Reč divočiny — tajomstvá dorozumievania zvierat

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

NIET pochýb, že jedným z najcennejších darov, aké ľudstvo dostalo, je schopnosť dorozumievať sa. Pomocou nej si navzájom odovzdávame dôležité informácie slovami alebo bez slov, napríklad gestami. V skutočnosti na celej zemi sa vedie boj za slobodu prejavu. Preto niektorí ľudia usudzujú, že dorozumievať sa je dané iba ľuďom.

Ale výskumy ukazujú, že zvieratá si vymieňajú informácie takým zložitým spôsobom, že to ľudí často udivuje. Áno, „rozprávajú“, nie však pomocou slov, ale vizuálnymi signálmi, ako je vrtenie chvostom, mykanie ušami alebo trepotanie krídlami. K ďalším formám dorozumievania môže patriť používanie hlasu, ako je štekot, rev, vrčanie alebo vtáčí spev. Niektoré „jazyky“ sú ľuďom jasne zrozumiteľné, zatiaľ čo porozumenie ostatných si vyžaduje rozsiahly vedecký výskum.

Dravce!

Je polovica júla. V rozľahlom Serengetskom národnom parku v Tanzánii tisíce a tisíce pakoní (Connochaetes taurinus) smerujú na sever k Rezervácii Masai Mara v Keni, kde hľadajú zelenšie pastviny. Pri tejto každoročnej migrácii sa na pláňach ozýva dupot kopýt. Ale na ceste číha nebezpečenstvo. Pozdĺž tejto trasy striehnu dravce, ako sú levy, gepardy, hyeny a leopardy. Pakone riskujú aj prechodom cez rieku Mara hemžiacu sa krokodílmi. Ako pakone odvracajú útok dravcov?

Aby pakôň zmiatol nepriateľa, rýchlo prebehne krátku vzdialenosť a potom sa obráti a postaví sa čelom k nepriateľovi, pričom myká hlavou zo strany na stranu. Pojašene rozhadzuje nohami, čím predvádza dosť smiešny výstup. Úžas z pozorovania tohto výstredného tanca zastaví aj zdatného dravca. Keby sa chcel dravec aj tak priblížiť, pakôň svoje predstavenie zopakuje. Natoľko tým zmätie dotieravca, že po tomto vystúpení sa možno vzdá lovu. Pakôň si svojím nemotorným  tancom vyslúžil pochybný prívlastok klauna plání.

Impaly, menšie sesternice pakoní, sú známe svojimi obrovskými skokmi. Mnohí ľudia môžu tieto vysoké skoky považovať za elegantné a rýchle. V čase ťažkostí však táto antilopa používa svoju techniku skoku, aby to dravcovi sťažila, keď ju chce chytiť za nohu. Až deväť metrov dlhé skoky útočníkovi jasne hovoria: „Len ma prenasleduj, ak so mnou udržíš tempo.“ Máloktorému dravému zvieraťu sa chce behať, len aby zložilo nepoddajnú impalu!

Čas sýtenia

V divočine si mnohé dravce musia vypestovať schopnosť loviť, aby sa z nich stali dobrí lovci. Mláďatá musia pozorne sledovať rodičov, keď ich zasväcujú do tajov lovu. V istej africkej rezervácii pozorovali samicu geparda menom Saba, ako dáva dôležité poučenie na prežitie svojim mláďatám. Vyše hodiny sa prikrádala k pasúcej sa gazele Thompsonovej, urobila veľký skok vpred a potom bezmocnú antilopu chytila a pridusila — ale nezabila ju. O chvíľu Saba hodila omráčené zviera pred svoje mláďatá, ktoré napodiv váhali vrhnúť sa na korisť. Tieto mladé gepardy pochopili, prečo im matka priniesla zviera živé. Chcela, aby sa samy naučili, ako majú zabiť gazelu. Zakaždým, keď sa korisť pokúsila vstať a utiecť, rozvášnené mláďatá ju zložili. Vyčerpaná gazela sa vzdala boja o prežitie. Saba ich z diaľky pozorovala a schválila ich konanie.

Niektoré zvieratá sa pri hľadaní potravy špecializujú na robenie takého hluku, aký len dokážu. Skupina hyen škvrnitých pri naháňaní koristi chrochtá, odfukuje a chichoce sa. Po jej zabití pozvú ďalšie hyeny na hostinu svojím neslávne známym „smiechom“. Ale hyeny nie vždy lovia preto, aby sa nasýtili. V divočine patria k najhorším pirátom — používajú všetky metódy na obťažovanie dravcov, aby získali ich úlovok. Veď sa o nich vie, že od potravy dokážu odplašiť aj levy! Ako to dosiahnu? Keďže sú to hlučné zvieratá, rozdráždia sa, aby vyrušili žerúce levy. Ak si levy nevšímajú ich hluk, hyeny sú ešte rozdráždenejšie a smelšie. To narúša pokoj levov a tie sa potom často vzdajú koristi a opúšťajú priestor.

 Medzi včelami je hľadanie potravy zložitým rituálom. Komplexné vedecké štúdie odhalili, že včela medonosná tancom informuje ostatné včely v úli o lokalite, druhu a dokonca aj o kvalite nájdenej potravy. Včela na svojom tele prináša vzorky potravy, ako je nektár alebo peľ, ostatným včelám v úli. Tancom v tvare osmičky dokáže nielen nasmerovať ostatné včely k zdroju potravy, ale aj naznačiť vzdialenosť, ktorú musia preletieť. Dajte pozor! Tá včela, čo okolo vás lieta, možno zhromažďuje dôležité informácie, ktoré prinesie domov. Váš voňavý parfum si môže popliesť so svojím nasledujúcim chodom!

Udržiavanie kontaktu

Iba málo zvukov je takých veľkolepých ako rev leva počas tichej noci. Toto dorozumievanie má niekoľko dôvodov. Mohutný rev samca všetkých varuje, že je vo svojom teritóriu; vstup len na vlastné riziko. Ale keďže lev je spoločenské zviera, reve aj preto, aby udržiaval kontakt s ostatnými členmi svorky. Vtedy je rev zvyčajne slabší a menej výrazný. Raz v noci bolo počuť jedného leva revať každých 15 minút, až kým mu príbuzný z diaľky neodpovedal. „Rozprávali“ sa nasledujúcich 15 minút, kým sa nakoniec nestretli. Potom rev utíchol.

Takéto kontakty nielen prispievajú k dobrým  vzťahom, ale poskytujú tiež ochranu pred nepriaznivým počasím. Sliepka vydáva niekoľko zvukov, ktoré jej kuriatkam sprostredkúvajú rôzne odkazy. Najvýraznejšie je však dlhé, hlboké večerné kotkodákanie, čím naznačuje, že prichádza domov uložiť sa do hniezda. Rozpŕchnuté kuriatka reagujú na matkino volanie a zhromažďujú sa pod jej krídla, aby si cez noc oddýchli. — Matúš 23:37.

Hľadanie partnera

Zastavil vás už niekedy melodický vtáčí spev? Nefascinuje vás, že vtáky dokážu spievať? Vedeli ste však, že vôbec nespievajú preto, aby vás zabávali? Svojím spevom si odovzdávajú dôležité odkazy. Hoci je niekedy spev prostriedkom na vymedzenie teritória, vo veľkom ho používajú aj na prilákanie potenciálneho partnera. Podľa The New Book of Knowledge „rozsah spevu klesá o 90 percent“, keď sa samec so samicou nájdu.

Niekedy je však na získanie partnera potrebné niečo viac ako iba pekný spev. Niektoré samice si predtým, ako si samec získa ich náklonnosť, žiadajú zaplatiť „cenu za nevestu“. Tak samec pletiarky musí predviesť, že dokáže postaviť hniezdo, skôr ako sa pristúpi k ďalším krokom. Samce iných druhov dokazujú, že sa vedia postarať o samicu doslovne kŕmením.

Zložité dorozumievacie metódy zvierat neslúžia iba telesným potrebám, ale zmenšujú aj počet súbojov a prispievajú k pokoju v divej prírode. Keďže stále prebieha výskum v oblasti dorozumievania zvierat, ešte sa veľa dozvieme o „reči divočiny“. Hoci jej azda celkom nerozumieme, prináša chválu tomu, kto ju vytvoril, Jehovovi Bohu.

[Rámček/obrázky na stranách 18, 19]

Slonie „nečujné zvuky“

V horúce popoludnie v rozľahlom Amboselskom národnom parku v Keni sa zdá, že slony nevyrušil vstup votrelca do ich biotopu. Ale éter je naplnený „sloňou rečou“ od kňučania s nízkou frekvenciou po vysokú frekvenciu trúbenia, revu, dunenia, štekania a fučania. Niektoré zvuky majú frekvenciu, ktorú ľudské ucho nezachytí, a pritom sú také silné, že ich môže počuť slon vzdialený niekoľko kilometrov.

Odborníkov na správanie zvierat naďalej udivujú zložité metódy, akými si slony odovzdávajú dôležité odkazy. Joyce Poolová strávila vyše 20 rokov štúdiom spôsobov dorozumievania medzi slonmi africkými. Dospela k záveru, že tieto obrovské tvory, známe svojimi žiadanými klami, dávajú najavo city, ktoré možno pozorovať len pri malom počte zvierat. „Je ťažké pozerať sa na pozoruhodné správanie slonov pri vítaní rodiny alebo spriaznenej skupiny [alebo pri] narodení nového člena rodiny... a nevidieť, že majú veľmi silné city, ktoré možno najlepšie opísať slovami ako radosť, šťastie, láska, priateľská spriaznenosť, bujarosť, veselosť, potešenie, súcit, uvoľnenie a úcta,“ hovorí Joyce Poolová.

Keď sa stretnú po dlhom období odlúčenia, dochádza k vzrušenému privítaniu, keď sa vrhajú na seba so zdvihnutými hlavami a mávajú ohnutými ušami. Niekedy jeden slon vloží svoj chobot do ústneho otvoru iného slona. Zdá sa, že takýmto privítaním slony dávajú najavo hlbokú radosť, akoby hovorili: „Úžasné! Je fantastické, že sme opäť spolu!“ Takéto putá sú oporou nevyhnutnou na ich prežitie.

Zdá sa, že slony majú tiež zmysel pre humor. Joyce Poolová opisuje, že videla, ako sa slonom roztiahli kútiky úst, ako to nazvala, do úsmevu, a kývali hlavou spôsobom, ktorý naznačoval veselosť. Raz začala s hrou, do ktorej sa tieto zvieratá zapojili a 15 minút sa správali úplne smiešne. O dva roky neskôr sa zdalo, akoby sa niektorí účastníci tej hry na ňu znova „usmiali“, lebo si azda pamätali, že sa s nimi hrala. Slony sa nielen navzájom zabávajú, ale ešte aj napodobňujú zvuky. V rámci výskumného projektu Joyce Poolová počula zvuk, ktorý sa nepodobal na normálny sloní zvuk. Pri analýze sa ukázalo, že slony napodobňovali hluk, ktorý vydávalo nákladné auto prechádzajúce neďaleko nich. A robili to zjavne pre zábavu! Zdá sa, akoby slony robili všetko možné, len aby mali nejaké vzrušenie.

Veľa sa hovorí o tom, ako slony smútia nad nešťastím, ktoré postihne niektorého člena rodiny. Joyce Poolová raz pozorovala samicu, ako tri dni strážila svoje mláďa, ktoré sa narodilo mŕtve, a opísala to takto: „[Jej] výraz sa podobal výrazu smútiaceho, deprimovaného človeka: mala ovisnutú hlavu i uši a poklesnuté kútiky úst.“

Ľudia, ktorí zabíjajú slony pre slonovinu, sa nezamýšľajú nad ‚psychickou traumou‘ sirôt, ktoré mohli byť svedkami zabitia svojej matky. Tieto mláďatá trávia prvých niekoľko dní v akomsi zvieracom sirotinci, kde sa snažia prekonať „žiaľ“. Jeden chovateľ uviedol, že počul tieto siroty ráno „kričať“. Spätný účinok si možno všimnúť ešte niekoľko rokov po matkinej smrti. Joyce Poolová tvrdí, že slony dokážu spoznať človeka, ktorý im spôsobil trápenie. Tešíme sa na čas, keď bude človek pokojne nažívať so zvieratami. — Izaiáš 11:6–9.

[Obrázok na stranách 16, 17]

Takto sa zdravia suly tmavochvosté

[Obrázok na strane 17]

Pakôň predvádza výstredný tanec, aby zmiatol nepriateľa

[Obrázok na strane 17]

Neslávne známa „smejúca sa“ hyena

[Prameň ilustrácie]

© Joe McDonald

[Obrázok na strane 18]

Tanec včely medonosnej