Med — sladký liek

NIEKTORÝCH výskumníkov v oblasti medicíny nadchýna silný antiseptický a protizápalový účinok medu. Kanadské noviny The Globe and Mail informujú: „Na rozdiel od arzenálu sofistikovaných antibiotík, ktoré narážajú na bariéru v podobe supermikróbov odolných proti antibiotikám, med dokáže bojovať prinajmenšom s niektorými z nich, pokiaľ ide o infikované rany.“

Ktorá zložka medu podporuje hojenie? Odpoveď súvisí s včelou robotnicou, ktorá zbiera nektár z kvetov. Sliny včely obsahujú glukózoxidázu, hlavný enzým, ktorý štiepi glukózu v nektári. Vedľajším produktom pri tomto štiepení je peroxid vodíka, ktorý sa tradične používa na čistenie a dezinfekciu rán. Bežne je účinok peroxidu vodíka v rane krátkodobý, ale účinok medu je iný. „Keď sa med priloží na ranu, telové tekutiny ho nejako zriedia, čím klesá jeho prirodzená kyslosť,“ uvádza správa v The Globe and Mail. V tomto menej kyslom prostredí začína pôsobiť spomínaný enzým. Štiepenie cukru v mede je pomalé a stále. Pri tomto procese sa pomaly uvoľňuje peroxid vodíka v dostatočnom množstve na to, aby usmrtil baktérie, pričom nepoškodzuje okolité zdravé tkanivo.

Podľa The Globe and Mail má med niekoľko charakteristických vlastností, ktoré môžu ovplyvniť hojenie rán. „Tenká vrstva medu vytvára vlhké prostredie, ktoré chráni pokožku a bráni vzniku tvrdých chrást. Med stimuluje rast a tvorbu nových krvných vlásočníc a aktivizuje bunky na tvorbu novej kože.“ Okrem toho antioxidanty v mede majú protizápalový účinok, ktorý pomáha „zmierniť opuchnutie, zlepšuje krvný obeh a bráni mokvaniu rany“.

„Ale med nie je pre každého,“ upozorňuje správa. Odhaduje sa, že spóry spôsobujúce botulizmus sa nachádzajú až v piatich percentách medu. Také inštitúcie ako Informačná služba o botulizme pri kanadskom Ministerstve zdravotníctva, ako aj pediatrické spoločnosti radia nedávať med deťom do jedného roku, lebo „dojčatá nemajú vytvorenú dostatočnú črevnú mikroflóru, ktorá by ich chránila pred touto baktériou“.