Práca učiteľa — nároky a riziká

„Tak veľa sa od učiteľskej práce očakáva, ale učiteľom v našich školách oddaným svojej práci sa často za ich námahu dostáva iba málo pochvaly od verejnosti.“ — Ken Eltis, Univerzita v Sydney, Austrália.

MUSÍME uznať, že toto povolanie, ktoré bolo označené za „najdôležitejšie“, predstavuje mnoho problémov — od neprimeraných platov po nevyhovujúce podmienky v triedach; od nadmerného množstva administratívnej práce po preplnené triedy; od neúcty a násilia po ľahostajnosť rodičov. Ako niektorí učitelia zvládajú tieto problémy?

 Nedostatok úcty

Štyroch učiteľov z mesta New York sme sa opýtali, čo považujú za hlavný problém. Odpovedali zhodne: „Nedostatok úcty.“

Podľa Williama z Kene situácia sa v tomto ohľade zmenila aj v Afrike. Povedal: „Disciplína medzi deťmi upadá. Keď som vyrastal ja [teraz má vyše 40 rokov], učitelia patrili medzi najváženejších ľudí v africkej spoločnosti. Na učiteľa sa mladí aj starí vždy pozerali ako na vzor. Takáto úcta sa vytráca. Západná kultúra pomaly ovplyvňuje mladých dokonca aj na africkom vidieku. Filmy, videofilmy a literatúra vykresľujú nedostatok úcty k autorite ako nejaké hrdinstvo.“

Giuliano, ktorý učí v Taliansku, bedáka: „Deti sú ovplyvnené duchom vzbury, nepoddajnosti a neposlušnosti, ktorý preniká celou spoločnosťou.“

Drogy a násilie

Žiaľ, drogy sa stali v školách problémom — a to natoľko, že americká učiteľka LouAnne Johnsonová vo svojej knihe píše: „Prevencia zneužívania drog je časťou takmer každej školskej osnovy, už od materskej školy. [Kurzíva od nás.] Deti vedia o drogách omnoho viac... než väčšina dospelých.“ Dodáva: „U žiakov, ktorí sa cítia stratení, nemilovaní, osamelí, znudení alebo neistí, je veľmi pravdepodobné, že budú experimentovať s drogami.“ — Two Parts Textbook, One Part Love.

Ken, učiteľ z Austrálie, sa spýtal: „Ako majú naši učitelia vzdelávať deväťročné dieťa, ktoré priviedli k drogám jeho vlastní rodičia a ktoré je už teraz závislé?“ Michael, ktorý má vyše tridsať rokov, učí na všeobecnej strednej škole v Nemecku. Píše: „Čo sa týka predaja a užívania drog, veľmi dobre si uvedomujeme, že sa to tu deje; no je to len príliš zriedka odhalené.“ K nedostatku disciplíny tiež poznamenáva, že sa „prejavuje všeobecne rozšírenou mániou ničiť“, a dodáva: „Stoly a steny sú zašpinené a nábytok poškodený. Niektorí z mojich žiakov sa už dostali do konfliktu s políciou pre krádeže v obchodoch a podobné veci. Neprekvapuje, že krádeže sú časté aj v školách!“

Amira učí v Mexiku v štáte Guanajuato. Priznáva: „Čelíme problému násilia a drogovej závislosti v rodine, čo deti priamo ovplyvňuje. Sú neustále v prostredí, ktoré ich učí skazenej reči a ďalším nerestiam. Ďalším veľkým problémom je chudoba. Hoci vzdelanie je bezplatné, rodičia musia kupovať zošity, perá a ďalšie pomôcky. Jedlo je však prednejšie.“

Strelné zbrane v škole?

Nedávne prípady streľby v školách v Spojených štátoch upriamili pozornosť na to, že násilie  súvisiace so strelnými zbraňami nie je v tejto krajine zanedbateľným problémom. Jedna správa uvádza: „Do 87 125 štátnych škôl v tejto krajine sa podľa odhadu každý deň prinesie 135 000 zbraní. V snahe znížiť počet zbraní v školách vedenie škôl používa detektory kovov, stále snímajúce kamery, špeciálne cvičené psy na hľadanie zbraní, prehliadky v skrinkách, identifikačné menovky a zákazy nosiť do školy aktovky.“ ​(Teaching in America) Takéto bezpečnostné opatrenia nás vedú k otázke: Hovoríme o školách, alebo o väzniciach? Správa dodáva, že za nosenie zbraní do školy bolo vylúčených viac ako 6000 študentov!

Iris, učiteľka z New Yorku, pre časopis Prebuďte sa! povedala: „Študenti tajne nosia do škôl zbrane. Detektory nezabránia tomu, aby sa sem zbrane nedostali. Vandalizmus v škole je ďalším závažným problémom.“

V týchto anarchických pomeroch sa svedomití učitelia usilujú poskytovať vzdelanie a odovzdávať hodnoty. Neprekvapuje, že mnoho učiteľov trpí depresiou a psychickou vyčerpanosťou. Rolf Busch, prezident Združenia učiteľov v Durínsku v Nemecku, povedal: „Takmer tretina z jedného milióna učiteľov v Nemecku ochorie následkom stresu. Cítia sa psychicky vyčerpaní z práce.“

Deti majú deti

Ďalší závažný problém je sexuálna aktivita dospievajúcich. George S. Morrison, autor knihy Teaching in America, o Spojených štátoch hovorí: „Každý rok otehotnie približne milión tínedžeriek (11 percent dievčat vo veku 15 až 19 rokov).“ Spojené štáty majú spomedzi všetkých rozvinutých krajín najvyššie percento tehotných dospievajúcich.

Túto situáciu potvrdzuje aj Iris, ktorá povedala: „Všetko, o čom sa dospievajúci rozprávajú, sa týka sexu a večierkov. Sú tým posadnutí. A teraz máme školské počítače pripojené na internet! To znamená diskusné skupiny a pornografiu.“ Angel z Madridu v Španielsku podáva správu: „Sexuálna promiskuita medzi študentmi je realitou. Mali sme prípady, keď otehotneli veľmi mladé študentky.“

„Kvalifikovanejší pestúni“

Ďalšia vec, na ktorú sa niektorí učitelia sťažujú, je, že rodičia sa neujímajú vlastnej zodpovednosti vyučovať svoje deti doma. Učitelia si myslia, že rodičia by mali byť prvými, ktorí vyučujú svoje deti. Dobré spôsoby a etiketa by sa mali začať vštepovať doma. Nie div, že Sandra Feldmanová, prezidentka Amerického zväzu učiteľov, hovorí, že „učitelia... potrebujú, aby k nim ľudia pristupovali tak ako k iným odborníkom, nielen ako ku kvalifikovanejším pestúnom“.

Rodičia často nespolupracujú, pokiaľ ide o disciplínu, ktorá sa vyžaduje v škole. Leemarys, citovaná v predošlom článku, pre časopis Prebuďte sa! povedala: „Ak riaditeľovi podáte oznámenie o delikventných deťoch, viete, že bude nasledovať útok rodičov!“ Pán Busch, citovaný už skôr, sa o zaobchádzaní s problémovými žiakmi vyjadril: „Rodičovská výchova je na ústupe. Už viac nemôžete predpokladať, že väčšina detí prichádza z rodín s dobrou, primeranou výchovou.“ Estela z Mendozy v Argentíne povedala: „My učitelia sa bojíme žiakov. Ak im dáme zlé známky, hádžu do nás kamene alebo na nás zaútočia. Ak máme auto, zničia ho.“

 Možno sa teda čudovať, že v mnohých krajinách je nedostatok učiteľov? Vartan Gregorian, prezident nadácie The Carnegie Corporation of New York, varoval: „Naše školstvo [v Spojených štátoch] bude potrebovať v priebehu nasledujúceho desaťročia až 2,5 milióna nových učiteľov.“ Väčšie mestá „aktívne hľadajú učiteľov z Indie, Karibskej oblasti, Južnej Afriky, Európy a z akýchkoľvek iných oblastí, kde ešte možno dobrých učiteľov nájsť“. To, samozrejme, znamená, že tieto oblasti môžu tiež trpieť nedostatkom učiteľov.

Prečo je nedostatok učiteľov?

Jošinori, japonský učiteľ s 32-ročnými skúsenosťami, povedal, že „učiteľstvo je vznešená práca, ktorú ľudia robia z dobrej pohnútky, a v japonskej spoločnosti je vysoko vážená“. Žiaľ, v každej kultúre to tak nie je. Gregorian, citovaný už skôr, skonštatoval, že učiteľom „sa nedostáva vážnosti, uznania a ohodnotenia hodného odborníkov... Vo väčšine štátov [Spojených štátov amerických] sú učitelia finančne nižšie ohodnotení než ľudia v akomkoľvek inom zamestnaní, ktoré si vyžaduje bakalárske alebo vysokoškolské vzdelanie.“

Ken Eltis, ktorý už bol citovaný v úvode, napísal: „Čo sa stane, keď učitelia zistia, že mnoho zamestnaní, ktoré vyžadujú oveľa nižšiu kvalifikáciu, je podstatne lepšie platených než učiteľská práca? Alebo keď študenti, ktorých učili iba pred dvanástimi mesiacmi... zarábajú viac, než oni sami zarábajú teraz alebo dokonca než budú zarábať možno o päť rokov? Také zistenie musí otriasť učiteľovou sebaúctou.“

 William Ayers napísal: „Učitelia sú zle platení... Zarábame priemerne štvrtinu toho, čo právnici, polovicu toho, čo účtovníci, menej než vodiči kamiónov a robotníci v lodenici... Neexistuje žiadna iná profesia, v ktorej by sa tak veľa vyžadovalo a ktorá by bola tak zle finančne ohodnotená.“ ​(To Teach—The Journey of a Teacher) Na túto tému bývalá generálna prokurátorka Spojených štátov Janet Renová v novembri 2000 povedala: „Posielame ľudí na Mesiac... Dávame vysoké platy našim športovcom. Teda prečo nemôžeme platiť našich učiteľov?“

„Učitelia sú všeobecne slabo platení,“ povedala Leemarys. „Napriek všetkým tým rokom štúdia stále dostávam iba nízku ročnú mzdu, a to tu, v New Yorku, so všetkým tým stresom a ťažkosťami, ktoré so sebou život veľkomesta prináša.“ Valentina, učiteľka z Petrohradu v Rusku, povedala: „Práca učiteľa je nedocenená, pokiaľ ide o plat. Plat bol vždy pod hranicou minimálnej mzdy.“ Marlene z Chubutu v Argentíne vyjadruje podobné pocity: „Nízke platy nás nútia pracovať na dvoch alebo na troch miestach, takže sa náhlime z jedného miesta na druhé. To znižuje našu efektivitu.“ Arthur, učiteľ z Nairobi v Keni, pre časopis Prebuďte sa! povedal: „S upadajúcou ekonomikou ako učiteľ nemám ľahký život. Ako by priznalo mnoho mojich kolegov, od nášho povolania ľudí vždy odrádzal biedny zárobok.“

Diana, učiteľka z New Yorku, sa sťažovala na nadmerné množstvo administratívnej práce, ktorá učiteľom zaberá celé hodiny. Iný učiteľ napísal: „Väčšinu dňa pohltí opakovaná a rutinná práca.“ Bežne sa učitelia ponosujú: „Vypĺňať formuláre, tie hlúpe formuláre — celý deň.“

Nedostatok učiteľov, príliš veľa žiakov

Berthold z Dürenu v Nemecku vyjadril inú častú sťažnosť: „Triedy sú príliš veľké! V niektorých je tu až 34 žiakov. To znamená, že nemôžeme venovať pozornosť študentom, ktorí majú problémy. Zostávajú nepovšimnutí. Potreby jednotlivcov sú zanedbávané.“

Leemarys, ktorú sme už citovali, vysvetľuje: „Posledný rok bola mojím najväčším problémom okrem nedbanlivých rodičov skutočnosť, že som mala v triede 35 detí. Predstavte si, že sa snažíte pracovať s 35 šesťročnými deťmi!“

Iris povedala: „Tu v New Yorku je nedostatok učiteľov, najmä učiteľov, ktorí učia matematiku a iné prírodné vedy. Tí si môžu nájsť lepšiu prácu niekde inde. A tak si mesto najíma mnoho zahraničných učiteľov.“

Je jasné, že učiteľstvo je náročné povolanie. Teda čo dodáva učiteľom motiváciu? Prečo v práci pokračujú a vytrvávajú? V našom poslednom článku budeme uvažovať o týchto otázkach.

[Zvýraznený text na strane 9]

Odhaduje sa, že do škôl v Spojených štátoch je každý deň prinesených 135 000 zbraní

[Rámček/obrázok na strane 10]

Čo robí učiteľa úspešným

Ako by ste definovali dobrého učiteľa? Je to človek, ktorý dokáže vycvičiť pamäť dieťaťa tak, že je schopné naučiť sa naspamäť fakty a zvládnuť testy? Alebo je to človek, ktorý učí žiaka klásť otázky, premýšľať a argumentovať? Niekto, kto pomáha dieťaťu stať sa lepším občanom?

„Keď ako učitelia uznávame, že sme spoločníkmi našich študentov na dlhej a zložitej ceste života, keď začneme s nimi zaobchádzať dôstojne a s úctou, ktorú si zaslúžia jednoducho ako ľudia, vtedy sme na ceste stať sa cennými učiteľmi. Je to také jednoduché — a zároveň také náročné.“ — To Teach—The Journey of a Teacher.

Dobrý učiteľ pozná schopnosti každého žiaka a vie, ako ich rozvinúť a prehĺbiť. William Ayers poznamenal: „Musíme nájsť lepší spôsob, spôsob, ktorý stavia na silných stránkach, skúsenostiach, zručnosti a schopnostiach... Spomínam si na prosbu jednej matky, domorodej Američanky, ktorej päťročný syn bol označený za ‚pomalého v učení‘: ‚Wind-Wolf pozná názvy a migráciu vyše štyridsiatich vtákov. Vie, že dokonale súmerný orol má trinásť chvostových pier. To, čo potrebuje, je učiteľ, ktorý pozná všetky jeho schopnosti.‘“

Aby učiteľ podnietil každé dieťa využiť to, čo v ňom je, musí odhaliť, čo ho zaujíma alebo motivuje a prečo koná určitým spôsobom. A zanietený učiteľ musí deti milovať.

[Prameň ilustrácie]

United Nations/​Photo by Saw Lwin

[Rámček na strane 11]

Musí byť učenie vždy zábavné?

Učiteľ William Ayers zostavil zoznam desiatich mýtov o vyučovaní. Jedným z nich je: „Dobrí učitelia robia učenie zábavným.“ Pán Ayers pokračuje: „Zábava človeka rozptýli a pobaví. Klauni sú zábavní. Vtipy môžu byť zábavné. Učenie môže byť príťažlivé, zaujímavé, prekvapujúce, mätúce, pútavé a často hlboko uspokojujúce. Ak je zábavné, je to dobré. Ale nie je potrebné, aby bolo zábavné.“ Dodáva: „Vyučovanie si vyžaduje obrovský rozsah poznania, schopností, zručnosti, súdnosti a porozumenia — a to si vyžaduje predovšetkým premýšľajúceho, pozorného človeka.“ — To Teach—The Journey of a Teacher.

Sumio z mesta Nagoja v Japonsku vidí u študentov tento problém: „Mnoho stredoškolákov sa nezaujíma o nič iné, iba o to, ako sa zabávať a robiť niečo, čo nevyžaduje nijaké úsilie.“

Rosa, školská poradkyňa z New Yorku, povedala: „Všeobecné stanovisko študentov je, že učenie je nudné. Učiteľ je nudný. Myslia si, že všetko by malo byť zábavné. Neuvedomujú si, že z učenia môžete získať iba to, čo doň vložíte.“

Zameriavanie sa na zábavu spôsobuje, že pre mladých ľudí je ťažké vynakladať úsilie či priniesť určité obete. Sumio, ktorého sme už citovali, povedal: „Základom problému je, že nedokážu uvažovať o veciach z dlhodobého hľadiska. Je veľmi málo stredoškolákov, ktorí uvažujú tak, že stojí za námahu teraz tvrdo pracovať pre niečo, čo bude mať hodnotu v budúcnosti.“

[Obrázok na strane 7]

DIANA, USA

[Obrázok na strane 8]

‚Užívanie drog je veľmi rozšírené, ale príliš zriedka odhalené.‘ — MICHAEL, NEMECKO

[Obrázok na stranách 8, 9]

„Čelíme problému násilia a zneužívania drog v rodine.“ — AMIRA, MEXIKO

[Obrázok na strane 9]

„Učitelia... potrebujú, aby k nim ľudia pristupovali tak ako k iným odborníkom, nielen ako ku kvalifikovanejším pestúnom.“ — SANDRA FELDMANOVÁ, PREZIDENTKA AMERICKÉHO ZVÄZU UČITEĽOV