Prečo byť učiteľom?

„Väčšina učiteľov si vyberá svoje povolanie preto, že je to práca, pri ktorej pomáhajú ľuďom. [Práca učiteľa predstavuje] záväzok pozitívne ovplyvňovať život detí.“ — Teachers, Schools, and Society (Učitelia, školy a spoločnosť).

HOCI niektorí učitelia pôsobia dojmom, akoby učiť druhých bolo ľahké, práca učiteľa môže byť maratónom plným prekážok — príliš veľa žiakov v triede, nadmerné množstvo administratívnej práce, zdrvujúca byrokracia, ľahostajní žiaci a neprimeraný plat. Pedro, učiteľ z Madridu v Španielsku, to vyjadruje takto: „Byť učiteľom vôbec nie je ľahké. Vyžaduje si to veľa obetavosti. No aj napriek ťažkostiam stále považujem učiteľstvo za odmeňujúcejšie, než je práca vo svete obchodu.“

Vo väčšine krajín môžu byť problémy v školách veľkomiest zdrvujúce. Drogy, zločinnosť, uvoľnená morálka a niekedy aj ľahostajnosť rodičov majú veľký vplyv na atmosféru a disciplínu v školách. Spurný postoj je bežným javom. Teda prečo si tak veľa schopných ľudí volí stať sa učiteľom?

Leemarys a Diana sú učiteľkami v New Yorku. Pracujú s deťmi vo veku od päť do desať rokov. Obidve hovoria dvomi jazykmi (anglicky a španielsky) a venujú sa najmä deťom španielskeho pôvodu. Naša otázka znela...

Čo učiteľa motivuje?

Leemarys odpovedala: „Čo ma motivuje? Láska k deťom. Viem, že pre niektoré deti som jediným človekom, ktorý ich podporuje v ich úsilí.“

Diana sa vyjadrila: „Doučovala som svojho osemročného synovca, ktorý mal v škole ťažkosti — hlavne s čítaním. Bol to nádherný pocit, vidieť jeho aj iných, ako sa učia! Tak som sa rozhodla, že chcem učiť, a odišla som zo svojho zamestnania v banke.“

Časopis Prebuďte sa! položil rovnakú otázku učiteľom vo viacerých krajinách a tu sú niektoré z odpovedí, ktoré na ňu dostal.

Giuliano, vyše 40-ročný Talian, vysvetlil: „Vybral som si toto povolanie, pretože som ním bol fascinovaný, keď som bol žiakom (vpravo). Považoval som ho za tvorivé a bohaté na možnosti podnecovať druhých. Moje počiatočné nadšenie mi pomohlo prekonať ťažkosti, ktoré som zažil, keď som začínal v tejto profesii.“

 Nick z Nového Južného Walesu v Austrálii povedal: „Mal som malú nádej nájsť si prácu v chemickom výskume, čo je môj odbor, ale v školstve bola hojnosť možností. Zistil som, že učiteľská práca ma baví, a zdá sa, že aj študenti sa na moje hodiny tešia.“

Rodičovský príklad býva často dôležitým činiteľom pre tých, ktorí sa rozhodnú stať učiteľmi. William z Kene odpovedal na našu otázku takto: „Moja túžba učiť bola do veľkej miery ovplyvnená mojím otcom, ktorý bol učiteľom už v roku 1952. Vedomie, že formujem mysle mladých ľudí, je faktor, ktorý mi pomáha vytrvávať v tejto profesii.“

Rosemary, tiež z Kene, nám povedala: „Vždy som túžila pomáhať ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom znevýhodnení. Rozhodovala som sa medzi tým, či sa stanem zdravotnou sestrou, alebo učiteľkou. Ponuka učiť prišla ako prvá. Skutočnosť, že som aj matkou, prehĺbila moju lásku k tomuto povolaniu.“

Bertholda z Dürenu v Nemecku motivovalo zvoliť si učiteľstvo niečo iné: „Moja manželka ma presviedčala, že by zo mňa bol dobrý učiteľ.“ A ukázalo sa, že mala pravdu. Berthold dodáva: „Moje povolanie mi teraz prináša veľkú radosť. Ak učiteľ nie je presvedčený o hodnote vzdelania a ak sa o mladých ľudí nezaujíma, je nemožné, aby sa stal dobrým, úspešným učiteľom, ktorý má motiváciu a je spokojný.“

Japonský učiteľ Masahiro z mesta Nakacu povedal: „Mňa podnietilo stať sa učiteľom to, že som mal v prvom roku na druhom stupni základnej školy skvelého učiteľa. Učil nás so skutočným zanietením. A hlavný dôvod, prečo pokračujem vo svojej práci, je ten, že milujem deti.“

Jošija, teraz 54-ročný, tiež z Japonska, mal dobre platené zamestnanie v továrni, ale cítil, že je zotročený prácou i dochádzkou do nej. „Jedného dňa som si pomyslel: ‚Ako dlho budem žiť takýmto životom?‘ Rozhodol som sa nájsť si prácu, v ktorej by som pracoval viac s ľuďmi než s vecami. Učiteľské povolanie je jedinečné. Pracujete s mladými ľuďmi. Je to humánna práca.“

Aj Valentina z Petrohradu v Rusku si cení túto stránku svojho povolania. Povedala: „Učiteľstvo je životná dráha, ktorú som si sama zvolila. Som učiteľkou na základnej škole už 37 rokov. Teší ma práca s deťmi, zvlášť s tými mladšími. Milujem svoju prácu, a to je dôvod, prečo ešte nie som na dôchodku.“

William Ayers, ktorý sám je učiteľom, napísal: „Ľudia sú priťahovaní k učiteľskému povolaniu,  pretože milujú deti a mladých ľudí alebo preto, že sú radi, keď môžu byť s nimi a pozorovať, ako sa rozvíjajú a rastú, stávajú sa schopnejšími, spôsobilejšími, silnejšími vo svete... Tým, že ľudia učia... dávajú druhým akoby dar. Učím v nádeji, že to urobí svet lepším.“

Áno, napriek ťažkostiam a nevýhodám sú tisícky zanietených žien a mužov priťahované k učiteľskému povolaniu. Aké sú niektoré z hlavných problémov, ktorým čelia? Touto otázkou sa zaoberá nasledujúci článok.

[Rámček na strane 6]

Návrhy na komunikáciu medzi učiteľmi a rodičmi

✔ Spoznajte rodičov. Nie je to premárnený čas. Je to obojstranne užitočná investícia času. Je to vaša príležitosť vytvoriť si vzťah k tým, ktorí môžu byť vašimi najlepšími spolupracovníkmi.

✔ Hovorte s rodičmi ako s rovnocennými partnermi, nesprávajte sa nadradene či povýšenecky. Vyhýbajte sa učiteľskému žargónu.

✔ Keď hovoríte o deťoch, zdôrazňujte to, čo je pozitívne. Chvála robí viac než odsudzovanie. Vysvetlite rodičom, čo môžu urobiť, aby pomohli deťom dosiahnuť úspech.

✔ Nechajte rozprávať aj rodičov a potom skutočne počúvajte.

✔ Spoznajte domáce prostredie dieťaťa. Ak je to možné, navštívte ho.

✔ Dohodnite sa na dátume ďalšieho rozhovoru. Udržiavať kontakt je dôležité. Ukazuje to, že váš záujem je skutočný. — Založené na knihe Teaching in America (Vyučovanie v Amerike).

[Obrázok na strane 6]

,Aj môj otec bol učiteľ.‘ — WILLIAM, KEŇA

[Obrázok na strane 7]

„Teší ma práca s deťmi.“ — VALENTINA, RUSKO

[Obrázky na strane 7]

„Učiteľské povolanie je jedinečné. Pracujete s mladými ľuďmi.“ — JOŠIJA, JAPONSKO