Manželstvo by malo byť trvalým zväzkom

SÚDIAC podľa záveru mnohých filmov, manželstvo je vytúženým cieľom. Muž a žena sa často napokon dajú dohromady, zosobášia sa a žijú „šťastne, až kým nezomrú“. Vo filme je to zvyčajný koniec deja.

V skutočnosti však svadba nie je koniec, ale začiatok nového spoločného života. A dúfajme, že ako hovorí Kazateľ 7:8, „lepšie [bude] zakončenie nejakej veci ako jej začiatok“.

Trvalý zväzok

Je nutná prezieravosť. Manželstvo musí mať pevné základy, ak má pretrvať a uspokojovať. Inak stres po svadbe môže byť omnoho väčší ako stres pred ňou. Kresťan nemôže vstupovať do manželstva s predstavou: ‚Ak to nebude fungovať, vždy sa ešte môžem rozviesť.‘ Manželstvo treba považovať za trvalý zväzok.

Keď Ježiš odpovedal na otázku, či je vhodný rozvod, jasne ukázal, že manželstvo má byť trvalé. Povedal: „Nečítali ste, že [Boh], ktorý ich stvoril, stvoril ich od začiatku ako muža a ženu a povedal: ‚Preto opustí človek svojho otca a svoju matku a bude sa pridržiavať svojej manželky, a tí dvaja budú jedno telo‘? Takže už nie sú dve, ale jedno telo. Teda čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ — Matúš 19:4–6.

Po svadbe

Oprávnene sa hovorí, že v živote kresťana je rozhodnutie vstúpiť do manželstva druhé najdôležitejšie po rozhodnutí oddať sa Bohu. Tým, že sa človek oddá Bohu, navždy sa púta k Stvoriteľovi a krstom to dáva verejne najavo. Manželstvo je verejné vyhlásenie oddanosti inej osobe — navždy. Je nemysliteľné oddať sa Bohu alebo vytvoriť manželský zväzok s nejakými závažnými výhradami. Preto ľudia, ktorí uvažujú o manželstve, urobia dobre, keď starostlivo preskúmajú presvedčenie, ciele, postoje a povahu perspektívneho manželského druha.

Pri príprave na svadbu je potrebná láskavosť, ohľaduplnosť a duch spolupráce. Takéto vlastnosti sú však omnoho dôležitejšie neskôr pri vytváraní úspešného manželstva. Mladomanželia sú do seba zamilovaní, ale po  svadbe musia pamätať na to, že láska, ktorú si denne prejavujú, „nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“. Keď si ju prejavujú neprestajne rok za rokom, „láska nikdy nezlyháva“. (1. Korinťanom 13:5, 8) S trvalou láskou bude ľahšie prejavovať také vlastnosti, ako je zhovievavosť, láskavosť, dobrota, miernosť a sebaovládanie — ovocie Božieho ducha. Tieto vlastnosti sú pre úspešné manželstvo nevyhnutné. — Galaťanom 5:22, 23.

Je náročné po svadbe neprestajne prejavovať také vlastnosti. Ale kľúčom k úspechu v prejavovaní týchto dobrých vlastností je: Milujte svojho manželského partnera a ochotne sa preňho obetujte.

Ježiš povedal, že najväčším prikázaním pre ľudí je milovať Jehovu a že druhé najväčšie prikázanie je: „Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.“ ​(Matúš 22:39) Najbližším blížnym človeka v manželstve je jeho manželský  partner, lebo nič na zemi nedokáže tak spojiť dvoch ľudí ako manželstvo.

No iba samotné telesné puto nemôže zaručiť emocionálny súlad. Spojenie dvoch tiel nie je vždy aj spojením dvoch myslí. Na to, aby sexuálne spojenie prinieslo maximálne uspokojenie, je potrebné aj spojenie sŕdc a pohnútok. Zväčša je prinášanie obetí v prospech toho druhého cena, ktorú treba zaplatiť, aby bolo manželstvo úspešné. Kto by mal prinášať obete? Manžel? Manželka?

Prejavovanie lásky a úcty

Božie Slovo prikazuje: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(Rimanom 12:10) Ak môžete, prinášajte obete, dokonca skôr ako vás o to váš manželský partner poprosí. Veď dostať niečo po opakovaných žiadostiach už stráca časť svojej hodnoty. Namiesto toho by si obaja manželskí partneri mali vypestovať zvyk navzájom sa predchádzať v prejavovaní úcty.

Napríklad manželia dostávajú príkaz: „Preukazujte im česť ako slabšej, ženskej nádobe... aby vaše modlitby nemali prekážky.“ ​(1. Petra 3:7) Ak manžel neprejavuje svojej manželke česť, nepriaznivo to ovplyvní aj jeho modlitby k Bohu. Čo však znamená prejavovať manželke česť? Znamená to vždy s ňou rátať, vypočuť si jej názory, dávať jej v rôznych záležitostiach väčšinou prvej na výber. A manželka môže rovnako prejavovať česť manželovi, ak sa usiluje stať spolupracujúcou pomocníčkou. — 1. Mojžišova 21:12; Príslovia 31:10–31.

Božie Slovo uvádza: „Manželia majú milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje, podobne ako aj Kristus zbor.“ Ako miloval Kristus svojich nasledovníkov? Bol ochotný za nich zomrieť. Biblia ďalej uvádza: „Nech každý jeden z vás [manželov] miluje svoju manželku tak, ako sám seba.“ ​(Efezanom 5:28–33) A manželkám Božie Slovo hovorí, „aby milovali svojich manželov... podriaďovali sa svojim manželom, aby sa o Božom slove nehovorilo utŕhačne“. — Títovi 2:4, 5.

Tolerujte si chyby

Keďže všetci ľudia sa rodia nedokonalí, budú robiť chyby. (Rimanom 3:23; 5:12; 1. Jána 1:8–10) Ale namiesto toho, aby ste chyby zveličovali, riaďte sa biblickou radou: „Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ ​(1. Petra 4:8) Drobné chyby najlepšie zvládnete, ak ich hodíte za hlavu, ak ich prehliadnete. To môže platiť aj pri vážnejších chybách. Kolosanom 3:12–14 uvádza: „Oblečte si nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť. Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy. Ale okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“

Ako často by sme mali manželskému partnerovi odpúšťať bežné chyby a nedostatky? Peter sa opýtal Ježiša: „‚Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, ktorý hreší proti mne? Až sedem ráz?‘ Ježiš mu povedal: ‚Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.‘“ ​(Matúš 18:21, 22) Keďže Ježiš to povedal o ľuďoch, ktorí nežijú v manželstve, o koľko viac musia odpúšťať manželskí partneri!

Hoci inštitúcia manželstva v posledných rokoch zažíva útok, nakoniec manželstvo prežije, lebo ho zaviedol Boh, a všetko, čo Boh ustanoví, je „veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:31) Manželstvo sa nikdy nestane zastaraným. A môže byť úspešné, najmä medzi ľuďmi, ktorí si ctia Boha a dodržiavajú jeho prikázania. Ale je tu výzva: Splnia si dvaja jednotlivci sľub, ktorí si dali v deň svadby, že sa budú navzájom milovať a vážiť si jeden druhého? To môže byť skutočne náročná úloha a možno budete musieť o víťazstvo bojovať. Ale výsledky stoja za to!

[Rámček na strane 10]

ROZVOD A ROZLUKA

Boh, Pôvodca manželstva, určil, že manželstvo má byť trvalým zväzkom. Ale existuje nejaký biblický dôvod, aby sa niekto rozviedol so svojím druhom — a ktorý by umožnil opäť vstúpiť do manželstva? V súvislosti s touto otázkou sa Ježiš vyjadril: „Hovorím vám, že každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva a ožení sa s inou, cudzoloží.“ ​(Matúš 19:9) Nevera je jediný dôvod na rozvod, ktorý umožňuje nevinnému partnerovi znova vstúpiť do manželstva.

Navyše biblické slová v 1. Korinťanom 7:10–16, ktoré povzbudzujú manželských partnerov, aby zostali spolu, ukazujú možnosť rozluky. Niektorí, aj keď sa veľmi namáhali, aby zachránili svoje manželstvo, cítia, že nemajú inú možnosť ako rozluku. Čo môže byť prijateľným biblickým dôvodom na tento krok?

Jedným dôvodom je svojvoľné odopieranie podpory. Uzavretím manželstva berie manžel na seba zodpovednosť starať sa o manželku a deti. Muž, ktorý svojvoľne neposkytuje rodine hmotné veci nevyhnutné pre život, „zaprel vieru a je horší ako človek bez viery“. (1. Timotejovi 5:8) V takom prípade je možná rozluka.

Ďalším dôvodom je mimoriadne telesné zneužívanie. Teda ak manžel fyzicky týra svoju manželku, obeť týrania môže odísť. (Galaťanom 5:19–21; Títovi 1:7) „Každého, kto miluje násilie, [Božia] duša istotne nenávidí.“ — Žalm 11:5.

Iným dôvodom na rozluku je úplné ohrozenie duchovného zmýšľania — vzťahu s Bohom. Ak odpor partnera, vrátane telesného obmedzovania, znemožňuje venovať sa pravému uctievaniu a ohrozuje duchovné zmýšľanie veriaceho, potom niektorí veriaci považujú rozluku za nutnú. * — Matúš 22:37; Skutky 5:27–32.

Ale ak sa za týchto okolností človek rozhodne pre rozvod, nie je voľný na vstup do nového manželstva. Podľa Biblie jediným oprávneným dôvodom na rozvod, ktorý umožňuje nové manželstvo, je cudzoložstvo, čiže „smilstvo“. — Matúš 5:32.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 9]

Manželstvo by sa malo považovať za trvalý zväzok

[Obrázok na strane 10]

Ježiš povedal, že by sme mali odpúšťať „sedemdesiatsedem ráz“