S vetrom opreteky

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KANADE

„POZHÁŇAJTE MI IHNEĎ NEJAKÝ TAFT A LANO A UKÁŽEM VÁM NIEČO, ČO OHÚRI SVET!“ — JOSEPH-MICHEL MONTGOLFIER, 1782.

PLAMEŇ vyšľahne nahor do farebného kokónu a ten pozvoľna stúpa k oblohe. Vznášať sa vo výške pod krásnym dúhovým látkovým balónom povzbudzuje na duchu a prináša úľavu od hektického životného tempa. Je to „upokojujúce a zároveň vzrušujúce,“ zamýšľa sa jeden dlhoročný nadšenec pre lietanie teplovzdušnými balónmi.

Už od prvého úspešného vypustenia balóna Josepha-Michela a Jacquesa-Étienna Montgolfierovcov na začiatku 80. rokov 18. storočia let balónom fascinuje človeka. (Pozri rámček „Počiatky balónového lietania“.) Ale až v 60. rokoch 20. storočia — keď sa začali používať ohňovzdorné tkaniny spolu s bezpečným a lacným systémom spaľovania propánu na ohrievanie a regulovanie teploty vzduchu v balóne — sa balónové lietanie ujalo ako príjemný šport.

Detailný pohľad

Detailný pohľad na krásny balón odhaľuje zošité pásy farebnej tkaniny, ktoré sa na koncoch zužujú do špice. Niektoré balóny majú po naplnení vzduchom šírku 15 metrov a výšku takmer 25 metrov.

Vynachádzaví vzduchoplavci dávajú najavo svoju individualitu a vymýšľajú si vlastné tvary a veľkosti, od zvierat po fľaše či dokonca klaunov. Nech je tvar týchto tichých dopravných prostriedkov na oblohe akýkoľvek, zásady lietania zostávajú rovnaké.

Pilot i cestujúci sa delia o miesto v ľahkej, no pevnej prútenej gondole, čiže koši, ktorá je priviazaná k balónu lanami a je umiestnená priamo pod jeho otvorom. Niektoré koše sú vyrobené z hliníka. Pozrite sa ešte raz priamo nad gondolu. Uvidíte horák a regulátor prichytený  na kovovej plošine tesne pod nátrubkom balóna. Fľaše s palivom sú v koši.

Pripravte sa na vzlietnutie

Lietadlo potrebuje na vzlietnutie dlhú štartovaciu dráhu. Ale teplovzdušný balón potrebuje iba otvorený priestor veľkosti približne malého ihriska. Najdôležitejšie je nájsť lokalitu, kde nie sú nad hlavou žiadne bezprostredné prekážky. Nemôžete sa dočkať, kedy vzlietnete týmto tichým dopravným prostriedkom? Ešte skôr ako sa vyškriabete do koša, musia sa urobiť niektoré predbežné kroky.

Najprv sa prázdny balón rozprestrie na zemi v smere vetra fúkajúceho od koša, ktorý leží na boku. Potom sa do nátrubku balóna vháňa vzduch veľkou motorovou vrtuľou. Nato sa vzduch v balóne zohrieva, aby balón stúpol a zodvihol kôš do vzpriamenej polohy. Nasleduje posledná kontrola všetkého vybavenia vrátane palivových spojení, ako aj ventilového a trhacieho lana, aby viseli nad košom. Teraz je pilot pripravený vziať cestujúcich a stúpať. Niektorí vzduchoplavci si so sebou berú aj rádiotelegraf a udržiavajú pravidelný kontakt s posádkou na zemi, ktorá ich nasleduje autom, aby po pristátí odviezla balón i cestujúcich.

S vetrom opreteky

Väčšina balónistov uprednostňuje lietanie vo výške okolo sto metrov, aby mohli pokojne  letieť ponad krajinu a pozorovať dianie pod sebou. V tejto výške možno dokonca počuť, ako sa ľudia na zemi smejú a kričia. Zo zeme je naň okúzľujúci pohľad a pripomína semienko púpavy letiace v jemnom vánku. Niektorí letci bežne vystúpia do výšky 600 metrov i viac. Neradno však udržiavať výšku väčšiu ako 3000 metrov bez zásoby kyslíka. — Pozri rámček „Let vo veľkej výške“.

Ale ako sa z tej výšky dostanete dole? Gravitáciou. A klesanie môžete ovládať poťahovaním ventilového lana a vypúšťaním teplého vzduchu. Horizontálny let je však iná záležitosť. Pilot je vydaný na milosť a nemilosť poveternostným podmienkam. „Každý let je iný, lebo smer a rýchlosť určujú vzdušné prúdy,“ vysvetľuje jeden skúsený balónista. A v odlišných výškach vzdušných prúdov sa môže meniť rýchlosť i smer letu. Je bežné, že asi sto metrov nad zemou vietor fúka jedným smerom a vo výške 200 metrov opačným smerom.

Keďže balón letí rýchlosťou vetra, máte pocit, akoby ste viseli nehybne vo vzduchu a pod vami sa otáčala zem. „Balónisti letia rýchlosťou vetra, takže keď sú vo vzduchu, môžu rozprestrieť mapu a neodfúkne im ju,“ tvrdí časopis Smithsonian.

Získať cit pre lietanie

Ideálny čas na lietanie je vtedy, keď sú pohyby vzduchu minimálne. To je zvyčajne krátko po východe slnka alebo tesne pred západom slnka. Uprednostňuje sa lietať ráno, lebo atmosféra je vtedy zvyčajne chladnejšia a balón môže vystúpiť vyššie. Lety neskoro popoludní so sebou prinášajú riziko, že sa zotmie.

Získanie citu pre balónové lietanie prichádza po mnohých praktických letoch. Kľúčom je nájsť masu vzduchu, ktorá prúdi žiadaným smerom, a udržať sa v nej. Skúsení letci dokážu takzvané stúpanie po schodoch. Vynesú sa do určitej výšky a stabilizujú balón. Potom  krátkym vypúšťaním plameňov z horáka vystupuje teplý vzduch k vrcholu balónu a vynesie tento tichý dopravný prostriedok o stupeň vyššie.

Aby pilot nestratil kontrolu nad balónom, musí udržiavať správne tempo vypúšťania plameňa a musí dávať stále pozor. Dokonca i chvíľková strata pozornosti môže spôsobiť neočakávané klesnutie. Bdelý pilot pamätá na to, že horák je bežne umiestnený od 15 do 18 metrov pod vrcholom balóna, preto môže trvať 15 až 30 sekúnd, kým balón zareaguje na teplo zo šľahajúceho plameňa.

Pristátie môže byť vzrušujúce najmä pri silnom vetre a v obmedzenom priestore! Jeden odborník na balóny hovorí, že za takých okolností „je lepšie náhle tvrdé pristátie na správnom mieste ako mäkké pristátie v klietke leva v zoologickej záhrade“. Za ideálnych veterných podmienok je však najžiaducejšie pomalé klesanie.

Rekreačné balónové lietanie bude prekvitať vo všetkých svojich žiarivých farbách, lebo mnohí ľudia sa zúčastňujú na pretekoch, súťažiach a festivaloch a ďalší lietajú jednoducho pre číru radosť z tohto zážitku.

[Rámček/obrázky na stranách 14, 15]

POČIATKY BALÓNOVÉHO LIETANIA

Josephovi-Michelovi a Jacquesovi-Étiennovi Montgolfierovcom, synom bohatého výrobcu papiera z Annonay vo Francúzsku, patrí v histórii uznanie za skonštruovanie a vypustenie prvého teplovzdušného balóna. Ich prvé experimenty na začiatku 80. rokov 18. storočia súviseli s papierovými balónmi, o ktorých boli presvedčení, že stúpajú vďaka dymu z horiacej slamy a vlny. Onedlho si uvedomili, že stúpanie spôsobuje teplý vzduch.

Neskôr, keď začali vyrábať látkové balóny, si všimli, že s čoraz väčšími balónmi sa pri každom vypustení dostávali do väčšej a väčšej výšky, a zvýšila sa aj nosnosť balónov. V júni 1783 vypustili na námestí v Annonay najväčší balón, aký dovtedy vyrobili. Skôr ako klesol na zem, stúpal k oblohe asi desať minút.

Po tomto úspechu dospeli k záveru, že je čas, aby vypustili balón s ľudskou posádkou. Najprv sa však v septembri 1783 zhromaždili tisíce divákov vo Versailles, aby sa stali svedkami vypustenia balóna, ktorý mal na palube kohúta, kačku a ovcu. Všetky tri zvieratá prežili osemminútový let bez nežiaducich následkov. Krátko nato, 21. novembra 1783, sa Montgolfierovci pokúsili o prvý let ľudí. Presvedčili Ľudovíta XVI., aby dovolil dvom šľachticom prijať túto výsadu. Vypustili ich zo Château de la Muette a leteli ponad Paríž asi osem kilometrov. Keď asi po 25 minútach začal balón horieť, museli núdzovo pristáť.

Asi v tom čase prejavila záujem o tento vynález Akadémia vied v Paríži. Profesor Jacques Charles, jeden z najznámejších fyzikov tej doby, spolupracoval s dvoma skúsenými mechanikmi, Charlesom a M. N. Robertovcami, a vyrobil prvý balón naplnený vodíkom, ktorý vyskúšal 27. apríla 1783. Letel 45 minút, prekonal vzdialenosť asi 24 kilometrov a jeho balón sa stal známym ako Charlière. Tento druh balónov sa používa do dnešného dňa takmer v pôvodnom tvare.

[Rámček na strane 17]

LET VO VEĽKEJ VÝŠKE

Angličan Henry Coxwell bol prvým pilotom vo veľkých výškach. V septembri 1862 ho James Glaisher z Britskej meteorologickej spoločnosti požiadal, aby ho vzal na let vo veľkej výške na vedecké pozorovania. Vystúpili do výšky viac ako deväť kilometrov bez kyslíkového prístroja!

Keď sa dostali do výšky asi 8000 metrov a s ťažkosťami dýchali studený riedky vzduch, Coxwell sa pripravil na zostup. Ale pre neprestajnú rotáciu balóna sa trhacie lano stočilo a Coxwell sa musel vyšplhať po lanách navrch balóna, aby rozviazal zamotanú šnúru. Glaisher už bol v bezvedomí a Coxwell musel ťahať lano zubami, lebo ruky mal skrehnuté od zimy. Konečne začali klesať.

Obaja sa napokon vzchopili natoľko, že dokázali spomaliť klesanie balóna. Dostali sa do výšky takmer 10 000 metrov, čo bol rekord, ktorý nikto neprekonal nasledujúcich viac ako sto rokov. Ich let balónom s otvoreným košom sa radí medzi najväčšie aeronautické úspechy, lebo ho dosiahli bez kyslíkového prístroja, s minimálnym ochranným oblečením a takmer bez poznania vrchnej časti atmosféry.

[Obrázok na strane 15]

Vnútro balóna pri nafukovaní

[Obrázok na strane 15]

Ohriaty vzduch sa vháňa do balóna, aby balón stúpol a letel

[Obrázok na strane 16]

Balóny nezvyčajných tvarov