Pozorujeme svet

Otáľanie a zdravie

„Z otáľania môžete ochorieť,“ informuje štúdia uvedená v novinách Vancouver Sun. Ako odznelo na nedávnej konferencii Americkej psychologickej spoločnosti, ktorá sa konala v Toronte v Kanade, pri jednej štúdii medzi 200 kanadskými univerzitnými študentmi „sa zistilo, že tí, čo otáľajú, sa odkladaním konania vystavujú takému tlaku, že trpeli väčším počtom chorôb spojených so stresom ako ostatní... S približujúcim sa dátumom skúšok sa hladina stresu medzi otáľajúcimi zvyšovala. Ich bezstarostný postoj nahradili častejšie bolesti hlavy, bolesť chrbtice, prechladnutia, problémy so spánkom a alergie. Častejšie mali problémy s dýchaním, infekcie a migrény.“

 Ryba horolezkyňa!

Tím brazílskych ichtyológov, vedcov, ktorí skúmajú ryby, pozoroval druh juhoamerickej polozúbky, ktorá bežne podáva zdanlivo nemožný výkon, keď sa šplhá po mokrom, klzkom útese pod vodopádom vysokým päť podlaží, informuje časopis Natural History. „Výskumníci pozorovali, ako sa tieto štvorcentimetrové ryby šplhajú po vodopádoch sladkovodných bystrín v Espírito Santo vo východnej Brazílii.“ Dvoma pármi veľkých plutiev sa polozúbky prichytia na úpätí vodopádu a pomaly sa „prudkými švihmi do strán“ po kúsku dostávajú hore na skalu vysokú 15 metrov, pričom v pravidelných intervaloch odpočívajú. „Vedci sa domnievajú, že toto správanie pomáha udržiavať populácie v izolovaných vysočinách,“ uvádza správa. Ale nielen polozúbky sa dokážu šplhať po skalách; k ďalším druhom patria tropické býčky i ázijské pĺžovité ryby.

Paradajky odolné voči soli

„Genetickou úpravou výskumníci získali prvú paradajku na svete, ktorá dokáže rásť v slanej vode — čo je vynález, ktorý by mohol pomôcť vyriešiť jeden z najväčších problémov poľnohospodárstva,“ uvádza washingtonpost.com. Paradajku, ktorá znesie soľ, získali pomocou génu rastliny podobnej kapuste. Vložený gén umožňuje paradajkovému kríku „presúvať soľ do zásobných dutín, čím sa mu darí na inak málo úrodnej pôde“. Podľa tejto správy „geneticky upravená paradajka dokáže rásť v pôde zavlažovanej vodou, ktorá obsahuje asi 50-násobne viac soli ako bežná“ voda. Očakáva sa, že takéto rastliny odolné voči soli dokážu rásť v pôdach, ktoré nemajú pravidelné zrážky. Správa dodáva, že „ďalšie možné použitie upravených paradajok (alebo iných plodín podobne upravených tak, aby boli odolné voči soli) je pri kultivácii zasolených pôd pohlcovaním solí“.

Samovraždy detí

Počet telefonických hovorov detí so sklonom k samovražde, ktoré volali na linku dôvery britskej dobročinnej organizácie ChildLine, sa zdvojnásobil z 346 v rokoch 1990/91 na 701 v rokoch 1998/99, informujú londýnske noviny The Guardian. „Mimoriadne zúfalstvo“ bolo „zapríčinené šikanovaním, sexuálnym zneužívaním a týraním, stratou blízkeho a stresom zo skúšok“. Podľa tejto dobročinnej organizácie „bežný názor, že pokus o samovraždu má iba pritiahnuť pozornosť, je nebezpečný. Mýtus, že ľudia, ktorí rozprávajú o samovražde, ju nespáchajú, je nepravdivý. Mnohé deti so sklonom k samovražde, ktoré telefonovali na ChildLine, povedali, že úzkosť sa u nich vystupňovala pre nedostatok záujmu zo strany rodičov alebo opatrovateľov.“ Po prvom pokuse o samovraždu „sa rodinám tak uľaví, že ich dieťa prežilo... že sa domnievajú, že problém neexistuje. Žiaľ, potom sa zopakuje“, zvyčajne do niekoľkých mesiacov po prvom pokuse. Hoci dievčatá so sklonom k samovražde prevýšili počet chlapcov v pomere 4 k 1, u chlapcov bola väčšia pravdepodobnosť, že samovraždu spáchajú. Väčšina detí so sklonom k samovražde, ktoré sem telefonovali, bola vo veku od 13 do 18 rokov, ale najmladšie malo iba 6.

Pasca na komáre

Istá singapurská firma vyrába zariadenie na ničenie komárov bez insekticídov. Je to čierna plastová škatuľa vysoká 38 centimetrov, ktorá „vyžaruje teplo a oxid uhličitý veľmi podobne ako ľudské telo,“ informujú londýnske noviny The Economist. Keďže komáre nachádzajú svoje obete podľa telesnej teploty a vydychovaného oxidu uhličitého, toto zariadenie „oklame komáre, ktoré si myslia, že sa dostávajú k potrave“. Škatuľa má elektrický ohrev a z malého zásobníka uvoľňuje oxid uhličitý. Blikajúce svetlá vábia hmyz do štrbiny v škatuli. A vrtuľa ho potom odfúkne do spodnej nádržky s vodou, kde sa utopí. Toto zariadenie môže nachytať 1200 komárov za noc a možno ho nastaviť na nočné komáre anofeles, ktoré prenášajú maláriu, alebo denné komáre aedes, prenášače žltej horúčky a horúčky dengue. Ďalšou výhodou je, že nezabíja neškodný hmyz, ako sú motýle.

Muži by mali jesť ryby

U mužov, ktorí jedia veľké množstvá mastných rýb, ako je losos, sleď a makrela, je dvoj- až trojnásobne menšia pravdepodobnosť, že dostanú rakovinu prostaty, ako u mužov, ktorí zriedka jedia ryby, hovoria výskumníci z Karolinska Institute v Štokholme. Pri 30-ročnej štúdii, do ktorej zahrnuli 6272 mužov, zohľadňovali rizikové faktory, napríklad fajčenie. Vedci dospeli k záveru, že „takzvané omega-3 mastné kyseliny [ktoré sa nachádzajú v mastných rybách] zjavne potláčajú rast rakoviny prostaty“. Tie isté mastné kyseliny „znižujú aj riziko srdcového infarktu,“ píše sa v správe. Preto odborníci radia ľuďom „raz alebo dva razy v týždni“ jesť ryby.

Ryžové otruby zachraňujú stromy

Vďaka ryžovým otrubám, náhradnému palivu v tehelniach v severnom Peru, sa darí predchádzať vytínaniu ohrozených rohovníkov obyčajných na palivové drevo, informujú peruánske noviny El Comercio. Dvadsaťjeden výrobcov tehál používa ryžové otruby, poľnohospodársky odpadový produkt, čo pomáha znížiť aj emisie oxidu uhličitého. Navyše omietaním stien pecí zmesou zloženou z piesku, hliny a melasy — ktorá zlepšuje izoláciu, a tým znižuje stratu tepla — sa zvyšuje účinnosť pecí o 15 percent. Prebiehajú experimenty s primiešavaním popola z ryžových otrúb do zmesi na výrobu tehál v nádeji, že to dodá pevnosť finálnemu výrobku. „Takéto použitie tiež znižuje znečisťovanie a problémy so skladovaním odpadových produktov,“ uvádzajú noviny El Comercio.

Deti a duševné zdravie

„Štatistiky ukazujú, že u jedného z piatich detí sa vyvinie psychická porucha, skôr než dosiahne vek 11 rokov,“ uvádzajú noviny The Gazette vydávané v Montreale v Kanade. „Dobré duševné zdravie si vyžaduje uvádzať do rovnováhy spoločenské, telesné, duchovné a emocionálne stránky života človeka.“ Podľa Sandy Brayovej, koordinátorky osvety kanadského Združenia pre duševné zdravie, by sme sa mali zaujímať o duševné zdravie, rovnako ako sa zaujímame o svoje telesné zdravie. Sandy Brayová poznamenáva: „Ak je u nás duševné zdravie stále na poslednom mieste, potom sme deprimovaní, plní úzkosti a vystresovaní.“ Rodičia by sa mali aktívnejšie starať o duševné zdravie svojich detí a mali by si vyhradiť čas pre ne a na spoločné jedlo. K ďalším návrhom, ako si všetci môžu udržať dobré duševné zdravie, patrí výdatne sa vyspať, zdravo sa stravovať, udržiavať si kondíciu, nájsť si čas na veci, ktoré máme radi, tráviť čas s priateľmi, smiať sa, venovať sa dobrovoľníckej práci, dávať a prijímať pochvaly, pozorne počúvať druhých a nebyť na seba príliš prísni, keď urobíme chybu.

Krutá daň za nadmerný rybolov

„Ako odhalila jedna štúdia, ľudstvo priviedlo na moria apokalypsu takých rozmerov, aké si predtým nikto nevedel ani predstaviť, pričom pre nadmerný rybolov vyhynuli tisícky druhov,“ uvádzajú londýnske noviny The Times. Podľa tohto výskumného projektu „účinnosť, akú ľudský rod dosiahol v love veľkých morských živočíchov a ulitníkov, narušila potravové reťazce a zničila ekosystémy v takom rozsahu, že sa moria navždy zmenili“. V správe sa spomína, že keď v roku 1607 kapitán John Smith vplával do vôd Chesapeackej zátoky na východnom pobreží Spojených štátov, kanón, ktorý sa prevrhol cez palubu, bolo „jasne vidieť aj vo vode hlbokej deväť metrov“. Výskumníci prisudzujú zásluhu za niekdajšiu čistotu vody „rozľahlým ustricovým útesom, ktoré každé tri dni prefiltrovali všetku vodu v zátoke, čím regulovali hladinu mikróbov a rias“. V tom čase bolo v tejto oblasti „veľa veľrybovcov sivých, delfínov, lamantínov, riečnych vydier, morských korytnačiek, aligátorov a jeseterov“. Dnes je zátoka domovom iba „zlomku druhov“, ktoré tu žili kedysi.