Pozorujeme svet

Svetre pre tučniaky

Do Tasmánie (Austrália) poslali dobrovoľníci z celého sveta viac ako 1000 svetrov, ktoré sami uplietli. Kto ich bude nosiť? Tučniaky modré — malé vtáky, ktoré majú hmotnosť okolo jedného kilogramu a žijú v oblasti často postihovanej ropnými haváriami. V kanadských novinách National Post sa vysvetľuje: „Keď si čistia perie, prehltávajú toxickú ropu, ktorá sa im naň prilepila. Kým dobrovoľníci neočistia vtáky namočené v rope, oblečú im sveter, čím im zabránia, aby ropu neprehltli.“ Post okrem toho uvádza, že svetre udržujú tučniaky v teple. Jo Castlová, hovorkyňa Tasmánskeho trustu na ochranu prírody, hovorí, že sveter sa používa aj pre morské vtáky na severnej pologuli, ale strih bol „upravený pre malé tučniaky na južnej pologuli“.

 Spor o sŕkanie

Sŕkať a či nesŕkať — to je otázka — aspoň pre zákazníkov vyhľadávaných japonských reštaurácií, v ktorých sa podávajú rezancové polievky. Mnoho Japoncov stredného a vyššieho veku si myslí, že dlhé rezance chutia lepšie, ak sa ešte horúce sŕkajú spolu s polievkou. Hlasné sŕkanie považujú za normálne a pokladajú ho za spôsob, akým dávajú najavo, že im jedlo veľmi chutí. Ale mladšia generácia má na „rezancovú etiketu“ odlišný názor. V novinách The Japan Times sa píše: „Mladším Japoncom viac záleží na tom, aby si polievkou nepokvapkali hodvábnu kravatu a [značkové] oblečenie. Sú odchovaní na západných spôsoboch a viac na západnej strave, a preto je pravdepodobné, že ich urazí, keď ľudia okolo nich sŕkajú.“ Otázka sŕkania sa stala súčasťou japonskej generačnej priepasti a spôsobuje, že niektorí starší ľudia majú nepríjemný pocit, že sú stredobodom pozornosti, keď ich na verejnosti pri jedení rezancov počuť sŕkať. Isté významné japonské noviny sa zastávali staršej generácie a s ľútosťou uviedli: „Človek sa bude cítiť veľmi osamelý, keď už nebude nikoho počuť sŕkať.“

Nebezpečenstvá alkoholu

„V posledných rokoch sa u mladšej vekovej skupiny v Európe alarmujúco zvýšil počet prípadov zranenia, invalidity a úmrtia, v ktorých hral úlohu alkohol,“ uvádza sa v britskom lekárskom časopise The Lancet. V Európe, kde je najvyššia spotreba alkoholu na svete, zabíja alkohol ročne 55 000 mladých ľudí. Keď v rámci prieskumu dostali študenti z Británie, Dánska, Fínska, Grónska a Írska otázku týkajúcu sa ich návykov v pití, tretina z nich priznala, že za uplynulý mesiac bola aspoň trikrát opitá. Na základe jedného výskumu, ktorého sa zúčastnilo 100 000 študentov z 30 európskych štátov vo veku od 15 do 16 rokov, sa zistilo, že najväčší vzrast spotreby alkoholu u mladých je v Litve, Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku. Ako sa písalo v londýnskych novinách Independent, Kráľovské lekárske kolégium v Británii upozorňuje, že „pokročilá cirhóza pečene, ktorá sa zvyčajne vyskytovala u silných pijanov — mužov — po 40. alebo po 50. roku, sa teraz diagnostikuje“ u žien krátko po 20. roku. Kolégium „označilo alkohol za jeden z najnákladnejších zdravotných problémov verejnosti“.

Cez Pacifik na člne

Istý muž prevesloval sám, bez pomoci plachiet či motora, krížom Tichý oceán v malom, čiastočne krytom člne. Brit Jim Shekhdar odrazil čln od pobrežia Peru v júni 2000, uvádza sa v novinách El Comercio vychádzajúcich v Lime. Moreplavec dobrodruh si so sebou vzal prenosný prístroj na odsoľovanie vody, rádio, štyri satelitné komunikačné systémy a slnečný panel, aby pre to všetko zabezpečil energiu. V marci 2001, o deväť mesiacov neskôr a o 15 000 kilometrov ďalej, tento muž, ktorého niektorí nazvali „šialený námorník“, vystúpil na pobrežie Austrálie. Počas plavby prežil desať útokov žraloka a len-len že sa vyhol ropnému tankeru. Posledný problém mal v záverečný deň, keď sa mu na vlnách prevrátil čln a posledných 100 metrov musel do náručia čakajúcej rodiny doplávať.

Dobrý prístup k pacientom napomáha uzdravenie

„Priateľský lekár, ktorý pacientov upokojuje a má k nim dobrý prístup, dosahuje lepšie výsledky,“ uvádza sa v londýnskych novinách The Times. Po rozbore 25 štúdií venovaných tejto otázke dospeli výskumníci z univerzít v mestách York, Exeter a Leeds v Anglicku k tomuto záveru: „Zistilo sa, že lekári, ktorí sa snažili rozvíjať si srdečný a priateľský vzťah so svojimi pacientmi a ktorí ich uisťovali, že im bude čoskoro lepšie, boli úspešnejší než lekári, ktorí konzultovali neosobne, formálne a nejasne.“ Z jednej štúdie vypracovanej vo Švédsku vyplynulo, že pacienti sa „uzdravili rýchlejšie a boli spokojnejší, keď ich liečil lekár, ktorý ich uisťoval, že im bude lepšie, ktorý ich povzbudzoval, aby kládli otázky, a ktorý s nimi strávil niekoľko minút navyše“.

Hodnota pravidelného cvičenia

Mnoho ľudí sa snaží predísť obezite, ochoreniu vencovitých tepien a ďalším zdravotným problémom vyplývajúcim zo sedavej práce v kancelárii tak, že si raz za čas energicky zacvičí. Výsledky jednej nedávno vypracovanej štúdie však naznačujú, že časté mierne cvičenie podporuje metabolizmus lepšie ako intenzívne, ale občasné cvičenie, píše sa v nemeckých novinách Süddeutsche Zeitung. Holandský výskumník Dr. Klaas Westerterp študoval, koľko energie vynaloží každú minútu 30 dobrovoľníkov. Výsledky ukázali, že účinnejšie než snažiť sa „vyvažovať fázy nečinnosti záchvatmi extrémnej aktivity“ je zahrnúť zvýšenú telesnú aktivitu do každodenného života. V správe sa odporúča: „Čo najčastejšie striedajte sedenie a státie s miernou činnosťou, napríklad s prechádzaním sa alebo s bicyklovaním.“

Rýchle francúzske vlaky

V roku 1867 trvala cesta vlakom z Paríža na juh do Marseilles viac ako 16 hodín. V 60. rokoch 20. storočia to bolo sedem a pol hodiny. Ale v júni 2001 Francúzske štátne železnice uviedli do prevádzky novú vysokorýchlostnú železničnú linku medzi týmito mestami. Cestujúci sa teraz môžu viezť rýchlosťou viac ako 300 kilometrov za hodinu a 740-kilometrovú vzdialenosť prejdú už za tri hodiny. Na 250-kilometrovom úseku smerom na juh do Lyonu prejdú vlaky po viac ako 500 mostoch, cez vyše 17 kilometrov pekných viaduktov a cez takmer 8-kilometrový tunel. Ak je potrebné, „za optimálnych bezpečnostných podmienok môže každú hodinu prejsť v oboch smeroch viac ako 20 vlakov,“ komentujú francúzske noviny Le Monde. To je jeden vlak každé tri minúty.

Deti v strese

„Detstvo už nie je klasickým časom hier v prírode, časom voľna a pokoja, ako to bolo pred rokmi,“ píše sa v novinách El Universal vychádzajúcich v hlavnom meste Mexika. Výskumníci dospeli k záveru, že dnešné 10-ročné dieťa musí zápasiť s podobným stresom, aký znášali 25-roční ľudia v 50. rokoch 20. storočia. Väčšinu tohto stresu spôsobuje vyučovanie a ďalšie činnosti, ktoré podľa očakávania rodičov môžu dieťaťu pomôcť mať lepšiu budúcnosť. Ale tento náklad navyše „vplýva na jeho zdravie, odpočinok a na samotný jeho vývoj,“ poznamenáva sa v novinách. V správe sa odporúča, aby rodičia prehodnotili povinnosti svojich detí, aby deti mohli viac času tráviť doma. No nemalo by to byť tak, že by nerobili nič alebo by po vyučovaní sedeli pri televízore alebo pri počítači. „Zmyslom je, aby išli von a hrali sa s inými deťmi, behali, vozili sa na bicykli, riešili hádanky alebo kreslili.“

Otepľovanie mora vplýva na faunu a flóru

Vedci pri poslednej návšteve odľahlého Heardovho ostrova, ktorý leží 4600 kilometrov juhozápadne od Austrálie, zistili dramatické zmeny v stave miestnych rastlín a zvierat. „Zvýšil sa počet tučniakov kráľovských, uškatcov a kormoránov a v oblastiach, ktoré kedysi pokrývali ľadovce, bujnie rastlinstvo,“ uvádza sa v novinách West Australian. Biológ Eric Woehler povedal, že v roku 1957 sa vedelo iba o troch pároch tučniaka kráľovského hniezdiacich na tomto ostrove. „Teraz,“ uvádza, „sme ich napočítali viac ako 25 000.“ Woehler povedal, že teplota pri hladine mora sa za posledných 50 rokov zvýšila asi o 0,75 stupňa Celzia. A dodal: „Hoci sa to nezdá veľa, je to viac než dosť na to, aby to spôsobilo také zmeny, aké vidíme.“ Woehler vyslovil názor, že časom by mohlo byť podnebie ostrova pre existenciu niektorých rastlín a zvierat príliš teplé.