Hľadanie miesta, kde je človek doma

„Nech je náš domov akýkoľvek skromný, neexistuje miesto jemu podobné.“ — John Howard Payne.

NAJPRV prišla vojna, vojna, ktorá sa nikdy neskončila. Potom prišlo sucho, sucho, ktoré sa nikdy nezmiernilo. Suchu za pätami sa objavil hladomor. A ľudia urobili jediné, čo vedeli — opustili svoj domov a išli hľadať vodu, jedlo a prácu.

K hraničnému priechodu ich prišli celé tisícky. Ale v posledných rokoch susedná krajina prijala už milión utečencov a viac ich už neprijme. Hraničná polícia vyzbrojená obuškami dbá na to, aby dovnútra nik neprekĺzol.

Miestny úradník z imigračného úradu bez okolkov povedal, prečo zastavili narastajúcu vlnu utečencov. „Neplatia dane. Ničia cesty. Vytínajú stromy. Vyčerpávajú vodu. Nie, už nechceme žiadnych ďalších.“ *

Takéto tragické scény sa vyskytujú až príliš často. Presídlenci zisťujú, že je stále ťažšie nájsť miesto, kde by boli doma. „S rastúcim počtom ľudí, ktorí hľadajú ochranu, rastie aj neochota štátov poskytovať túto ochranu,“ uvádza sa v nedávnej správe Amnesty International.

Tí šťastnejší, ktorým sa podarí dostať do utečeneckého tábora, azda nájdu aké-také bezpečie, ale iba zriedkavo sa to podobá na skutočný domov. A podmienky v tábore ani zďaleka nie sú ideálne.

Život v utečeneckom tábore

„[Doma] vás môže zabiť guľka, ale tu [v utečeneckom tábore] vám deti zahynú od hladu,“ sťažoval sa jeden africký utečenec. Tento zúfalý otec zistil, že mnohé tábory trpia pretrvávajúcim nedostatkom potravín a vody, ako aj nedostatočnou hygienou a nedostatkom primeraného ubytovania. Príčiny sú jednoduché. Rozvojové krajiny, do ktorých sa zrazu nahrnú tisíce utečencov, už možno zápasia s tým, ako nasýtiť aspoň vlastných obyvateľov. Nedokážu poskytnúť väčšiu pomoc zástupom ľudí, ktorí sa náhle objavia na ich prahu. A bohatšie krajiny, ktoré sa boria s vlastnými problémami, sa môžu zdráhať poskytnúť pomoc mnohým utečencom v iných krajinách.

Keď v roku 1994 ušlo viac ako dva milióny ľudí z jednej africkej krajiny, narýchlo postavené utečenecké tábory mali nedostatok vody a vhodných hygienických zariadení. Následkom toho prepukla cholera, a kým sa ju podarilo dostať pod kontrolu, zahynuli tisíce ľudí. Situáciu ešte zhoršilo to, že medzi civilných utečencov sa zamiešali ozbrojení bojovníci a rýchlo prevzali kontrolu nad distribúciou humanitárnej pomoci. Tento problém nebol ojedinelý. „Prítomnosť ozbrojených živlov medzi utečencami vystavuje civilistov narastajúcemu nebezpečiu. Sú vystavení zastrašovaniu, týraniu a násilným odvodom,“ uvádza sa v jednej správe Organizácie Spojených národov.

Aj miestne obyvateľstvo môže trpieť následkom masového prílevu vyhladovaných utečencov. V oblasti veľkých východoafrických jazier sa niektorí úradníci sťažovali: „[Utečenci] zničili naše potravinové rezervy,  polia, dobytok, prírodné parky, spôsobili hladomor a rozšírili epidémie... Majú úžitok z potravinovej pomoci, zatiaľ čo my nič nedostaneme.“

Najchúlostivejším problémom je azda to, že z mnohých provizórnych utečeneckých táborov sa nakoniec stanú trvalé usadlosti. Napríklad v istej krajine na Blízkom východe sa asi 200 000 utečencov tiesni v tábore, ktorý pôvodne postavili pre štvrtinu tohto počtu. „Nemáme kam ísť,“ roztrpčene hovorí jeden z nich. Dlhodobo trpiaci utečenci sa stretávajú s prísnymi pracovnými obmedzeniami v hosťovskej krajine a odhaduje sa, že až 95 percent z nich sú nezamestnaní alebo pracujú iba na čiastočný úväzok. „Úprimne povedané, neviem, ako dokážu vystačiť so svojimi prostriedkami,“ priznal istý úradník.

Ale ak sú podmienky v utečeneckých táboroch zlé, ešte horšie môžu byť podmienky presídlencov, ktorí nemôžu odísť zo svojej krajiny.

Bieda presídlencov

Podľa vysokej komisárky OSN pre utečencov „problém presídľovania sa svojou mierou a rozsahom, ľudským utrpením, ktoré tvorí jeho základ, ako aj vplyvom na medzinárodný mier a bezpečie stáva predmetom veľkého medzinárodného záujmu“. Títo ľudia bez strechy nad hlavou sú viac ohrození ako utečenci, a to z niekoľkých dôvodov.

Žiadna medzinárodná organizácia sa nestará o blaho presídlencov a ich zúfalá bieda často nepriťahuje veľkú pozornosť médií. Ich vlastné vlády, pohltené takým či onakým vojenským konfliktom, nemusia mať chuť ani možnosť ich chrániť. Rodiny sa na úteku z nebezpečnej zóny často rozpadávajú. Niektorí presídlenci, nútení ísť pešo, dokonca ani neprežijú pochod na bezpečnejšie miesto.

Mnohí z týchto presídlených ľudí hľadajú útočisko v mestách, kde živoria v štvrtiach chudoby alebo v opustených budovách. Ďalší sa zoskupujú v provizórnych táboroch, ktoré často postihujú ozbrojené útoky. Zvyčajne je u nich úmrtnosť vyššia ako v prípade ktorejkoľvek inej skupiny obyvateľstva v krajine.

Dokonca aj dobre mienená humanitárna pomoc na zmiernenie utrpenia presídlencov sa môže vrátiť ako bumerang. V správe The State of the World’s Refugees 2000 (Stav utečencov vo svete 2000) sa uvádza: „V poslednom desaťročí 20. storočia zachránili humanitárne organizácie operujúce v krajinách zmietaných vojnou tisíce životov a veľmi prispeli k zmierneniu ľudského utrpenia. Jedným z hlavných poučení z tohto desaťročia je však to, že  v konfliktných situáciách môžu bojujúce strany ľahko zmanipulovať humanitárnu pomoc a nechtiac to môže posilniť postavenie autorít, ktoré sú zodpovedné za porušovanie ľudských práv. Pomoc, ktorú poskytujú humanitárne organizácie, môže živiť vojnovú ekonomiku, čo pomáha udržiavať a predlžovať vojnu.“

Hľadanie lepšieho života

Okrem utečencov a presídlených ľudí je tu ešte stúpajúca vlna ekonomických utečencov. Má to niekoľko príčin. Priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami sa stále zväčšuje a televízne programy dennodenne predvádzajú blahobytný životný štýl určitých krajín niektorým z najchudobnejších obyvateľov zemegule. Cestovanie po svete sa zjednodušilo a prechod cez hranice je stále jednoduchší. Aj občianska vojna, ako aj etnická a náboženská diskriminácia silne motivujú ľudí presťahovať sa do prosperujúcejších krajín.

Ale zatiaľ čo niektorí migranti — najmä tí, ktorí už majú príbuzných v priemyselných krajinách — sa presťahujú úspešne, iní si tým skazia život. Zvlášť ohrození sú tí, ktorí padnú do rúk pašerákov. (Pozri sprievodné rámčeky.) Rodina urobí dobre, ak dôkladne zváži tieto nebezpečenstvá, skôr ako emigruje z ekonomických dôvodov.

V roku 1996 sa v Stredozemnom mori prevrátila jedna stará loď a 280 ľudí sa utopilo. Obeťami boli emigranti z Indie, Pakistanu a Srí Lanky, ktorí za cestu do Európy zaplatili od 6000 do 8000 amerických dolárov. Pred stroskotaním týždne znášali hlad, smäd a telesné týranie. Ich „cesta k blahobytu“ sa zmenila na nočnú moru, ktorá sa skončila tragédiou.

Takmer všetci utečenci, presídlenci alebo nelegálni migranti by mohli hovoriť o vlastnej nočnej more. Nech už je dôvod, prečo sa títo ľudia presťahovali zo svojho domova, akýkoľvek — či už je to vojna, prenasledovanie, alebo chudoba —, ich utrpenie vyvoláva otázky: Vyrieši sa tento problém niekedy? Alebo bude prílev utečencov neustále len stúpať?

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázok na strane 8]

Bieda nelegálnych migrantov

Odhliadnuc od utečencov a presídlencov, na celom svete je asi 15 až 30 miliónov „nelegálnych migrantov“. Väčšinu z nich tvoria ľudia, ktorí dúfajú, že uniknú pred chudobou — a možno aj pred predsudkami a prenasledovaním — v bohatších krajinách.

Keďže možnosti na legálnu migráciu sa v posledných rokoch obmedzili, vznikol nový ilegálny obchod s migrantmi. Pašovanie migrantov sa dnes stáva lukratívnym podnikaním medzinárodných zločineckých syndikátov. Niektorí vyšetrovatelia vypočítali, že takto pašeráci získavajú 12 miliárd amerických dolárov ročne pri veľmi malom riziku. Pino Arlacchi, podtajomník OSN, to nazval „najrýchlejšie sa rozširujúcim trhom s trestnou činnosťou na svete“.

Nelegálni migranti nemajú v podstate žiadnu ochranu a pasy im pašeráci takmer vždy zhabú. Týchto migrantov možno nájsť v dielňach, pri prácach v domácnostiach, v rybárstve alebo v poľnohospodárstve. Niektorí skončia pri prostitúcii. Ak ich úrady chytia, pravdepodobne ich pošlú bez haliera späť do ich krajiny. Ak namietajú proti krutým pracovným podmienkam, môžu dostať bitku či znášať znásilnenie, alebo ich rodinu, ktorá zostala doma, zastrašujú násilím.

Zločinecké gangy často lákajú potenciálnych migrantov sľubmi o dobre platenom zamestnaní. A tak ožobráčená rodina dá do zálohu celý svoj majetok, len aby sa jeden člen rodiny dostal do Európy alebo do Spojených štátov. Ak migrant nedokáže zaplatiť výdavky, očakáva sa od neho, že si odpracuje dlh, ktorý môže dosahovať až 40 000 amerických dolárov. Sľubovaný ‚nový život‘ sa zmení na otrockú prácu.

[Obrázok]

Nelegálni utečenci v Španielsku

 [Rámček/obrázok na strane 9]

Strata nevinnosti

Sirina rodina žila v horách juhovýchodnej Ázie, kde jej rodičia pestovali ryžu na ryžových poliach. Jedného dňa nejaká žena povedala Siriným rodičom, že by mohla Siri vybaviť v meste dobre platené zamestnanie. Jej ponuku 2000 amerických dolárov — pre roľníkov hromadu peňazí — bolo ťažké odmietnuť. Zakrátko sa však Siri ocitla v službách nevestinca. Majitelia jej povedali, že na to, aby získala slobodu, bude musieť splatiť 8000 amerických dolárov. Siri mala v tom čase 15 rokov.

Siri nedokázala splatiť dlh. Bitkou a sexuálnym zneužívaním ju donútili k spolupráci. Kým im bude užitočná, nikdy ju nepustia na slobodu. Krutou realitou je, že mnohé takéto prostitútky sa nakoniec dostanú na slobodu — ale len preto, aby sa vrátili do svojej dediny zomrieť, pretože sa nakazili aidsom.

Podobný obchod prekvitá aj v iných častiach sveta. V správe International Trafficking in Women to the United States (Medzinárodné pašovanie žien do Spojených štátov) z roku 1999 sa odhadovalo, že pašeráci každý rok predajú od 700 000 do 2 000 000 žien a detí, mnohé z nich na prostitúciu. Niektoré podvedú, iné unesú, ale prakticky všetky ich donútia pracovať proti svojej vôli. Jedna dospievajúca žena z východnej Európy, ktorú sa podarilo zachrániť zo skupiny prostitútok, o svojich únoscoch povedala: „Nikdy som si nemyslela, že je to možné. Sú to zvery.“

Niektoré nešťastné obete vytiahli z utečeneckých táborov, kde sa sľubom o zamestnaní a dobrom plate v Európe alebo v Spojených štátoch nedá odolať. Nespočetné množstvo žien priviedlo hľadanie lepšieho života k sexuálnemu otroctvu.

[Rámček/obrázky na strane 10]

Rátanie nákladov pred migráciou z ekonomických dôvodov

Vzhľadom na mnohé zločinecké gangy zapojené do pašovania migrantov a vzhľadom na ťažkosti s legálnym prisťahovaním do krajín rozvinutého sveta manželia a otcovia by mali pred takým rozhodnutím dôkladne zvážiť nasledujúce otázky.

1. Je naša ekonomická situácia naozaj taká zúfalá, že niekto z nás alebo celá rodina sa musí presťahovať do krajiny, kde sú vyššie mzdy?

2. Aký dlh vznikne financovaním cesty a ako ho splatíme?

3. Stojí za to rozdeliť rodinu pre ekonomické výhody, ktoré sa môžu ukázať ako nereálne? Mnohí nelegálni migranti zistili, že v rozvinutých krajinách je takmer nemožné získať trvalé zamestnanie.

4. Mal by som uveriť príbehom o vysokých mzdách a sociálnych výhodách? Biblia uvádza, že „ak je niekto neskúsený, uverí každému slovu, ale bystrý uvažuje o svojich krokoch“. — Príslovia 14:15.

5. Akú záruku máme, že sa nedostaneme do rúk zločineckej organizácie?

6. Ak cestu organizuje nejaká zločinecká skupina, uvedomujem si, že moju manželku — alebo dcéru — môže nútiť k prostitúcii?

7. Uvedomujem si, že ak vstúpim do nejakej krajiny ako nelegálny imigrant, možno nezískam stále zamestnanie, môžu ma poslať späť do mojej krajiny a prídem o všetky peniaze, ktoré som vynaložil na cestu?

8. Chcem uvažovať o tom, že sa stanem nelegálnym imigrantom alebo sa uchýlim k nečestným praktikám, aby som získal povolenie na vstup do bohatšej krajiny? — Matúš 22:21; Hebrejom 13:18.

[Nákres/mapa na stranách 8, 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Pohyb utečencov a ľudí sťahujúcich sa za prácou

Oblasti s veľkým počtom utečencov a presídlencov

→ Najčastejší pohyb ľudí sťahujúcich sa za prácou

[Pramene]

Zdroje: The State of the World’s Refugees, The Global Migration Crisis a World Refugee Survey 1999.

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 7]

Utečenka čaká na ubytovanie

[Prameň ilustrácie]

UN PHOTO 186226/​M. Grafman