Obrazy hrôzy, záblesky nádeje

„VŠADE OKOLO MŇA SA TRIASLI BUDOVY A ŠĽAHALI PLAMENE. AKO SOM BEŽAL, ĽUDIA Z KAŽDEJ STRANY PLAKALI, MODLILI SA A VOLALI O POMOC. MYSLEL SOM SI, ŽE NASTAL KONIEC SVETA.“ — G. R., KTORÝ PREŽIL ZEMETRASENIE.

KAŽDÝ rok otrasú zemskou kôrou našej nepokojnej planéty milióny zemetrasení. Samozrejme, väčšinu z nich nemožno cítiť. * No v priemere takmer 140 zemetrasení ročne je dostatočne silných na to, aby boli označené za „silné“, „veľmi silné“ alebo „katastrofické“. Takéto zemetrasenia spôsobili v priebehu dejín smrť miliónov ľudí a nevyčísliteľné škody na majetku.

Zemetrasenia si tiež vyberajú veľkú daň na emocionálnom zdraví prežijúcich. Napríklad po dvoch zemetraseniach, ktoré otriasli Salvádorom na začiatku roku 2001, koordinátor poradného výboru v otázkach duševného zdravia na ministerstve zdravotníctva tejto krajiny poznamenal: „Ľudia sa vo svojich psychických problémoch dostávajú do fázy, pre ktorú je typický smútok, zúfalstvo a hnev.“ Preto neprekvapuje, že zdravotnícki pracovníci v Salvádore zaznamenali 73-percentný nárast počtu pacientov trpiacich depresiami a úzkosťou. Prieskumy ukázali, že medzi potrebami ľudí v táboroch humanitárnej pomoci je starostlivosť o duševné zdravie na druhom mieste po vode.

Ale zemetrasenia so sebou neprinášajú len smrť, skazu a skľúčenosť. V mnohých prípadoch takéto katastrofy podnietili ľudí k tomu, aby prejavili mimoriadnu ochotu a obetavosť. Niektorí pracovali skutočne do úmoru, aby opravili poškodené stavby a vrátili do normálu život ľudí, ktorými to otriaslo. Ako si ukážeme, takéto záblesky nádeje zažiarili aj pri tých najpríšernejších obrazoch hrôzy.

[Poznámka pod čiarou]

 [Obrázky na stranách 2, 3]

Strany 2 a 3: Rozrušená mladá žena si uvedomuje, že jej matka uviazla v zrútenej budove v Aténach v Grécku. Medzitým sa istý otec teší, že sa podarilo zachrániť jeho päťročnú dcéru

[Prameň ilustrácie]

AP Photos/​Dimitri Messinis