Svet pre všetkých

„Keďže problém utečencov je globálny, hľadanie jeho riešení musí byť tiež globálne.“ — Gil Loescher, profesor medzinárodných vzťahov.

MLADÝ pár odchádza pod rúškom noci. Manžel sa obáva o bezpečnosť rodiny, a preto aj keď majú malé dieťa, nestráca čas. Počul, že bezcitný diktátor krajiny plánuje vražedný útok na mesto. Po namáhavej ceste dlhej stovky kilometrov rodina napokon prejde cez hranicu do bezpečia.

Táto skromná rodina sa neskôr stala známou na celom svete. Dieťa sa volalo Ježiš a jeho rodičia Mária a Jozef. Títo utečenci neopustili svoju krajinu preto, aby hľadali materiálne bohatstvo. Skôr sa nachádzali v situácii, v ktorej bol ohrozený ich život. Veď cieľom útoku bolo ich dieťa!

Jozef s rodinou, podobne ako mnohí iní utečenci, sa nakoniec, keď sa politická situácia zlepšila, vrátili do domovskej krajiny. Ale včasným útekom nepochybne zachránili život svojho dieťaťa. (Matúš 2:13–16) Egypt, ich hosťovská krajina, bol známy tým, že prijímal politických i ekonomických utečencov. Mnoho storočí predtým Ježišovi predkovia našli útočisko v Egypte, keď hladomor pustošil krajinu Kanaan. — 1. Mojžišova 45:9–11.

V bezpečí, ale nespokojní

Biblické aj súčasné príklady dosvedčujú, že útek do inej krajiny môže rozhodnúť medzi životom a smrťou. Napriek tomu je opustenie domova pre každú rodinu traumatický zážitok. Nech je domov akýkoľvek skromný, pravdepodobne predstavuje roky investovaného času a peňazí. A možno aj rodinné dedičstvo ich spája s ich kultúrou a krajinou. Okrem toho si utečenci môžu zobrať so sebou len málo vecí, ak vôbec nejaké. Tak sa utečenci naďalej utápajú v chudobe, bez ohľadu na svoje niekdajšie okolnosti.

Prvotný pocit úľavy, keď sa dostanú do bezpečia, môže rýchlo vyprchať, ak sa zdá, že budúcnosť im neprinesie viac ako život v utečeneckom tábore. A čím dlhšie pretrváva štatút utečenca, tým vyčerpávajúcejším sa taký život stáva, najmä ak nedôjde k začleneniu medzi miestnych obyvateľov. Utečenci, tak ako každý iný, sa chcú niekde natrvalo usadiť. Utečenecký tábor určite nie je miestom na výchovu detí. Nastane čas, keď všetci ľudia budú mať svoj domov?

Je návrat riešením?

V 90. rokoch 20. storočia sa asi deväť miliónov utečencov nakoniec vrátilo domov. Pre niektorých z nich to bola radostná udalosť a nadšene začali znova od základu budovať svoj život. Ale u iných bola dôvodom rezignácia. Vrátili sa len preto, že ich situácia v krajine, v ktorej požiadali o azyl, bola neznesiteľná. Problémy, ktoré zažívali v exile, boli také vážne, že sa rozhodli, že im bude lepšie, ak sa vrátia domov, napriek neistote, ktorú nepochybne pocítia.

Dokonca i za tých najlepších okolností je návrat spojený s ťažkosťami, lebo to znamená po druhý raz sa presťahovať. „Každé premiestnenie sprevádza strata prostriedkov  na živobytie, ako sú pozemok, zamestnanie, dom a dobytok,“ uvádza The State of the World’s Refugees 1997-98 (Stav utečencov vo svete 1997–1998). „A každé premiestnenie predstavuje začiatok náročného procesu obnovy.“ Jedna štúdia o utečencoch, ktorí sa vrátili do svojej krajiny v strednej Afrike, informovala, že „pre utečencov, ktorí dostali v exile pomoc, môže byť návrat náročnejší ako samotný exil“.

Ešte skľučujúcejšia je však situácia miliónov utečencov, ktorí sú donútení vrátiť sa do domovskej krajiny proti svojej vôli. Aké podmienky ich čakajú? „Navrátilci musia prežiť v situácii, kde sa zákon takmer neuplatňuje, kde demoralizovaní vojaci vykorisťujú civilné obyvateľstvo a kde sú ľahké zbrane dostupné väčšine obyvateľstva,“ uvádza sa v jednej správe Organizácie Spojených národov. Takéto nepriateľské prostredie zjavne neuspokojuje ani základné potreby bezpečia týchto presídlených ľudí.

Budovanie sveta, v ktorom sú všetci v bezpečí

Nútený alebo neochotný návrat nikdy nevyrieši problém utečencov, ak sa nepristúpi k riešeniu základných príčin. Pani Sadako Ogatová, bývalá vysoká komisárka OSN pre utečencov, v roku 1999 poznamenala: „Udalosti tohto desaťročia — a vlastne tohto posledného roka — naznačujú veľmi jasne, že otázkou utečencov sa nemožno zaoberať bez zmienky o bezpečí.“

Akútny nedostatok bezpečia postihuje milióny ľudí na celej zemeguli. Kofi Annan, generálny tajomník OSN, hovorí: „V niektorých častiach sveta v dôsledku vnútorných komunálnych konfliktov vlády padli, čím pripravili svojich obyvateľov o akúkoľvek efektívnu ochranu. V iných častiach sveta bezpečie ľudí ohrozujú vlády, ktoré odmietajú konať v záujme verejnosti, prenasledujú svojich oponentov a trestajú nevinných členov menšinových skupín.“

Vojny, prenasledovanie a etnické násilie — základné príčiny nepokoja, ktoré opísal Kofi Annan — zvyčajne majú svoje korene v nenávisti, predsudkoch a nespravodlivosti. Toto zlo sa nedá ľahko vykoreniť. Znamená to, že problém utečencov sa bude nezadržateľne zhoršovať?

Keby sa to malo ponechať v rukách človeka, nepochybne by to tak bolo. Ale Boh v Biblii sľubuje, že ‚spôsobí, aby prestali vojny až do najvzdialenejšej končiny zeme‘. (Žalm 46:9) Prostredníctvom svojho proroka Izaiáša podobne opísal čas, keď ľudia „budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie... Nebudú sa lopotiť nadarmo, ani nebudú rodiť pre nepokoj, lebo sú potomstvom vytvoreným z Jehovových požehnaných a ich potomkovia s nimi.“ ​(Izaiáš 65:21–23) Takéto podmienky  by určite odstránili problém utečencov. Možno ich dosiahnuť?

„Keďže vojny sa začínajú v mysli ľudí, aj obranné valy mieru je nutné stavať v mysli ľudí,“ uvádza sa v preambule Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru. Náš Stvoriteľ dobre vie, že je nutná zmena myslenia. Ten istý prorok vysvetľuje aj to, prečo na zemi budú jedného dňa žiť v bezpečí všetci ľudia: „Nebudú nijako škodiť ani pôsobiť skazu na celom mojom svätom vrchu; pretože zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“ — Izaiáš 11:9.

Jehovovi svedkovia už zistili, že poznaním o Jehovovi možno prekonať predsudky a nenávisť. Vo svojom medzinárodnom kazateľskom diele sa usilujú obhajovať kresťanské hodnoty, ktoré podnecujú k láske, nie k nenávisti, dokonca aj v krajinách zmietaných vojnou. Pomáhajú aj utečencom, nakoľko je to len možné.

Na druhej strane si uvedomujú, že úplné vyriešenie problému utečencov dosiahne Boží pomazaný Kráľ, Ježiš Kristus. On určite chápe, ako ľahko môže nenávisť a násilie skaziť život človeka. Biblia nás uisťuje, že tento Kráľ bude ponížených súdiť so spravodlivosťou. (Izaiáš 11:1–5) Pod jeho nebeskou vládou sa bude diať Božia vôľa na zemi tak, ako sa deje v nebi. (Matúš 6:9, 10) Keď nastane ten deň, už nikto nebude musieť byť utečencom. A všetci ľudia budú mať svoj domov.

[Rámček na strane 12]

Čo je nutné na vyriešenie problému utečencov?

„Uspokojiť potreby presídlených ľudí sveta — utečencov i ľudí presídlených v rámci vlastnej krajiny — je omnoho zložitejšie ako len poskytovať krátkodobé bezpečie a pomoc. Znamená to pristúpiť k riešeniu prenasledovania, násilia a konfliktov, ktoré sú hlavnou príčinou presídľovania. Znamená to uznať ľudské práva všetkých mužov, žien a detí, aby sa mohli tešiť z mieru, bezpečia a úcty bez toho, žeby museli utiecť z domu.“ — The State of the World’s Refugees 2000.

[Rámček/obrázky na strane 13]

Aké riešenie poskytuje Božie Kráľovstvo?

„A v pustatine bude istotne bývať právo a v sade bude bývať spravodlivosť. A dielom pravej spravodlivosti sa stane pokoj; a službou pravej spravodlivosti ticho a bezpečie na neurčitý čas. A môj ľud bude bývať na pokojnom mieste bývania a v sídlach plnej dôvery na nerušených miestach a na nerušených miestach odpočinku.“ — Izaiáš 32:16–18.