Banky semien — preteky s časom

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

NÁŠ život závisí od rastlín. Sú zdrojom potravy a oblečenia. Sú zdrojom paliva, stavebných materiálov a liečiv zachraňujúcich život. Od nich závisí aj život zvierat, vtákov a hmyzu. No podľa niektorých výskumníkov štvrtine rastlín sveta hrozí nebezpečenstvo, že v priebehu nasledujúcich 50 rokov vyhynú. Lídrom v pretekoch s časom je projekt Miléniovej banky semien.

Budova za stodvadsať miliónov dolárov v južnom Anglicku, ktorú vyhlasujú za „Noachov koráb pre rastliny“ a „poistnú zábezpeku pre planétu“, bude poskytovať ochranu stovkám miliónov semien niektorých z najviac ohrozených rastlinných druhov na svete.

Čo je banka semien?

Uložili ste si niekedy svoje cennosti do banky, aby vám ich uschovali, až kým ich nebudete znova potrebovať? Banka semien zohráva podobnú úlohu. Je to jednoduchý a hospodárny spôsob zachovania akejkoľvek semennej rastliny, od najdrobnejšej byliny po najvyšší strom. Keď sú už raz semená v banke, nevyžadujú si veľkú starostlivosť. Väčšina nezaberie veľa miesta. V malej sklenenej nádobe je milión semien orchideí! Pri mnohých iných druhoch sa do obyčajného zaváracieho pohára zmestí až toľko semien, koľko ľudí do veľkomesta. Po špeciálnej úprave sa tieto potenciálne nové rastliny bezpečne uchovajú na celé desaťročia alebo dokonca storočia, na omnoho dlhší čas, ako by mohli prežiť vo voľnej prírode.

Banky semien nie sú ničím novým, v minulosti ich však ľudia využívali hlavne na komerčné pestovanie rastlín. V roku 1974 začali vedci z Kráľovských botanických záhrad v Kew v Londýne študovať, ako zachovať semená divo rastúcich rastlín vo svojej pobočke na Wakehurst Place na vidieku v Sussexe. Podarilo sa im uskladniť 4000 rozličných druhov semien z celého sveta a uvedomili si, že na to, aby zabránili strate rastlín a biotopov na celej zemi, potrebujú omnoho väčšie priestory. Preto v roku 1998 Kew začal so stavbou väčšej banky semien na pozemkoch Wakehurst Place.

Naplnenie cieľov

Prvým cieľom ešte pred dokončením bolo uložiť do banky semená všetkých britských stromov, ostružín, tráv, krov a divo rastúcich kvetov do roku 2000. Z 1440 pôvodných druhov tristosedemnástim hrozí vyhynutie. Kew mal už 579 druhov v banke a tím vyše 250 profesionálnych i amatérskych botanikov presliedil krajinu, aby našli zvyšok. Títo zanietenci sa pri hľadaní zriedkavých rastlín  šplhali po horách, schádzali po lanách dole útesmi a brodili sa cez ľadové vody. Záverečný termín splnili okrem malej výnimky zriedkavých druhov.

Od roku 2000 je hlavným cieľom zozbierať a uložiť do roku 2010 do banky desatinu alebo vyše 24 000 druhov semenných rastlín z celého sveta, najmä zo suchých oblastí. Pätina svetovej populácie žije v týchto horúcich, vyprahnutých regiónoch a ich prežitie závisí od rastlín, napriek tomu púšte každoročne vytláčajú tieto rastliny z obrovských oblastí. Expedície, ktoré zbierajú semená, začali s prácou v niektorých krajinách na začiatku roku 1997 a do februára 2001 kewski zberači semien nazbierali 300 miliónov semien zo 122 krajín, pričom ešte stále zostáva uložiť do banky 19 000 druhov.

Ukladanie semien do banky

Záhradníci a farmári už dlho zbierajú semená a uskladňujú ich. Ale semená ošetrené v Miléniovej banke semien budú žiť omnoho dlhšie, ako je ich prirodzená dĺžka života. Tajomstvo spočíva v spôsobe ich sušenia a mrazenia.

Keď sa nazbierajú semená v dostatočnom množstve a oddelia sa od okolitého materiálu, dajú sa do papierových alebo plátených vreciek, či do fliaš od nealkoholických nápojov, aby vyschli, skôr ako ich pošlú do Británie. Zároveň zberači pripravia vylisované vzorky jednotlivých rastlín, aby ich v Kew mohli formálne identifikovať a pomocou navigačných satelitov zaznamenať presnú lokalitu ich výskytu.

Semená po privezení do Wakehurst Place prejdú dvoma dôležitými procesmi sušenia oddelenými fázou čistenia. Pobudnú v dvoch miestnostiach, ktoré sú suchšie ako väčšina púští a kde sa postupne znižuje relatívna vlhkosť vzduchu, čím vlhkosť semien klesne z najmenej 50 percent na asi 5 percent. Tým sa zaistí, že sa po zmrazení nepoškodia a ihneď sa spomalia ich biologické procesy na akýsi latentný stav, v ktorom môžu zostať veľmi dlho. Predtým ako sa semená uložia do banky, niektoré sa zröntgenujú, aby sa zistilo, či sú zdravé a či ich nepoškodil hmyz. Iná vzorka sa  testuje, aby sa zistilo, či vyklíčia. Každých desať rokov sa vzorky rozmrazia, aby sa otestovala ich schopnosť rásť. Ak vyklíčia menej ako tri štvrtiny z nich, bude nutné nazbierať nové semená.

Hlavnými oblasťami výskumu je zistiť, ako semená reagujú na dlhodobé uskladnenie, a prísť na to, ako ich neskôr nechať vyklíčiť. Nakoniec sa semená nasypú do vzduchotesných sklenených džbánov a uložia do podzemia do jednej z dvoch mrazničiek vo veľkom betónovom trezore, ktoré sú veľké ako miestnosť. Tu, úhľadne naukladané na policiach, začínajú svoj dlhý spánok pri teplote mínus 20 stupňov Celzia.

Funguje tento proces? Určite áno. Keď pred niekoľkými rokmi prebehli testy 3000 semien rozličných rastlín, ktoré boli uložené v banke jedno desaťročie, 94 percent z nich vyklíčilo.

Niekoľko druhov však spôsobuje problémy. Ich semená hynú, ak príliš klesne ich vlhkosť. Príkladom toho sú semená duba (Quercus), kakaovníka (Theobroma cacao) a kaučukovníka (Hevea brasiliensis). Ale keď ich vedci mrazia vlhké, odumierajú, lebo voda, ktorá sa mení na ľad, sa rozpína a narúša bunkové steny. Vedci hľadajú technológie, ktorými by prekonali túto prekážku. Jedným z možných riešení je extrahovať embryo semena, rýchlo ho vysušiť a uskladniť v tekutom dusíku pri veľmi nízkej teplote.

Kto poberá dividendy?

Podobne ako peňažná banka, i Miléniová banka semien vypláca dividendy. Vzorky semien sa používajú na výskum. Štvrtina liečiv sa získava z rastlín, ale štyri pätiny svetovej flóry vedci ešte nepreskúmali. Aké nové liečivá ešte čakajú na objavenie? Jeden stredomorský druh viky poskytuje bielkovinu, ktorá zráža krv a pomáha odhaliť zriedkavé poruchy krvi u človeka. Možno niekto objaví aj nové potraviny, palivá alebo vlákna.

Vedci z iných krajín prichádzajú do tejto banky na stáž učiť sa o uskladňovaní semien a technológiách klíčenia, aby mohli vytvoriť banky semien v domovskej krajine. Každá krajina poskytujúca semená si necháva ich podstatnú časť a bude mať rovnaký podiel na akomkoľvek úžitku a profite z výskumu.

Je nádej, že so vzorkami semien, ktoré sa používajú na obnovenie degradovanej krajiny a na zvýšenie zásob kriticky ohrozených druhov, tieto ochranárske stratégie pomôžu odvrátiť  vlnu rýchleho ubúdania flóry na svete a mnohých foriem života, ktoré sú od nej závislé.

Ako vyhrať tieto preteky?

Nikto nemôže spochybňovať vážnu situáciu, pred ktorou ľudstvo stojí. Roger Smith, riaditeľ oddelenia ochrany semien v Kew, uvádza tri dôvody na projekt: „Prvým je priame použitie. Poznáme všetky rastliny natoľko, že vieme, o čo sme v stravovaní a medicíne prišli, keď niektorá z nich vyhynie? Druhým je spleť foriem života. Predstavte si, že všetky rastlinné a živočíšne druhy sveta vytvárajú sieť a každý druh je uzlom v sieti. Koľko uzlov môžete vystrihnúť, kým sieť stratí svoju funkčnosť? Najsilnejším argumentom je otázka správcovstva. Aké právo má dnešná generácia oberať o možnosti budúce generácie tým, že im neprenechá druhy, ktoré zdedila?“

Úlohy do budúcnosti sú veľmi náročné. Koordinátor projektu Steve Alton hovorí: „Môžeme mať všetky semená na svete, ale ak neexistuje biotop týchto rastlín, do ktorého by sme ich mohli vrátiť, nie je dôvod na ich uskladnenie.“ Bude možné zachrániť vytrácajúce sa druhy rastlín a zabezpečiť zodpovednú starostlivosť o našu planétu?

Odpoveď je určite kladná. Stvoriteľ sľubuje: „Tu bude semeno pokoja; vinič vydá svoje plody a zem vydá svoj výnos a nebesia vydajú rosu; a určite spôsobím, že toto všetko zdedia zostávajúci z tohto ľudu.“ — Zechariáš 8:12.

[Rámček/obrázky na strane 25]

JEDNA Z MNOHÝCH

V Kewskych záhradách je iba jedna z 1300 bánk semien na celom svete, ktoré sú veľmi zamestnané uchovávaním semien v mrazničkách. Steve A. Eberhart, riaditeľ Národného laboratória zásobárne semien v Colorade, opisuje tento objekt ako národný trezor na rastliny.

[Obrázky]

Miléniová banka semien

[Rámček na strane 26]

ČERPANIE Z GENETICKÝCH ZÁSOB

Dôležitou funkciou banky semien je zbierať rozmanité formy plodín a príbuzné druhy. Táto zbierka potom poskytuje genetickú zásobu, z ktorej možno čerpať v boji proti novým chorobám alebo keď sa na plodinách objavia škodcovia. Selektívnym šľachtením rastlín môžu vedci zlepšiť výnosnosť, výživnú hodnotu plodín i odolnosť voči chorobám a hmyzu. Táto genetická zásoba je stále dôležitejšia.

Na celom svete dnes uspokojuje viac ako 90 percent energetickej spotreby človeka len 103 rastlinných druhov a viac ako polovica celosvetového príjmu energie pochádza z troch hlavných plodín — ryže, pšenice a kukurice. Prečo je to problém?

Keď sú plodiny na veľkej ploche geneticky podobné, sú celistvo náchylné na jedinú chorobu alebo na jediného škodcu. Najznámejší príklad nebezpečenstva genetickej uniformity sa vyskytol v 40. rokoch 19. storočia v Írsku. Vtedy úrodu zemiakov zničila sneť zemiaková (Phytophthora infestans). Táto huba spôsobila takzvaný veľký hlad a viedla k úmrtiu 750 000 ľudí.

[Rámček na strane 27]

OHROZENÁ ROZMANITOSŤ

Dr. Peter H. Raven upozornil delegátov XVI. medzinárodného botanického kongresu, ktorý sa konal v Spojených štátoch: „Možno až 100 000 z odhadovaného celkového počtu 300 000 druhov zmizlo alebo vyhynie do polovice [21.] storočia.“ Správa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uvádza, že strata rozmanitosti potravinárskych plodín „je značná“. Najväčšie ohrozenie rozmanitosti rastlín pochádza z neočakávanej príčiny.

V správe FAO sa poznamenávalo: „Hlavnou súčasnou príčinou straty genetickej rozmanitosti je rozšírenie moderného komerčného poľnohospodárstva. Prevažne nechceným následkom introdukcie nových odrôd plodín je nahrádzanie — a strata — tradičných, veľmi rozmanitých poľnohospodárskych odrôd.“

V Číne používali v roku 1949 takmer 10 000 odrôd pšenice. Dnes používajú menej ako 1000. V Spojených štátoch za posledných 100 rokov zmizlo takmer 6000 odrôd jabloní a 95 percent odrôd kapusty, ako aj 81 percent odrôd paradajok.

Aj vojny spôsobujú vyhynutie rôznych druhov plodín, lebo na mnoho rokov vytláčajú farmárov z pôdy, a tak miestne odrody plodín vyhynú. Časopis UNESCO Courier poznamenal: „Vojny... ovplyvnili všetky krajiny v západoafrickej pobrežnej zóne odvekého pestovania ryže. Tento región je kľúčovým centrom genetickej rozmanitosti africkej ryže (Oryza glaberrima), ktorú... dnes možno krížiť s ázijskou ryžou, jednou z kľúčových potravinárskych plodín na svete. Bude to mať celosvetové následky, ak túto... málo preskúmanú africkú plodinu postihne pohroma regionálnych vojen.“

Bezpečnejšie ako banky semien

John Tuxill, výskumník, ktorý pracuje pre Worldwatch Institute, upozornil: „Stále zručnejšie dokážeme prenášať gény, ale iba príroda ich dokáže vytvoriť. Ak rastlina, ktorá má jedinečné genetické vlastnosti, zanikne, neexistuje spôsob, ako ju dostať späť.“ Preto sa milióny dolárov investujú do bezpečného uloženia semien v banke semien.

Ale Stvoriteľov sľub o týchto zázračných balíčkoch je istejší. Už pred dávnou dobou nás Boh uistil: „Po všetky dni trvania zeme nikdy neprestane siatie semien a žatva.“ — 1. Mojžišova 8:22.

[Obrázok na strane 24]

Zbieranie semien v Burkina Faso

[Obrázok na strane 25]

Skladovanie pri teplote pod bodom mrazu

[Obrázok na strane 26]

Botanik z Kene sa učí kontrolovať vlhkosť semien

[Prameň ilustrácií na strane 24]

Všetky fotografie na stranách 24–27: The Royal Botanic Gardens, Kew