Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Učitelia — prečo ich potrebujeme?

Učitelia — prečo ich potrebujeme?

Učitelia — prečo ich potrebujeme?

„Jeden deň s dobrým učiteľom je lepší ako tisíc dní usilovného štúdia.“ — Japonské príslovie.

SPOMÍNATE si na učiteľa, ktorý na vás v škole skutočne zapôsobil? Alebo ak ste ešte stále študentom, máte obľúbeného učiteľa? Ak áno, prečo?

Dobrý učiteľ buduje v študentoch dôveru a robí učenie pútavým. Jeden 70-ročný Angličan s obľubou spomína na svojho učiteľa angličtiny v škole v Birminghame. „Pán Clewley mi pomohol uvedomiť si, že mám schopnosti, o ktorých som predtým nevedel. Bol som plachý a utiahnutý, a on ma napriek tomu pripravoval na vystúpenie v školskej dramatickej súťaži. V poslednom ročníku som v tejto súťaži získal cenu. Nebol by som to dokázal bez jeho povzbudzovania. Je mi veľmi ľúto, že som sa s ním už nikdy nestretol, aby som mu poďakoval za to, že sa tak oddane venoval svojim žiakom.“

Margit, príjemná, vyše päťdesiatročná žena z Mníchova v Nemecku, hovorí: „Jednu učiteľku som mala zvlášť rada. Aj zložitejšie veci dokázala jednoduchým spôsobom vynikajúco vysvetliť. Povzbudzovala nás, aby sme sa pýtali, keď niečomu nerozumieme. Nebola odmeraná, ale skôr priateľská. Tým nám hodiny spríjemnila.“

Austrálčan Peter spomína na učiteľa matematiky, ktorý ako hovorí, „nám pomáhal vidieť význam toho, čo sa učíme, tým, že uvádzal praktické príklady. Keď sme sa učili trigonometriu, ukázal nám, ako zmerať výšku budovy bez toho, aby sme sa jej čo len dotkli, iba použitím princípov trigonometrie. Pamätám sa, ako som si povedal: ‚Teda to je niečo!‘“

Pauline zo severného Anglicka sa svojmu učiteľovi priznala: „Mám ťažkosti s počtami.“ Opýtal sa: „Chcela by si sa zlepšiť? Môžem ti pomôcť.“ Pauline pokračuje: „Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov mi venoval zvláštnu pozornosť, pomáhal mi dokonca aj po vyučovaní. Vedela som, že chce, aby som bola úspešná, a že mu na tom záleží. To ma podnecovalo pracovať usilovnejšie a zlepšila som sa.“

Angie zo Škótska, ktorá má teraz vyše tridsať rokov, si spomína na pána Grahama, učiteľa dejepisu. „Jeho hodiny dejepisu boli také zaujímavé! Rozprával udalosti vo forme príbehov a bol skutočne nadšený každou látkou. Každý námet oživil.“ Angie s láskou spomína tiež na pani Hewittovú, staršiu učiteľku prvého ročníka základnej školy. „Bola láskavá a starostlivá. Jedného dňa som k nej v triede podišla, aby som sa na niečo opýtala. Náhle ma zobrala do náručia. Cítila som, že jej na mne skutočne záleží.“

Aj Timothy z južného Grécka vyjadril svoje ocenenie. „Stále spomínam na svojho učiteľa prírodopisu. Navždy zmenil môj pohľad na život a na svet okolo mňa. Vytvoril v triede atmosféru úctivej bázne a údivu. Roznietil v nás nadšenie pre poznávanie a pre lásku k porozumeniu.“

Ramona z Kalifornie v Spojených štátoch je ďalším príkladom. Píše: „Moja stredoškolská profesorka milovala angličtinu. Jej nadšenie bolo také nákazlivé! Aj náročné časti učiva sa pri nej zdali ľahké.“

Jane z Kanady nadšene hovorí o učiteľovi telesnej výchovy, ktorý „mal plno nápadov, ako nás zabaviť a aj niečo naučiť. Zobral nás do prírody a tam nás učil beh na lyžiach a ako možno spod ľadu loviť ryby. Dokonca sme si robili istý druh indiánskeho chleba, a to nad táborovým ohňom, ktorý sme si sami založili. To všetko bolo skvelým zážitkom pre dievča, ktoré obyčajne sedávalo doma, s nosom v knihách!“

Helen je plachá dáma, ktorá sa narodila v Šanghaji a do školy chodila v Hongkongu. Spomína: „V piatom ročníku som mala jedného učiteľa, pána Čana, ktorý učil telesnú výchovu a výtvarnú výchovu. Bola som útla a vo volejbale a basketbale som bola veľmi slabá. Neuvádzal ma za to do rozpakov. Dovolil mi hrať bedminton a iné hry, ktoré mi išli lepšie. Bol ohľaduplný a láskavý.

Podobne to bolo s kreslením — nebola som zručná v kreslení predmetov ani ľudí. A tak ma nechal kresliť obrazce a vzory, na ktoré som mala väčšie nadanie. Pretože som bola mladšia ako ostatní žiaci, presvedčil ma, aby som zostala v tom istom ročníku aj ďalší rok. To znamenalo obrat v mojom vzdelávaní. Získala som sebadôveru a robila som pokroky. Vždy mu budem vďačná.“

Ktorí učitelia majú na žiakov zrejme najväčší vplyv? William Ayers v knihe To Teach—The Journey of a Teacher (Učiť — cesta učiteľa) odpovedá: „Dobré vyučovanie vyžaduje predovšetkým premýšľavého, starostlivého učiteľa, ktorý je oddaný životu študentov... Dobré vyučovanie nie je záležitosťou zvláštnych metód či spôsobov, plánov či činností... Vyučovanie je predovšetkým záležitosťou lásky.“ Teda ktorý učiteľ je úspešný? Autor hovorí: „Učiteľ, ktorý sa dotkol vášho srdca, učiteľ, ktorý vás chápal alebo sa zaujímal o vás ako o človeka, učiteľ, ktorého nadšenie pre niečo — hudbu, matematiku, latinčinu, šarkany — bolo nákazlivé a podnecujúce.“

Mnohým učiteľom nepochybne vyjadrujú študenti i rodičia ocenenie, čo ich povzbudzuje, aby pokračovali vo svojej učiteľskej práci napriek prekážkam. Mnohé ich postrehy majú niečo spoločné — pravý záujem a láskavosť, ktorú učiteľ voči študentom prejavoval.

Samozrejme, nie všetci učitelia majú taký pozitívny prístup. Učitelia sa tiež často stretávajú s mnohými ťažkosťami, ktoré ich obmedzujú v tom, čo môžu pre svojich žiakov urobiť. To nás vedie k otázke: Prečo sa ľudia rozhodujú pre také náročné povolanie?

[Obrázok na strane 4]

„Vyučovanie je predovšetkým záležitosťou lásky“