stovky požiarnikov a záchranárskych tímov

[Pramene ilustrácií]

AP Photo/​Jerry Torrens

Andrea Booher/​FEMA News Photo

[Prameň ilustrácie na strane 3]

AP Photo/​Marty Lederhandler

[Prameň ilustrácie na strane 4]

AP Photo/​Suzanne Plunkett