Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako môžem kázať spolužiakom?

„V kazateľskej službe som narazil na jedného známeho. Vyviedlo ma to z rovnováhy! Musel do toho zasiahnuť ten, kto bol so mnou v službe, a hovoriť za mňa.“ — Alberto.

 „Vedel som, že na tej ulici býva jeden môj spolužiak, preto som nechal môjho brata rozprávať pri všetkých dverách. Po chvíli však brat bol nejaký vystresovaný a požiadal ma, aby som pri ďalších dverách pokračoval ja. Zaklopal som a — no nie! — bol to on! Veľmi som sa zľakol.“ — James.

MLADÍ ľudia sa často necítia „v pohode“, keď sa majú rozprávať o náboženstve. Mladí spomedzi pravých kresťanov si však vážia výsadu, ktorú dostali od Boha — deliť sa o svoju vieru s druhými ľuďmi. Tisícky mladých Jehovových svedkov sa preto zúčastňujú na kazateľskom diele z domu do domu. Ale niektorí to robia s obavou, že stretnú niekoho známeho zo školy. „Ešte stále som nervózna, keď stretnem ľudí, s ktorými som chodila do školy,“ hovorí Jennifer, aj keď strednú školu absolvovala už pred niekoľkými rokmi.

Ak si mladý kresťan, možno máš niekedy podobné pocity. Samozrejme, každý z nás sa bojí odmietnutia, takže je úplne normálne cítiť určitú úzkosť, keď máš rozprávať o náboženstve so spolužiakom. * Ale nie je dôvod, prečo by ťa mal zvierať strach. Pamätáš si muža, ktorého Biblia nazýva „Jozef z Arimatie“? Veril tomu, čo sa od Ježiša učil. A predsa v Biblii je o Jozefovi napísané, že „bol Ježišovým učeníkom, ale tajným zo strachu pred Židmi“. (Ján 19:38) Ako by si sa cítil, keby nejaký tvoj priateľ chcel držať vaše priateľstvo v tajnosti? (Lukáš 12:8, 9) Preto neprekvapuje, že Boh očakáva od všetkých kresťanov, že budú robiť „verejné vyhlásenie“ svojej viery. (Rimanom 10:10) K tomu patrí rozprávať o svojej viere aj s mladými v škole.

Jozef z Arimatie premohol svoj strach prinajmenšom do tej miery, že sa usiloval získať povolenie pochovať Ježišovo telo. Ako môžeš premôcť svoj strach ty?

Rozvíjaj si horlivosť v kázaní

Apoštol Pavol sa určite nezdráhal rozprávať o svojej viere druhým. V Rimanom 1:15 píše, že túžil oznamovať biblické posolstvo. Čo vyvolalo takúto túžbu? Odpoveď nám dáva v 16. verši, kde hovorí: „Nehanbím [sa] za dobré posolstvo; veď je Božou mocou na záchranu každého, kto má vieru.“ A čo ty? Skutočne si sa presvedčil o pravde? (Rimanom 12:2) Si osobne presvedčený, že biblické posolstvo je „Božou mocou na záchranu“?

Nestačí iba chodiť na kresťanské zhromaždenia s rodičmi. „Chodiť na zhromaždenia je ľahké,“ hovorí dievča menom Deborah, „lebo ti to hovoria rodičia. Ale keď mi ľudia kládli otázky o Biblii, nevedela som ich vysvetliť.“ Dievča menom Mi Young takisto uznáva: „Musíme sa presvedčiť, že to je pravda.“

Čo ťa môže motivovať, aby si o svojom poznaní z Biblie rozprával druhým? Osobné biblické štúdium. Mladík menom Sean hovorí: „Keď začneš s osobným štúdiom Biblie, začneš si osvojovať pravdu. Študuješ pre seba.“ Pravda, nie každý je od prirodzenosti študijný typ. „Nerada čítam,“ priznáva Shevon. „Preto bolo spočiatku pre mňa ťažké čítať Strážnu vežu a Prebuďte sa! alebo denne čítať Bibliu. Ale postupom času som to začala robiť.“

Aké výsledky prináša také usilovné štúdium? Apoštol Pavol hovorí: „Viera nasleduje za tým, čo sa počulo.“ ​(Rimanom 10:17) S rastúcou vierou a presvedčením sa určite zmení aj tvoj postoj. Brazílske dievča menom Elisângela povedalo: „Byť kresťanom je výsada, nie hanba.“ Tvoja rastúca viera ťa bude podnecovať rozprávať sa o nej s druhými — aj so spolužiakmi. Pavol povedal: „Prejavujeme vieru, a preto hovoríme.“ ​(2. Korinťanom 4:13) Okrem toho, ako môžeš byť „čistý od krvi“ druhých, keď odopieraš životodarné poznanie mladým, ktorých stretávaš každý deň? — Skutky 20:26, 27.

Niektorí mladí kresťania sa cítia nespôsobilí rozprávať druhým o Biblii. „Ak nevieš, čo máš povedať,“ hovorí mladík menom Joshua, „úsilie kázať neprináša veľkú radosť.“ No získanie hlbšieho porozumenia Biblie ti pomôže zručne s ňou zaobchádzať. (2. Timotejovi 2:15) Keď si chcú mladí v zboroch Jehovových svedkov rozvíjať schopnosť vyučovať, môžu osloviť zborových starších a požiadať ich o osobnú pomoc. Nemecký mladík menom Matthias hovorí: „Keď som sa začal rozprávať s ľuďmi — nielen ponúkať biblickú literatúru —, začal som mať radosť z kázania.“

Môžeš sa tiež modliť k Bohu o pomoc, aby si hovoril so smelosťou. (Skutky 4:29) Apoštol Pavol osobne zažil Božiu pomoc v tomto ohľade. V 1. Tesaloničanom 2:2 hovorí:  „Pozbierali sme odvahu s pomocou nášho Boha hovoriť vám s veľkým bojom Božie dobré posolstvo.“ Podľa jedného referenčného diela to možno vyjadriť aj ako „Boh vzal z našich sŕdc strach“. Prečo sa teda nepomodliť a nepoprosiť Boha, aby vzal z tvojho srdca strach?

Daj sa spoznať ako kresťan

V súlade s takou modlitbou môžeš podniknúť veľmi smelý krok. Britské dievča menom Chic radí: „Povedz spolužiakom, že si kresťan.“ Predsa nechceš byť ‚tajným učeníkom‘. Dievča menom Rebecca priznáva, že kedysi mala veľký strach, že v kazateľskej službe narazí na niekoho známeho. Ale ako hovorí, zistila, že „ak im povieš, že si kresťan a chodíš od dverí k dverám, niekedy sa opýtajú: ‚A prídeš niekedy aj k našim dverám?‘“

Ale prečo čakať na nejaké náhodné stretnutie? Vyhľadávaj príležitosti rozprávať v škole o svojom presvedčení. Pamätaj na otázky, ktoré položil apoštol Pavol: „Ako uveria v toho, o kom nepočuli? A ako počujú, ak nebude nikto zvestovať?“ ​(Rimanom 10:14) Máš najlepšie predpoklady pomôcť svojim spolužiakom, aby počuli. Dievča menom Iraida poznamenáva: „Škola je kazateľský obvod, do ktorého sa dostaneme len my.“ Mnohí mladí preto využívajú túto výhodu a neformálne kážu v škole.

Niekedy ti aj školské práce poskytujú príležitosť rozprávať o biblických pravdách. Britské dievča menom Jaimie si spomína: „Na hodine sme sa rozprávali o evolúcii a ja som povedala, čomu verím. Jeden chlapec sa mi začal posmievať a povedal, že Jehovovi svedkovia sú slaboduchí a nezaslúžia si chodiť do školy. No ostatné deti z triedy sa ma hneď začali zastávať.“ Je zjavné, že sa jej povesť príkladnej kresťanky vyplatila. Jaimie dodáva: „Nakoniec to viedlo k tomu, že som dala spolužiačke knihu Existuje Stvoriteľ, ktorý má o vás záujem?“ *

Štrnásťročné dievča z Rumunska menom Micu si spomína na podobnú skúsenosť: „Učiteľka dopredu oznámila, že sa budeme na hodine rozprávať o alkohole, tabaku a drogách. Preto som si priniesla Prebuďte sa! z 22. marca 2000 s námetom ‚Ako môžete prestať fajčiť‘. Jedna spolužiačka ten časopis zbadala, vzala si ho a nechcela mi ho vrátiť. Po prečítaní povedala, že sa rozhodla prestať fajčiť.“

Možno nie vždy sa stretneš s takou priaznivou reakciou. Ale Kazateľ 11:6 nás nabáda: „Zasievaj ráno svoje semeno a nenechaj svoju ruku odpočinúť až do večera, lebo nevieš, kde to bude mať úspech.“ Ak nič iné, rozprávaním o svojej viere v škole položíš základ pre príjemnejšie rozhovory, ak niekedy stretneš spolužiaka v službe z domu do domu. Britské dievča menom Jessica hovorí: „Vydávať svedectvo tým, ktorí ma poznajú zo školy, je ľahšie, lebo už s nimi mám vytvorený vzťah.“ Možno ťa prekvapí, akí môžu byť spolužiaci zvedaví na tvoje presvedčenie.

Pravda, nie všetci ťa privítajú láskavo. No Ježiš dal túto praktickú radu: „Kdekoľvek vás niekto neprijme ani nevypočuje vaše slová, keď budete vychádzať z toho domu... straste prach zo svojich nôh.“ ​(Matúš 10:14) Inými slovami, nemal by si brať odmietnutie osobne. Jednoducho v pokoji odíď a hľadaj niekoho, kto bude počúvať. Skôr či neskôr nájdeš úprimných ľudí, ktorí sú hladní po pravde a ochotní počúvať. Nebude pre teba odmenou, keď to bude niekto z tvojich spolužiakov? A budeš tiež rád, že si premohol strach rozprávať o svojej viere so spolužiakmi.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 12]

„Keď začneš s osobným štúdiom Biblie, začínaš si osvojovať pravdu.“ — Sean.

[Obrázok na strane 10]

Neboj sa dať spoznať ako kresťan

[Obrázok na strane 10]

Školské práce často poskytujú príležitosť rozprávať o biblických pravdách