Hľadanie delfínov na Novom Zélande

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA NOVOM ZÉLANDE

 „JE TO jediný tvor, ktorý má rád človeka nezištne,“ napísal grécky esejista Plutarchos. O ktorom tvorovi písal? O žiadnom inom ako o delfínovi, cicavcovi, ktorý je blízkym príbuzným veľrýb.

Podľa publikácie The World Book Encyclopedia „mnohí vedci sú presvedčení, že delfíny sa spolu so šimpanzmi a psami radia medzi najinteligentnejšie živočíchy“. No ako poznamenal Plutarchos, delfíny k ľuďom nepriťahuje len to, že ich ľudia kŕmia. Naopak, zdá sa, že mnohé z nich sa jednoducho tešia z našej spoločnosti. „Hoci delfín azda nepotrebuje človeka,“ poznamenáva sa v knihe Mysteries of the Deep, „je zvedavý a je dosť možné, že má takú radosť, keď nás pozoruje pri šantení, akú máme my, keď pozorujeme jeho.“ Na Novom Zélande majú domov štyri z tridsiatich dvoch druhov morských delfínov: delfín obyčajný, delfín skákavý, delfín dymový a najmenší delfín na svete — delfín novozélandský. *

Delfínom sa darí v Bay of Islands, malebnej pobrežnej oblasti Nového Zélandu. Túžime sa tam pozrieť, preto vyplávame člnom z mesta Russell. Sprievodkyňa nám hovorí, že okrem delfína skákavého a obyčajného uvidíme možno aj kosatku dravú a grindu dlhoplutvú — obe sú príbuzné delfína. Radí nám, že keď ich chceme nájsť, musíme si všímať, ako dýchacím otvorom rozstrekujú vodu alebo kde im z vody trčí chrbtová plutva. „Niekedy,“ poznamenáva, „nás ony nájdu skôr!“

Plávanie s delfínmi

Onedlho sa pred nami objavujú veľké tmavé obrysy delfínov skákavých. Sú dlhé až štyri metre a chrbtovými plutvami bez námahy rozrážajú vlny. Pri svojom šantení sa s ľahkosťou kĺžu na vlnách, ktoré vytláča čln. Čln zastavuje a so sprievodkyňou sa opatrne vnárame do hlbokej zelenej vody, kde nás neskrotené delfíny nechávajú plávať vedľa seba.

Obklopený chrbtovými plutvami a nevediac, kam sa skôr pozrieť, zhlboka sa nadychujem a hľadím v bojazlivom úžase na sivé obrysy, ktoré sa hýbu podo mnou. Jeden delfín sa vynára z hĺbok, aby si ma obzrel, a potom sa jemne pretočí a ukazuje mi svoje biele brucho. Hoci sa delfíny držia mimo dosahu, ich sonárne hvízdanie počuť zreteľne. Delfíny, na ktoré zrejme nezapôsobili  moje pokusy napodobniť ich zvuky, sa vzďaľujú a potom sa znova objavujú a pokračujú v krúžení.

Lov a hra

Po návrate na palubu člna sa vydávame za delfínmi do chránenej zátoky. Tu vidíme toľko delfínov, že ich nedokážeme ani spočítať — vyskakujú z vody a striekajú všade naokolo! V skutočnosti lovia ryby. Ich potravu tvoria najmä hlavonožce, ryby a kôrovce. Pozorujeme niečo ako lekciu rybolovu. Matka zrejme omráčila svojím sonárom malú rybu a mláďa sa ju zjavne pokúša chytiť tak, že po nej plieska chvostom. Zdá sa, že mláďa bude potrebovať ešte niekoľko lekcií!

Delfíny trávia väčšinu dňa hrou a v spoločenstve. Jeden sa kĺže popri nás a hrdo ukazuje morské chaluhy na chrbtovej plutve. Sprievodkyňa vysvetľuje, že chaluhy sú obľúbenou hračkou delfínov. Naberajú si ich na plutvy alebo na rypák a dokážu sa s nimi hrať celé hodiny. Keď sa jeden dohrá, vezme si ich iný a hra pokračuje.

‚Zvukové obrazy‘

Aby delfíny pod vodou lepšie „videli“, používajú echolokáciu, ktorá funguje na frekvencii podobnej frekvencii ultrazvukového skenera. Delfíny vydávajú cvakavé zvuky a „obrazy“, ktoré takto získavajú, im umožňujú zistiť polohu koristi a iných objektov ich záujmu — vrátane nás. Delfíny medzi sebou komunikujú pomocou vysokofrekvenčného hvízdania — prenášaného frekvenciou desať ráz vyššou a štyri a pol ráz rýchlejšou ako ľudská reč. Delfíny si namiesto tvorenia slov, ako to robíme my, vytvárajú ‚zvukové obrazy‘.

Je zrejmé, že o delfínoch sa môžeme ešte veľa dozvedieť. Možno im jedného dňa plne porozumieme — ako premýšľajú a čo si o nás myslia. Naplnení úžasom a láskou prenechávame túto peknú pustú zátoku s útesmi zahalenými hmlou a bielymi pieskovými plážami delfínom. Dnešný deň v nás vzbudil úctu pred týmito tvormi a posilnilo to našu úctivú bázeň pred Stvoriteľom. — Zjavenie 4:11.

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázok na stranách 18, 19]

Výchova mláďaťa

Delfíny nie sú ryby, ale cicavce. Teda delfínie mláďa sa živí mliekom, ktoré sa vytvára v matkinom tele. Matka počas trojročného obdobia dojčenia učí mláďa to, čo bude v živote potrebovať, aby prežilo. Napríklad ho naučí, ako používať echolokáciu, čiže sonárny systém, vrátane charakteristického „podpisu“, ktorým zakončí každú „vetu“. Naučí ho, ako loviť ryby, ako si nájsť partnera, ako sa správať k ostatným delfínom.

Mladý delfín sa rodí chvostom dopredu, pretože bol v matkinom tele zohnutý na polovicu. Na novonarodených mláďatách vidno vertikálne čiary, ktoré ukazujú, ako boli v maternici prehnuté. Mláďa cicia mlieko počas plávania, po celý čas je v matkinej blízkosti a využíva výhody hydrodynamického pôsobenia jej plávania.

[Prameň ilustrácie]

© Jeffrey L. Rotman/​CORBIS

[Mapa na strane 19]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NOVÝ ZÉLAND

Bay of Islands

[Obrázok na strane 17]

Delfín skákavý

[Prameň ilustrácie]

© Jeff Rotman

[Obrázok na strane 17]

Delfín novozélandský

[Prameň ilustrácie]

Photo by Zoe Battersby

[Obrázok na strane 18]

Delfín dymový

[Prameň ilustrácie]

Mark Jones

[Obrázok na strane 18]

Delfín obyčajný

[Prameň ilustrácie]

© R.E. Barber/​Visuals Unlimited