Práca učiteľa — uspokojenie a radosť

„Čo mi dáva silu pokračovať? Hoci práca učiteľa môže byť náročná a vyčerpávajúca, vidieť deti celé nadšené z toho, čo sa učia, a pozorovať ich pokrok je to, čo ma motivuje pokračovať.“ — Leemarys, učiteľka z New Yorku.

NAPRIEK všetkým tým problémom, prekážkam a sklamaniam milióny učiteľov na celom svete vytrvávajú v povolaní, ktoré si zvolili. A čo motivuje tisícky študentov, aby sa namáhali získať kvalifikáciu potrebnú na to, aby sa stali učiteľmi, hoci vedia, že sa im zrejme nedostane náležitého uznania? Čo ich podnecuje pokračovať?

Inna, učiteľka z Ruska, vysvetľuje: „Je to nádherný zážitok, vidieť svojich bývalých žiakov už dospelých a počuť ich, ako hovoria, že to, čo sa od vás naučili, sa ukázalo ako hodnotné. Je to veľmi povzbudzujúce, keď hovoria, že radi spomínajú na roky, ktoré s vami strávili.“

Giuliano, učiteľ citovaný v predchádzajúcich článkoch, povedal: „Najväčšie uspokojenie prináša okrem iného vedomie, že sa vám podarilo u žiakov vzbudiť záujem o látku. Napríklad keď som vysvetlil jednu látku z histórie, niektorí žiaci povedali: ‚Nekončite ešte. Povedzte nám viac!‘ Také spontánne vyjadrenia dokážu rozjasniť šedivé ráno v škole, pretože si uvedomíte, že ste v tých mladých ľuďoch vzbudili pocity, ktoré sú pre nich nové. Je úžasné vidieť ich tváre, keď sa im rozžiaria oči, pretože pochopili látku.“

Elena, učiteľka z Talianska, skonštatovala: „Som presvedčená, že uspokojenie možno oveľa častejšie nachádzať v každodenných maličkostiach a v malých úspechoch žiakov než v prevratných výsledkoch, ktoré je možné dosiahnuť iba zriedkavo.“

Connie, čerstvá tridsiatnička, povedala: „Je veľmi odmeňujúce, keď si študent, ku ktorému ste ako učiteľ mali dobrý vzťah, nájde čas, aby vám napísal list, v ktorom vyjadruje ocenenie za vaše úsilie.“

Oscar z Mendozy v Argentíne má rovnaké pocity: „Keď ma moji študenti stretnú na ulici alebo kdekoľvek inde a vyjadrujú ocenenie za to, čo som ich naučil, cítim, že to všetko stojí za námahu.“ Angel z Madridu v Španielsku povedal: „Keďže určitú časť svojho života som venoval tomuto nádhernému, ale i náročnému povolaniu, najväčším uspokojením je pre mňa rozhodne to, keď vidím mladých ľudí, ktorých som učil, ako sa stávajú čestnými mužmi a ženami, a že som k tomu mohol svojím úsilím čiastočne prispieť aj ja.“

 Leemarys, citovaná na začiatku, povedala: „Skutočne si myslím, že učitelia sú jedineční ľudia. Sme tiež trochu zvláštni, keď berieme na seba takú úžasne veľkú zodpovednosť. Ale ak dokážete dosiahnuť dobré výsledky — či už u desiatich detí, alebo iba u jedného —, potom ste vykonali svoju prácu a neexistuje krajší pocit. Svoju prácu robíte s radosťou.“

Poďakovali ste svojim učiteľom?

Poďakovali ste niekedy, či už ako študent, alebo ako rodič, učiteľovi za čas, námahu a záujem, ktorý prejavil? Alebo ste mu aspoň poslali pohľadnicu či list s poďakovaním? Arthur z Nairobi v Keni opodstatnene podotýka: „Aj učiteľom sa darí lepšie, keď sú chválení. Vlády, rodičia a študenti by si mali vysoko vážiť učiteľov a ich služby.“

Učiteľka LouAnne Johnsonová vo svojej knihe napísala: „Na každý negatívny list, ktorý dostanem o nejakom učiteľovi, dostanem asi sto pozitívnych, ktoré upevňujú moje presvedčenie, že dobrých učiteľov je oveľa viac než zlých.“ Je zaujímavé, že mnoho ľudí si v skutočnosti najíma detektívov, aby im „pomohli nájsť bývalého učiteľa. Ľudia chcú nájsť svojich učiteľov a poďakovať im.“

Učitelia kladú dôležitý základ pre vzdelanie ľudí. Dokonca aj tí najlepší profesori na najprestížnejších univerzitách sú zaviazaní svojim učiteľom, ktorí venovali čas a úsilie tomu, aby podnietili a rozvinuli v nich túžbu po vzdelaní, poznaní a porozumení. Arthur z Nairobi hovorí: „Všetci významní činitelia v štátnych či v súkromných sektoroch boli v určitom období svojho života vyučovaní učiteľom.“

Akí vďační by sme mali byť tým ženám a mužom, ktorí vzbudili našu zvedavosť, ktorí podnecovali našu myseľ i srdce, ktorí nám ukázali, ako uspokojiť smäd po poznaní a porozumení!

O koľko vďačnejší by sme mali byť Veľkému Vzdelávateľovi, Jehovovi Bohu, ktorý inšpiroval slová v Prísloví 2:1–6: „Syn môj, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, aby si svojím uchom venoval pozornosť múdrosti, aby si naklonil svoje srdce k rozlišovacej schopnosti, ak budeš okrem toho volať po porozumení a dvíhať svoj hlas k rozlišovacej schopnosti, ak to budeš stále hľadať ako striebro a stále po tom pátrať ako po skrytých pokladoch, vtedy porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha. Lebo sám Jehova dáva múdrosť; z jeho úst je poznanie a rozlišovacia schopnosť.“

Všimnite si podmieňovací výraz „ak“, ktorý sa v tomto texte podnecujúcom k zamysleniu objavuje trikrát. Len si to predstavte, ak sme ochotní prijať túto výzvu, môžeme „nájsť pravé poznanie Boha“! A to je iste najvyššie vzdelanie, aké môže človek získať.

[Rámček na strane 13]

Šťastná matka

Nasledujúci list dostal jeden učiteľ z New Yorku:

„Rada by som Vám z hĺbky svojho srdca a z celej duše poďakovala za to, čo ste urobili pre moje deti. Svojou starostlivosťou, láskavosťou a schopnosťami ste im pomohli dosiahnuť významné úspechy a som si istá, že bez Vás by ich nikdy nedosiahli. Vďaka Vám som na svoje deti veľmi hrdá — a to je pocit, na ktorý nikdy nezabudnem. S úctou S. B.“

Poznáte učiteľa, ktorého by ste mohli povzbudiť?

[Obrázok na strane 12]

‚Je úžasné vidieť žiakov, keď sa im rozžiaria oči, lebo pochopili látku.‘ — GIULIANO, TALIANSKO

[Obrázky na strane 13]

‚Je veľmi odmeňujúce, keď si študent nájde čas, aby vám napísal list s vyjadrením ocenenia.‘ — CONNIE, AUSTRÁLIA