Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čo vyvoláva vek zúrivosti?

Čo vyvoláva vek zúrivosti?

Čo vyvoláva vek zúrivosti?

OZBROJENÝ muž zastrelil iného muža, ktorý sedel v jednom bare v Prahe v Českej republike. Prečo? Dráždilo ho, že tento muž si nahlas púšťal hudbu z vlastného volkmena. Iný muž zaútočil na motoristu na jednej križovatke v Kapskom Meste v Južnej Afrike a hokejkou ho utĺkol na smrť. Nahnevalo ho zjavne to, že motorista naňho zasvietil svetlami. Istej britskej zdravotnej sestre žijúcej v Austrálii vykopol rozzúrený bývalý priateľ vchodové dvere; polial ju benzínom, zapálil a nechal tak, aby zomrela.

Sú správy o zúrivosti — na cestách, v domácnostiach, v lietadlách — zveličené? Alebo sú tak ako praskliny na stenách budovy viditeľným varovaním pred vážnym základným problémom? Fakty naznačujú, že pravdivé je to druhé.

Na cestách „od roku 1990 stúpa počet správ o násilných dopravných incidentoch o sedem percent ročne,“ uvádza sa v nedávnej správe Nadácie Amerického automobilového združenia pre bezpečnosť premávky.

V domácnostiach rastie zúrivosť. Napríklad polícia v austrálskom štáte Nový Južný Wales bola v roku 1998 svedkom 50-percentného nárastu nahlásených prípadov domáceho násilia. Násilie zo strany partnera znáša každá štvrtá žena v tejto krajine, ktorá je vydatá alebo žije v nejakom vzťahu.

V lietadlách je to podobné. Nebezpečenstvo, že cestujúci v lietadle náhle vybuchne a zaútočí na personál, spolucestujúcich a dokonca i na pilotov, podnietilo niektoré veľké letecké spoločnosti vo svete vybaviť posádku špeciálnymi popruhmi, ktoré sú určené na priviazanie násilníckych útočníkov k sedadlu.

Prečo rastúci počet ľudí nedokáže ovládať svoje emócie? Čo vyvoláva takéto prejavy zúrivosti? Je vôbec možné ovládať takéto pocity?

Prečo sa rozširuje zúrivosť?

Byť zúrivý znamená pociťovať alebo prejavovať prudký hnev. K prejavom zúrivosti dochádza, keď človek dovolí, aby sa v ňom hnev hromadil, až kým neprepukne do násilného výbuchu emócií. „Zúrivé spory v doprave sú zriedkavo následkom jediného incidentu. Zdá sa skôr, že je to výsledok osobného postoja a nahromadeného stresu v živote motoristov,“ poznamenáva David K. Willis, prezident Nadácie Amerického automobilového združenia pre bezpečnosť premávky.

K hromadeniu stresu prispieva záplava informácií, ktoré by sme mali absorbovať každý deň. Na zadnej strane obálky knihy Information Overload (Informačné preťaženie) od Davida Lewisa sa poznamenáva: „Mnohí zamestnanci sú dnes zaplavení množstvom dát... Pohltení informáciami... podliehajú stresu, sú bezohľadní, paralyzovaní analyzovaním.“ V istých novinách, ktoré uvádzali príklad tejto informačnej záplavy, sa poznamenávalo: „Bežné vydanie novín obsahuje také množstvo informácií, s akým sa v 17. storočí priemerný človek stretol počas celého života.“

Aj to, čo si dávame do úst, môže živiť hnev. Dve rozsiahle štúdie ukázali, že narastajúca nevraživosť súvisí s fajčením cigariet, konzumáciou alkoholu a nezdravou stravou. Tieto všeobecne rozšírené životné návyky vyvolávajú stres a frustráciu — frustráciu, ktorá exploduje vo forme nadávok, netrpezlivosti a neznášanlivosti.

Nevhodné správanie a filmy

Dr. Adam Graycar, riaditeľ Austrálskeho ústavu kriminológie (AIC), v komentári k vzťahu medzi neslušnosťou a trestnou činnosťou poznamenal: „Jedným z najvýznamnejších krokov smerom k zníženiu priestupkov môže byť znova sa zamerať na úctu a slušnosť.“ Tento ústav obhajuje prejavovanie trpezlivosti, tolerancie a zdržiavanie sa nadávania. Ak v tom človek zlyháva, tvrdia pracovníci v tomto ústave, môže neslušné správanie prerásť do trestnej činnosti. Iróniou je, že forma oddychu, ktorú si mnohí ľudia vyberajú, aby sa zbavili frustrácie a stresu, v skutočnosti povzbudzuje k neznášanlivosti a zúrivosti. Ako?

„Deti i dospelí sa valia do kín, aby sa pozerali na scény smrti a skazy. Trh s násilníckymi videokazetami je obrovský a lukratívny. ‚Vojnové hračky‘ sú naďalej obľúbené u mnohých detí, aj keď nie vždy u ich rodičov. Na násilí v televízii sa vyžívajú mnohí ľudia, dospelí i deti, a televízia zohráva dôležitú úlohu pri vštepovaní kultúrnych hodnôt,“ uvádza sa v správe AIC. Ako to súvisí s výbuchmi zúrivosti na uliciach a v domácnostiach? Správa sa končí slovami: „Do akej miery spoločnosť prehliada násilie, do takej miery sa rozvíjajú takéto hodnoty jednotlivcov v rámci spoločnosti.“

Mnohí ľudia dnes tvrdia, že uvoľnenie hnevu je prirodzená odpoveď na stres, neodvratná reakcia na tlak agresívnej spoločnosti. Je teda pravda, že bežná rada „ak si nahnevaný, vyzúr sa“ je naozaj dobrá?

Mali by sme zúrivosť ovládnuť?

Rovnako ako vybuchujúca sopka spôsobuje spúšť medzi ľuďmi, ktorí žijú naokolo, aj človek, ktorý prejavuje prudký hnev, škodí ľuďom, ktorí žijú v jeho okolí. A vážne škodí aj sebe. V akom ohľade? „Hnevlivé správanie vedie k ešte väčšej agresivite,“ uvádza sa v časopise The Journal of the American Medical Association (JAMA). Podľa výskumu je u mužov, ktorí prejavujú hnev, „väčšia pravdepodobnosť, že zomrú do veku 50 rokov, ako u tých, ktorí ho neprejavujú“.

Americké združenie pre srdcové choroby podobne uvádza: „U mužov, ktorí zažívajú výbuchy hnevu, je riziko mozgovej príhody dvakrát väčšie ako u tých, ktorí ovládajú svoje podráždenie.“ Tieto varovania sa týkajú oboch pohlaví.

Aké rady sú skutočne účinné? Všimnite si podobnosť medzi radami svetských autorít a radami najrozšírenejšej autority v ľudských vzťahoch, Biblie.

Ovládnite hnev — vyhnite sa zúrivosti

Dr. Redford B. Williams v časopise JAMA uvádza: „Jednoduchá rada ‚ak si nahnevaný, vyzúr sa‘... veľmi nepomôže. Omnoho dôležitejšie je naučiť sa analyzovať svoj hnev a potom ho ovládnuť.“ Navrhuje položiť si otázky: „(1) Je táto situácia pre mňa dôležitá? (2) Sú moje myšlienky a pocity vhodné vzhľadom na objektívne skutočnosti? (3) Dá sa situácia zmeniť, aby som sa nemusel takto hnevať?“

Príslovia 14:29; 29:11 „Kto je pomalý do hnevu, má hojnosť rozlišovacej schopnosti, ale kto je netrpezlivý, vyvyšuje pochabosť. Hlupák vypúšťa celého svojho ducha, ale ten, kto je múdry, ho udržuje pokojného až do konca.“

Efezanom 4:26 „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou.“

Frank Donovan v knihe Dealing With Anger—Self-Help Solutions for Men (Ovládnutie hnevu — ako si môžu muži pomôcť) odporúča: „Uniknúť hnevu — alebo konkrétnejšie situácii a iným ľuďom v návale hnevu — je stratégia, ktorá má mimoriadny význam a cenu pri vystupňovanom hneve.“

Príslovia 17:14 „Začiatok sporu je ako vypúšťanie vôd; preto sa vzdiaľ skôr, ako vypukne hádka.“

Bertram Rothschild, ktorý píše do časopisu The Humanist, uvádza: „Za hnev... je zodpovedný v prvom rade každý sám. Dôvody, prečo sa nahnevať, sú v našej mysli... To, koľkokrát hnev zabral, je ničím v porovnaní s tým, koľkokrát situáciu zhoršil. Je omnoho lepšie nenahnevať sa ako zažívať hnev.“

Žalm 37:8 „Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev; nerozpaľuj sa, len aby si konal zlo.“

Príslovia 15:1 „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“

Príslovia 29:22 „Muž oddaný hnevu roznecuje spor a každý, kto má sklon k zúrivému hnevu, má mnoho priestupkov.“

Milióny Jehovových svedkov na celom svete súhlasia s uvedenými radami. Pozývame vás, aby ste navštívili ich zhromaždenie v miestnej sále Kráľovstva a uvidíte na vlastné oči, že skutočne sa dá žiť podľa biblických rád napriek tomu, že žijeme vo veku zúrivosti.

[Obrázky na strane 23]

Človek, ktorý neovláda svoj hnev, spôsobuje škodu ako vybuchujúca sopka

[Obrázok na strane 24]

Biblické rady sú naozaj účinné