Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo sú pracoviská nebezpečné

Prečo sú pracoviská nebezpečné

Prečo sú pracoviská nebezpečné

„Na pracovisku zahynie viac ľudí ako na cestách.“ To je hrubo vytlačený nápis na plagáte, ktorý rozširuje WorkCover, bezpečnostná organizácia v Novom Južnom Walese v Austrálii.

SMRTEĽNÉ nehody sú, samozrejme, len časťou problému. Každý rok milióny ľudí utrpia na pracovisku vážne úrazy, ktoré môžu zmeniť ich život. Mnohí ďalší predčasne zomierajú, lebo na pracovisku prichádzali do kontaktu s nebezpečnými látkami alebo zažívali stres.

Keďže k smrti zavinenej prácou a k vážnym úrazom dochádza takmer vo všetkých odvetviach priemyslu a obchodu, sú namieste otázky: Je vaše pracovisko bezpečné? Aké situácie na pracovisku môžu ohroziť vaše zdravie a život?

Dusivá atmosféra

Zamestnanci sú často pod veľkým tlakom, aby boli produktívni. V Japonsku sa prvý raz objavil v žiadostiach o odškodnenie, ktoré podali pozostalí, termín karoši — „smrť z prepracovania“. Podľa jedného prieskumu sa tu pred niekoľkými rokmi 40 percent japonských úradníkov obávalo možnej smrti z prepracovania. Istý právnik, ktorý sa špecializuje na takéto žiadosti, odhadol, že „v Japonsku je najmenej 30 000 obetí karoši ročne“.

Polícia v Japonsku poukazuje na to, že pracovné problémy sú kľúčovým faktorom pri náraste počtu samovrážd u ľudí vo veku od 50 do 59 rokov. Podľa knihy The Violence-Prone Workplace jeden súd zobral za samovraždu zamestnanca, ktorý sa trápil pre prácu, na zodpovednosť zamestnávateľa.

Austrálske noviny The Canberra Times uviedli, že ‚Američania predbehli Japonsko v tom, že majú najdlhší pracovný čas na svete‘. A tak novinové príbehy s titulkami ako „Dlhý pracovný čas vyčerpáva ľudí na smrť“ informujú o unavených zamestnancoch, ako sú vodiči sanitiek, piloti, stavbári, pracovníci dopravy a pracujúci v nočných zmenách, ktorí prišli v práci o život.

Keď podniky prechádzajú procesom reštrukturalizácie a znižovania stavov, aby zostali finančne ziskové, na zamestnancov vyvíjajú väčší tlak, aby boli produktívnejší. Časopis British Medical Journal informoval, že znižovanie stavov pôsobí negatívne na zdravie zamestnancov.

Násilie na pracoviskách

Prepracovaní a vystresovaní zamestnanci neohrozujú len seba. Pri jednom britskom prieskume sa zistilo, že mnohí úradníci boli veľkú časť pracovného dňa podráždení na kolegov a že takéto konflikty často spúšťajú násilnícke reakcie.

„Každý týždeň je na pracovisku zavraždených asi 15 amerických pracujúcich,“ uvádza časopis Business Week. Časopis Harvard Business Review konštatuje: „Násilie na pracovisku nie je obľúbenou témou manažérov. Ale faktom zostáva, že každý rok stovky zamestnancov napadnú svojich kolegov alebo ich dokonca zabijú.“

Naproti tomu mnohí ľudia zažívajú násilie na pracovisku zo strany klientov alebo zákazníkov. V jednej austrálskej kriminologickej správe sa uvádza, že niektorí lekári sa tak boja násilných útokov, že na návštevy k pacientom nechodia sami. Riziko podstupujú aj policajti a učitelia.

Inou formou násilia na pracovisku je emocionálne týranie, ktoré Medzinárodná organizácia práce považuje za psychické násilie. Hlavnou formou tohto násilia je zastrašovanie.

Profesor Robert L. Veninga z University of Minnesota v USA informuje, že „stres a z neho vyplývajúce choroby pôsobia na zamestnancov takmer v každom kúte sveta“. Poznamenal, že „hlavným problémom podľa Celosvetovej správy o práci za rok 1993 od Medzinárodnej organizácie práce pri OSN je to, že stres pramení z neosobných, stále sa meniacich a často nepriateľských pracovísk“.

Zostáva teda otázka: Čo môžu urobiť zamestnávatelia a zamestnanci, aby bolo ich pracovisko bezpečnejšie? O tom budeme uvažovať v nasledujúcom článku.