Svetový trh cestovného ruchu

Od dopisovateľa Prebuďte sa! na Bahamách

KEDY ste si naposledy povedali: ‚Potrebujem dovolenku‘? Možno ste cítili, že sa musíte dostať preč od každodenného stresu. Cestovali ste niekedy na dovolenku do vzdialených krajín? Zamyslite sa nad týmto: Ani nie pred sto rokmi väčšina ľudí na zemi nechodila pravidelne na dovolenku. Navyše väčšina strávila celý svoj život len v okruhu niekoľkých sto kilometrov od miesta svojho narodenia. Cestovanie za pôžitkami alebo za vzdelávaním do vzdialených miest bolo výsadou len veľmi malej skupiny dobrodruhov alebo bohatých jednotlivcov. Ale dnes môžu státisíce ľudí cestovať krížom-krážom po krajine, v ktorej žijú, alebo dokonca po celej zemeguli. Čo spôsobilo túto zmenu?

Po priemyselnej revolúcii milióny ľudí začali s priemyselnou výrobou tovaru a poskytovaním služieb. Viedlo to k väčším zárobkom a mohli si dovoliť viac utrácať. Pokrok v technike priniesol tiež stroje, ktoré prevzali veľa namáhavej práce. To mnohým ľuďom umožnilo získať viac voľného času. Za týchto podmienok otvoril brány turistike príchod dostupnejšej hromadnej dopravy v polovici 20. storočia. Potom novovytvorený masovokomunikačný priemysel podnietil v ľuďoch túžbu cestovať tým, že vysielal obrazy zo vzdialených miest do domácností na celom svete.

Výsledkom bolo rapídne rozšírenie cestovného ruchu v celosvetovom rozsahu. Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) predpokladá, že počet ľudí, ktorí cestujú v medzinárodnom rozsahu, stúpne zo 613 miliónov v roku 1997 na 1,6 miliardy v roku 2020 — bez spomalenia v dohľadnom čase. Tento vzrast dopytu sprevádzal korešpondujúci nárast počtu obchodov, rekreačných stredísk a krajín poskytujúcich služby turistom.

Do trhu cestovného ruchu sa zapája veľa krajín

V ideálnom prípade je cestovný ruch obojstranne výhodný. Zákazník uniká pred bežnou rutinou, maznajú ho, zabávajú alebo vzdelávajú. Ale čo z toho majú poskytovatelia týchto služieb? Medzinárodný cestovný ruch je okamžitým zdrojom valút. Väčšina krajín potrebuje valuty, aby mohla zaplatiť za tovar a služby, ktoré musí dovážať.

WTO vo svojej správe uviedla: „Medzinárodný cestovný ruch je najväčším zdrojom príjmov na svete a dôležitým faktorom v platobnej bilancii mnohých krajín. V roku 1996 dosiahol valutový príjem z medzinárodného cestovného ruchu 423 miliárd amerických dolárov, čím predstihol export ropných výrobkov, automobilov, telekomunikačných zariadení, textilu alebo ktoréhokoľvek iného tovaru alebo služieb.“ V tej istej správe sa uvádzalo: „Cestovný ruch  je najrýchlejšie rastúce obchodné odvetvie na svete“ a predstavuje „až 10 percent svetového hrubého domáceho produktu“. Neprekvapuje teda, že väčšina krajín, dnes dokonca i vrátane niektorých štátov bývalého Sovietskeho zväzu, je zapojená — alebo sa ženie — do medzinárodného cestovného ruchu.

Štátne príjmy získané z cestovného ruchu sa používajú na skvalitňovanie infraštruktúry, poskytovanie vyššej úrovne vzdelania a uspokojovanie iných naliehavých potrieb krajiny. Prakticky všetky vlády majú záujem na tom, aby ich občania mali zamestnanie. Pracovné miesta, ktoré vznikajú vďaka cestovnému ruchu, pomáhajú uspokojiť túto potrebu.

Na ilustráciu toho, aký účinok môže mať cestovný ruch na ekonomiku krajiny, sa zamyslite nad príkladom Bahám, malou ostrovnou krajinou rozprestierajúcou sa od ústia Mexického zálivu medzi Floridou v Spojených štátoch a ostrovom Kuba. Bahamy nemajú veľkoplošné komerčné poľnohospodárstvo ani takmer žiadne priemyselné suroviny. Ale tieto ostrovy majú teplé podnebie, nedotknuté tropické pláže, neveľkú populáciu, ktorú tvorí asi štvrť milióna priateľských ľudí, a susedia so Spojenými štátmi — čo je kombinácia daností, ktoré viedli k vytvoreniu prekvitajúceho cestovného ruchu. Ale čo je potrebné na zabezpečenie príjemnej a bezpečnej dovolenky pre turistov?

Uspokojovanie rekreantov v súčasnosti

Keď sa začal rozvíjať medzinárodný cestovný ruch, boli skúsenosti s návštevou cudzích krajín natoľko zriedkavé, že uspokojili mnohých cestovateľov — a to napriek ťažkostiam, ktoré boli v tom čase spojené s cestovaním. Dnes však masovokomunikačné prostriedky umožňujú prostredníctvom televízie získať prehľad o vzdialených miestach bez toho, aby ste museli opustiť pohodlie vlastného domova. Rekreačné strediská majú teda náročnú úlohu, aby počas pobytu sprostredkovali vynikajúce zážitky a pritom poskytli pohodlie domova alebo ešte väčšie. Navyše, keďže mnohí turisti často cestujú, rekreačné oblasti na celom svete si navzájom konkurujú.

To dáva podnet na vznik senzačných atrakcií a rekreačných stredísk. Zamyslite sa napríklad nad jedným veľmi veľkým luxusným hotelom na Bahamách. „Objekt je naprojektovaný tak, aby vás ohúril,“ hovorí Beverly Saundersová, riaditeľka organizačného rozvoja hotela. „Ale naším cieľom je viac. Chceme, aby vás ohúril aj kontakt s hostiteľmi.“ Ako takéto rekreačné strediská uspokojujú potreby svojich hostí?

Zo zákulisia rekreačného strediska

„Keď je náš objekt s 2300 izbami plný, môže tu byť od 7500 do 8000 hostí, ktorých musíme uspokojiť,“ hovorí pani Beverly. „Je to mimoriadna logistická úloha. Organizácia nutná na uspokojenie potrieb všetkých hostí je rovnaká ako správa malého mesta, ale s dodatočnými náročnými úlohami. Musíme mať k dispozícii pre našich hostí jedlá, na ktoré sú zvyknutí doma. Ale ak majú mať príjemné spomienky, musíme im ponúknuť exotické stolovanie a rôzne možnosti rekreácie. V mnohých rekreačných strediskách sa 50 percent i viac personálu služieb venuje servírovaniu jedál a nápojov.“

Ale ako poznamenáva I. K. Pradhan v eseji „Sociálno-kultúrny vplyv cestovného ruchu na Nepál“, „zo všetkých faktorov, ktoré rozhodujú o skutočnom pôžitku a zábave počas cestovania, nie je nič dôležitejšie než to, ako sa miestni ľudia správajú k hosťom, a pocit bezpečia“.

Ako úspešné turistické strediská vo svete zväčšujú spokojnosť zákazníkov v týchto oblastiach? „Vzdelávaním, stimulovaním žiadaného správania, školením, naprávaním — nekonečným bojom o neustále poskytovanie služieb vysokej kvality,“ odpovedala na túto otázku jedna manažérka, ktorá dozerá na vzdelávanie personálu hlavného rekreačného strediska na  Bahamách. „Väčšina Bahamčanov je od prirodzenosti dobromyseľná. Ale je veľmi náročné byť v práci celý čas otvorený, príjemný a usmievavý. Preto im vštepujeme potrebu pristupovať ku každej úlohe, ktorú majú, s rovnakou profesionalitou, aká je typická pre lekára, advokáta alebo poisťovacieho agenta. Riadime sa nekompromisnými medzinárodnými normami pre každú službu, ktorá dotvára celkový zážitok turistu. Čím usilovnejšia je naša tímová spolupráca na dosahovaní týchto noriem, tým bude úroveň nášho výkonu jednoliatejšia a stabilne vysoká.“

Opačná strana mince

Všimli ste si pri cestovaní, že napriek dôkladnému plánovaniu sa vždy objavili výdavky, ktoré ste neočakávali? Poskytovatelia služieb v rámci cestovného ruchu majú rovnakú skúsenosť.

„Cestovný ruch môže našej rozvíjajúcej sa spoločnosti priniesť mnohoraký úžitok,“ poznamenáva pán Pradhan, citovaný už predtým. Uvádza však, že bez náležitých opatrení „môžu vyjsť na povrch neriešiteľné sociálne problémy“. A dodáva: „Musíme sa náležite pripraviť a mať dostatočné vedomosti o rôznych vplyvoch súčasného cestovného ruchu.“ O akých problémoch hovorí?

„Krajiny, ktoré navštevuje veľký počet turistov, takmer vždy zažívajú vážne, a pritom nechcené narúšanie ich tradičného spôsobu života. V niektorých oblastiach miestna kultúra zanikla.“ Takto opísal bežný vedľajší účinok cestovného ruchu Cordell Thompson, vysoký úradník Ministerstva cestovného ruchu na Bahamách. Pán Thompson s hrdosťou hovorí o všetkých prospešných účinkoch, ktoré má cestovný ruch na jeho krajinu. No priznáva, že život v krajine, kde turisti počtom neustále prevyšujú miestne obyvateľstvo — alebo predstavujú jeho veľkú časť —, priniesol mnohé iné neočakávané účinky.

Napríklad niektorí ľudia, ktorí pracujú s turistami, zisťujú, že si začínajú mylne predstavovať, že návštevník je neustále na dovolenke. Obyvateľ sa môže snažiť napodobňovať tento ideálny životný štýl. Nepôsobí to tak na všetkých, ale trávením veľkej časti svojho voľného času v turistických lokalitách sa títo ľudia nakoniec pripravia o svoj tradičný životný štýl. Niekedy sa obyvatelia natoľko prispôsobia zariadeniam vybudovaným pre turistov, že centrá domácej kultúry v rámci ich komunity sa nakoniec vytrácajú a na niektorých miestach zanikajú.

Mnohé obľúbené medzinárodné turistické strediská sa zmietajú medzi protichodnými záujmami. Vítajú prospešný príjem získaný od skupín návštevníkov. No tackajú sa pod ťarchou sociálnych problémov, ktoré vyvolali odvetvia vytvorené na uspokojovanie turistov, ktorí sa chcú oddávať svojim nezákonným túžbam.

Udržateľný cestovný ruch

Keďže niečo z toho, v čom súčasný cestovný ruch prináša najväčší úžitok, predstavuje ohrozenie samotnej jeho existencie, stále častejšie počuť o udržateľnom cestovnom ruchu. To ukazuje, že niektorí ľudia si začínajú uvedomovať, že krátkodobý úžitok niektorých profitujúcich postupov cestovného ruchu predstavuje hrozbu, že ‚sa zabije hus, ktorá znáša zlaté vajcia‘. Ak sa má toto odvetvie udržať natrvalo, bude sa musieť pristúpiť k riešeniu niektorých závažných otázok.

Niektoré z často protirečivých záujmov, ktoré bude treba v budúcnosti uviesť do rovnováhy, sú: vplyv cestovného ruchu na životné prostredie, vplyv na domorodé kultúry, kompatibilita rekreačných stredísk a megastredísk orientovaných na profit s národnými cieľmi hostiteľských krajín. V posledných mesiacoch si vybral vážnu daň na cestovnom ruchu strach o bezpečnosť a časom sa bude musieť pristúpiť k riešeniu tejto situácie. Ako táto situácia ovplyvní rast súčasného cestovného ruchu z dlhodobého hľadiska, sa ukáže neskôr.

Dúfajme, že keď sa nabudúce rozhodnete niekam ísť a uvoľniť sa v niektorom rekreačnom stredisku ďaleko od svojho domova, nebudete brať na ľahkú váhu tento svetový trh — národný a medzinárodný cestovný ruch.

 [Celostránkový obrázok na strane 15]