Pozorujeme svet

Antivírusový čaj

Podľa správy Reuters Health Information predbežné laboratórne štúdie ukazujú, že „mnohé druhy predávaných čajov zrejme zneškodňujú alebo usmrcujú vírusy“. Niekoľko druhov zelených a čiernych čajov, bežných i ľadových, skúšali na zvieracích tkanivách infikovaných takými vírusmi, ako je herpes simplex 1 a 2 a vírus T1 (bakteriofág). Podľa výskumníka Dr. Miltona Schiffenbauera z Pace University v New Yorku „ľadový čaj i bežný čaj zničí alebo zneškodní vírus [herpesu] do niekoľkých minút“. Podobné výsledky sa dosiahli pri víruse T1. Hoci ešte nie je celkom jasné, ako čaj bráni týmto vírusom prežiť, výskumníci zistili, že aj keď bol čaj podstatne zriedený, bol stále účinný. A podľa zistení čierny čaj má o niečo silnejší antivírusový účinok ako zelený čaj.

 Telefonovaním v ústrety dlžobám

Podľa novín The Sunday Telegraph austrálski mladí ľudia „už vo veku 18 rokov upadajú do dlhov pre narastajúce účty za mobilný telefón“. Pod vplyvom presviedčajúcich reklám a vzhľadom na možnosť ľahko získať kredit niektorým mladým narástli účty za mobilný telefón do výšky tisícov dolárov. Austrálsky minister obchodu John Watkins o tomto narastajúcom trende medzi mladými ľuďmi povedal: „Niektorí mladí ľudia teraz odchádzajú zo školy s dlhmi a bez predpokladov získať výhodný úver. To je naozaj tragický štart do života.“ Na pomoc mladým ľuďom vyhnúť sa takejto pasci dlžôb noviny poskytujú návrhy: Uistite sa, či ste dobre pochopili, koľko budú stáť vaše hovory. Radšej telefonujte cez mobilný telefón len vtedy, ak máte hovory vopred zaplatené, aby sa vám nenahromadili účty. Snažte sa telefonovať v čase mimo silnej prevádzky, keď sú poplatky nižšie.

Skryté nebezpečenstvá vo Francúzsku

Vo Francúzsku ešte stále zostáva zakopaných asi 1,3 milióna ton smrtiacich nástrojov z prvej a druhej svetovej vojny, oznamujú noviny Le Figaro. Bývalá frontová línia je posiata starými bombami a chemickými zbraňami, ktoré naďalej predstavujú nebezpečenstvo pre ľudí i pre životné prostredie. Keďže na mnohých predtým neobývaných územiach sú teraz obytné či priemyselné štvrte, tímy odstraňujúce bomby dostávajú každý rok tisíce telefonátov s prosbou o pomoc. Napriek tomu dochádza k stovkám nehôd a v rokoch 1945 až 1985 prišlo pri práci o život vyše 600 špecialistov. Podľa odborníkov pri súčasnom tempe môže trvať až 700 rokov, kým bude tento arzenál odstránený!

Voda pre turistov?

„Mnohé rekreačné strediská sveta zápasia s neustálym prílivom turistov, ktorých dopyt po stále väčšom počte bazénov a golfových ihrísk im odčerpáva všetku vodu,“ oznamujú londýnske noviny The Guardian. „Tento problém je obrovský a celosvetový,“ hovorí Tricia Barnettová zaoberajúca sa turizmom. „Niekedy môžete vidieť dedinu [v Afrike] s jedným vodovodným kohútikom, kým každý hotel má vodovodné kohútiky a sprchy vo všetkých izbách.“ Celosvetová ochranárska organizácia vypočítala, že jeden turista v Španielsku spotrebuje 880 litrov vody denne, zatiaľ čo miestny obyvateľ len 250 litrov. Golfové ihrisko s 18 jamkami vo vyprahnutej krajine môže spotrebovať toľko vody ako mesto s 10 000 obyvateľmi. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že voda, ktorú spotrebuje 100 turistov za 55 dní, by stačila na vypestovanie dostatočného množstva ryže pre 100 dedinčanov na 15 rokov.

Nebezpečné fajčenie

„Jedno z ôsmich úmrtí následkom rakoviny pľúc u nefajčiarov je zapríčinené pasívnym fajčením,“ tvrdí Naohito Jamaguči z Výskumného inštitútu Národného centra pre výskum rakoviny v Japonsku. Zistenia vedcov sú založené na pozorovaní 52 000 ľudí, ktorí zomreli na rakovinu pľúc. Okrem toho „dlhodobý výskum ukazuje, že v sekundárnom dyme je viac toxického oxidu uhoľnatého a karcinogénnych látok než v dyme, ktorý priamo vdychujú fajčiari,“ uvádzajú noviny Asahi Šimbun. V roku 1999 vládna štúdia v Japonsku, do ktorej bolo zapojených 14 000 ľudí, odhalila, že 35 percent ľudí v práci alebo v škole a 28 percent ľudí doma je vystavených sekundárnemu dymu. „Fajčiari by si mali uvedomiť, že škodia nefajčiarom natoľko, že by malo byť vynakladané vedomé úsilie, aby boli tieto dve skupiny oddelené,“ hovorí Jamaguči.

Súčasný obchod s otrokmi

V súčasnosti je „podľa najnovšieho výskumu istého akademika z Británie na celom svete otroctvo bežnejšie než v ktoromkoľvek inom období ľudskej histórie,“ oznamujú londýnske noviny The Independent. Profesor sociológie Kevin Bales zo Surreyskej univerzity v Roehamptone „vypočítal, že 27 miliónov ľudí teraz žije tak, akoby boli otrokmi, čo je viac ako v Rímskej ríši či na vrchole transatlantického obchodu s otrokmi,“ uvádzajú noviny. Hoci dnešné metódy otroctva sa azda líšia od metód spred 150 rokov, milióny ľudí „ovláda iný človek pomocou násilia či tým, že sa im vyhráža násilím, a za svoju prácu nedostávajú vôbec nič,“ hovorí Bales. Najbežnejšou formou otroctva je dnes dohodnuté otroctvo, keď organizované gangy za určitú sumu zariadia niekomu prechod do inej krajiny s prísľubom dobre plateného zamestnania. No po nelegálnom vstupe do inej krajiny sú títo ľudia vykorisťovaní a nútení splatiť dlh vykonávaním otrockej práce.

Cvičenie pôsobí proti depresii

„Pre niektorých pacientov môže byť fyzické cvičenie účinnejšie než bežná liečba depresie liekmi,“ uvádza The Harvard Mental Health Letter na základe výskumu uskutočneného v zdravotnom stredisku na Dukovej univerzite v Spojených štátoch. Trom skupinám po 50 ľudí so silnou depresiou bola štyri mesiace poskytovaná odlišná terapia. Jedna skupina brala antidepresíva, ďalšia len cvičila a tretej bolo poskytované oboje. Po štyroch mesiacoch u 60 až 70 percent pacientov zo všetkých troch skupín „ťažká depresia ustúpila,“ uvádza Health Letter. No počas nasledujúcich šiestich mesiacov pacienti, ktorým bola poskytovaná terapia cvičením, „boli po citovej i fyzickej stránke v lepšej forme; recidíva sa dostavila len u ôsmich percent“. V prípade tých, ktorí užívali lieky, to bolo 38 percent a u tých, ktorí cvičili a zároveň užívali lieky, 31 percent.

Jamajské útesy sa spamätávajú?

Zdá sa, že do oblasti neďaleko severného pobrežia Jamajky sa vracajú ježovky, uvádza článok v The Dallas Morning News. Navyše „vedci zistili, že popri ježovkách sa tu darí aj mnohým mladým koralovcom vrátane odolných druhov a takých, ktoré vytvárajú útesy“. Tieto útesy chradli, odkedy v roku 1983 a 1984 náhle vymrela ježovka druhu Diadema antillarum. Niektoré druhy ježoviek obmedzujú rast morských rias, ktoré pri nekontrolovanom raste môžu ničiť koralové útesy. Avšak „nové štúdie ukazujú, že Diadema sa opäť rýchlo rozmnožuje a koralovce sa budú azda tiež,“ oznamujú noviny. Morská biologička Nancy Knowltonová hovorí, že táto obnova je „tou najlepšou správou, ktorá prišla z karibských útesov za posledné desaťročia“.

Morské živočíchy otrávené umelohmotnými guľôčkami

„Mnoho morských živočíchov po celej zemi sa otrávilo drobnými umelohmotnými guľôčkami plávajúcimi v oceáne,“ oznamuje časopis New Scientist. Chemické spoločnosti prepravujú polyméry v tvare malých guľôčok k výrobcom po celom svete, ktorí ich rozpúšťajú a vytvárajú z nich umelohmotné výrobky. No tisíce ton týchto guľôčok sa dostane do mora z fabrík alebo z mestského odpadu, ako aj z nákladu, ktorý lode stratia alebo ktorý vyhodia. Výskumníci z Tokijskej univerzity poľnohospodárstva a technológie v Japonsku zistili, že guľôčky obsahujú vysokú koncentráciu jedovatých chemických látok, ktoré absorbujú z morskej vody — látok, ktoré narúšajú imunitu, plodnosť a hormonálne systémy zvierat. Vtáky, ryby a korytnačky jedia tieto guľôčky v domnienke, že sú to ikry alebo iná potrava, čo môže mať zlý dosah na dlhý potravový reťazec.