Fascinujúce skalné rytiny v údolí Val Camonica

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

CELÉ tisícročia sú tichým svedectvom o starovekom spôsobe života. Sú to štýlové obrazy vyryté do kameňa, ktoré zobrazujú lov, obrábanie pôdy, výboje a uctievanie. V malebnom alpskom údolí Val Camonica na severe Talianska zdobia skalnatú krajinu státisíce takýchto obrazov.

V kosých lúčoch skorého ranného slnka môžu návštevníci údolia Val Camonica ešte aj dnes jasne vidieť tieto rytiny. Ale kto ich urobil a prečo?

Camuniovia

Toto krásne údolie je pomenované podľa svojich starovekých obyvateľov — Camuniov. Prvá zmienka o Camunioch sa objavuje v historických záznamoch z roku 16 pred n. l., keď boli podrobení Rimanmi a stratili nezávislosť. Avšak rytiny v údolí Val Camonica začali vznikať už stáročia pred príchodom rímskych légií.

Navyše analýza toho, čo tieto rytiny zobrazujú — zbrane, náčinie, domáce zvieratá,  mapy dedín —, vedie znalcov k záveru, že títo umelci patrili ku komunite so zložitým hospodárskym systémom. Podľa všetkého sa zamestnávali množstvom činností vrátane hutníctva, výroby tkanín, obrábania pôdy, chovu dobytka a obchodu.

Prevažná väčšina týchto rytín bola vytvorená počas prvého tisícročia pred n. l., hoci mnohé sú ešte oveľa staršie. Zdá sa, že kultúra Camuniov dosiahla vrchol v rokoch 1000 až 800 pred n. l. Tisícky rytín z tohto obdobia zobrazujú detaily z ich spôsobu života. Znázorňujú spútaných ľudí a mužov na koňoch, ktorí sú ozbrojení kopijami, čo poukazuje na to, že ide o zajatcov. Sú tu tiež zobrazenia kováčov, ťažných koní a vozov a tiež budov s podpornými stĺpmi.

Vrchy ako zdroj inšpirácie

Učenci opisujú autorov týchto zobrazení ako ‚umelcov kňazov‘, mužov, ktorí boli motivovaní náboženstvom a mystikou. Možno sa izolovali na tichých miestach, bokom od centier obyvateľstva, aby premýšľali a rozjímali. Vzhľadom na to mohli byť Camuniovia zvlášť inšpirovaní najmenej dvomi mimoriadnymi prírodnými úkazmi, ktoré sa tu objavujú niekoľko dní v roku.

Na jar a na jeseň slnko vychádza spoza vrchu Pizzo Badile, majestátneho štítu, ktorý sa týči nad údolím. V niektoré dni sa ešte pred východom slnka lúče slnečného svetla lámu okolo vrchu, vďaka čomu sa na mliečnej oblohe objaví obrovský tieň obkolesený jasnými lúčmi. Tento pôsobivý úkaz je doteraz známy ako „duch vrchu“. A keď slnko zapadá za úzku skalnú štrbinu vo vrchu Concarena na druhej strane údolia, očarujúci lúč svetla, ktorý zdanlivo rozštiepi tento vrch na dvoje, niekoľko minút žiari na tmavej oblohe a potom zmizne. V mysliach starovekých obyvateľov údolia tieto vtedy nevysvetliteľné javy zjavne dodávali tomuto miestu nadprirodzený charakter.

Množstvo rytín sa nachádza práve na vrchu Pizzo Badile a v jeho bezprostrednom okolí. Rytiny boli robené nástrojmi z kameňa, rohu, kostí a slonoviny. Niekedy urobil umelec ostrým nástrojom obrys. Hĺbka vyrytých obrazov je rôzna, od čiar, ktoré boli vytvorené iba škriabaním po povrchu skaly, až po ryhy hlboké okolo troch centimetrov. Existujú dôkazy, že umelci používali aj nátery rôznych farieb, hoci voľným okom ich už nie je možné vidieť.

Rytiny ako forma modlitby

Camuniovia zrejme uctievali slnko. To by vysvetľovalo jeden opakujúci sa motív na rytinách — a tým je postava modliaca sa s rukami zdvihnutými pred kotúčom, ktorý pravdepodobne znázorňuje slnko. Hoci archeológ Ausilio Priuli označuje „kult slnečného boha“ za hlavný, zmieňuje sa tiež o „vedľajších kultoch“. Poznamenáva: „Procesie, zmierovacie tance, obete, obradné súboje a spoločné modlitby boli najbežnejšími, najčastejšie zobrazovanými náboženskými činnosťami. Samotné zhotovovanie rytín bolo formou modlitby.“ Ale o čo sa modlili?

Podľa Emmanuela Anatiho, znalca prehistorického skalného umenia, vytváranie rytín „sa považovalo za súčasť činností nevyhnutných na zaistenie hospodárskeho a spoločenského blahobytu skupiny a priateľského spolužitia s okultnými silami“. Camuniovia zjavne dúfali, že znázorňovaním obrábania pôdy zvýšia úrodnosť polí, zobrazovaním chovu dobytka zvýšia bohatosť pastvín, stvárňovaním vojen získajú nadvládu nad svojimi nepriateľmi a tak ďalej.

Val Camonica je súčasťou Svetového dedičstva chráneného Organizáciou Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru. Je zaujímavé, že rytiny a maľby na skalách sa nachádzajú najmenej v 120 krajinách — v Afrike, Austrálii, Ázii, Európe, Južnej a Severnej Amerike a na početných ostrovoch. Je pozoruhodné, že podobné motívy sa opakujú v umeleckých skalných rytinách na celom svete. Sú svedectvom o prirodzenej ľudskej túžbe vyjadrovať svoje cítenie a vzhliadať k nadprirodzeným duchovným silám.

[Obrázky na strane 26]

Slnečné lúče prechádzajú cez skalnú štrbinu vo vrchu Concarena

Val Camonica je súčasťou Svetového dedičstva

Skalné rytiny, ktoré mali zaistiť úspech v love

Ľudská postava modliaca sa so zdvihnutými rukami

[Pramene ilustrácií]

Vrch Concarena: Ausilio Priuli, „IL Mondo dei Camuni“; skalné rytiny a ľudská postava: Parco nazionale delle incisioni rupestri: su concessione del Ministero per i Beni e le Attività Culturali. Ogni riproduzione è vietata