Pozorujeme svet

Nedomyslená pomoc?

Proti určitým snahám zachrániť japonskú karetu veľkohlavú pred vyhynutím boli vznesené námietky, píše sa v novinách The Daily Yomiuri. Vyhrabávanie korytnačích vajec, ich inkubácia a následné vypúšťanie malých korytnačiek do mora môže v skutočnosti narúšať vrodené navigačné schopnosti týchto zvierat. Korytnačky, ktoré sa vyliahnu prirodzeným spôsobom, „pri presúvaní sa pieskom zisťujú zemský magnetizmus, a tým si rozvíjajú zmysel pre orientáciu,“ uvádza sa v novinách. „Pri umelej inkubácii malé korytnačky držia v uzavretom priestore, až kým [ich] nevrátia do prirodzeného oceánskeho prostredia, čo bráni rozvoju ich vrodeného zmyslu pre orientáciu a schopnosti, vďaka ktorej môžu samy plávať v oceáne.“

 Nadovšetko dôležitý úsmev

„Obyčajný úsmev je najlepší spôsob, ako získať priateľov a zapôsobiť na ľudí,“ píše sa v londýnskych novinách The Times. Celonárodný prieskum uskutočnený pre Kráľovskú poštu odhaľuje, že prvá vec, ktorú si väčšina ľudí na niekom všimne, je úsmev. Takmer polovica tých, ktorí sa zúčastnili prieskumu, povedala, že by neobchodovala s nikým, kto vyzerá nevľúdne. Zvlášť u žien vo vedúcom postavení je oveľa pravdepodobnejšie, že povýšia zamestnancov, ktorí sa usmievajú. Brian Bates, spoluautor knihy The Human Face (Ľudská tvár), hovorí: „Tento prieskum ukazuje, aké je v spoločnosti dôležité usmievať sa. S tými, ktorí sa usmievajú, sa často radšej podelíme o svoje tajomstvá, nádeje i peniaze.“ Dodáva, že keď sa usmievame, zvyšuje to v tele produkciu endorfínov, ktoré pôsobia proti bolesti, a ľudia, ktorí sa spontánne usmievajú, „sú v živote úspešnejší, a to v súkromí i v práci“.

Najpresnejší časomer

Tím vedcov zo Spojených štátov vyvinul hodiny na báze iónov ortuti, ktoré sú „presné na femtosekundu — čo je najmenšia jednotka času bežne používaná v oblasti vedy,“ uvádzajú londýnske noviny The Times. Údajne sú „približne 1000-krát presnejšie ako atómové hodiny, ktorými sa udržiava koordinovaný svetový čas, celosvetová časová norma“. Fyzik Scott Diddams vysvetľuje: „Najbezprostrednejšie použitie budú mať tieto hodiny v oblasti základnej fyziky, aby sme dôkladnejšie porozumeli vesmíru.“ Časom sa budú využívať aj v oblasti telekomunikačných sietí a satelitnej navigácie. Hoci Diddams tvrdí, že toto zariadenie na meranie času predstavuje „najpresnejšie hodiny na svete“, hovorí, že ich možno ešte vylepšiť.

„Najpresnejšie sčítanie ľudu“?

Sčítanie ľudu v Spojených štátoch v roku 2000 bolo označené ako „najpresnejšie sčítanie ľudu v dejinách“, uvádzajú noviny The Wall Street Journal. Ale „do celkového počtu ľudí sčítaných v roku 2000 bolo zahrnutých aj 5,77 milióna ľudí, o ktorých sa štatistický úrad domnieva, že existujú, no v skutočnosti neboli nájdení“. Noviny vysvetľujú: „Keď nedostali nijakú odpoveď z adries, o ktorých si mysleli, že na nich niekto býva, jednoducho dali počítačom príkaz ‚pripočítať‘ ľudí na základe rôznych záchytných bodov vrátane toho, ako odpovedali ich susedia.“ Tak to urobili aj v prípade, keď si úradníci neboli istí, či na určitých adresách vôbec niekto býva. Na základe domnienok mohli byť vypĺňané také údaje ako: koľko ľudí tam býva, ich vek, pohlavie, rasa a rodinný stav. Podľa výroku jedného úradníka sa to považuje za presné, „pretože ľudia, ktorí majú niečo spoločné, obyčajne žijú blízko seba“. V niektorých štátoch takto pripočítaní Američania tvorili viac ako 3 percentá celkového počtu obyvateľov a domnienky boli tiež podkladom na vyplnenie údajov o rase u vyše 11 miliónov ľudí.

Stromy zabíjajú?

Vo Francúzsku sa vedie boj o to, ako sa rozhodne o osude asi 400 000 stromov, ktoré lemujú cesty v tejto krajine. Stromom rastúcim popri ceste sa stále častejšie pripisuje vina za smrť pri autonehodách. Zo 7643 smrteľných dopravných nehôd v roku 2000 bolo 799 prípadov, keď vodič narazil do stromu, podáva správu francúzsky časopis L’Express. Niektorí však tvrdia, že skutočnou príčinou smrteľných nehôd nie sú stromy, ale alkohol a neprimeraná rýchlosť. Napriek tomu plánujú zoťať 10 000 až 20 000 stromov, ktoré rastú vo vzdialenosti menej ako 2 metre od okraja cesty. Odvolávajúc sa na jeden úvodník v novinách The Wall Street Journal, ktorý sa zaoberal touto témou, článok vo francúzskom časopise poznamenáva, že stromy zrejme spáchali „vážny zločin, totiž neuhli z cesty opitým vodičom“.

Písanie čínskych znakov — zanikajúce umenie?

„Čínske znaky, ktoré sa s námahou učili naspamäť celé generácie čínskych detí, teraz čelia svojej najvážnejšej hrozbe — počítačovej technike,“ uvádzajú londýnske noviny The Daily Telegraph. „Príslušníci čínskej vzdelanej vrstvy, ktorí boli vždy hrdí na to, že vedia naspamäť 6000 čínskych znakov, zabúdajú, ako ich písať. Stále vedia čítať, ale vezmite im počítač a mnohí zistia, že ich pamäť zlyháva.“ Tento syndróm je nazývaný „‚ti bi wang zi‘ — alebo zabudnutie znaku, len čo chytíte pero“. Do osemdesiatych rokov 20. storočia bolo takmer všetko písané ručne, ale odvtedy pokrokový softvér umožňuje vpisovať čínske znaky prostredníctvom bežnej klávesnice. Následkom toho sa umenie ručného písania pekných znakov, vysoko cenená zručnosť, ktorá vraj odhaľuje vnútornú osobnosť človeka, vytráca a „spôsobuje znepokojenie medzi jazykovedcami, psychológmi i rodičmi“.

Mladí a diéty

Nedávny prieskum medzi 1739 kanadskými dievčatami vo veku 12 až 18 rokov odhalil, že u 27 percent sa prejavili príznaky porúch prijímania potravy, uvádzajú noviny Globe and Mail. Účastníčky prieskumu spomedzi mestského i vidieckeho obyvateľstva vyplnili dotazník, ktorý skúmal postoj k prijímaniu potravy a nespokojnosť s vlastným telom. Údaje odhalili, že niektoré dievčatá, a to už 12-ročné, prepadli nutkavému prejedaniu sa s následným vyprázdňovaním žalúdka (tak, že si samy vyvolávali vracanie) alebo v snahe znížiť svoju hmotnosť užívali tablety na schudnutie, laxatíva a diuretiká. Podľa Dr. Jennifer Jonesovej, vedeckej výskumníčky, ktorá spolupracuje s Toronto’s University Health Network, zvlášť dievčatá „si potrebujú vypestovať zdravý postoj k jedlu a cvičeniu. Potrebujú sa dozvedieť viac o svojom tele a uvedomiť si, že nie je normálne mať takú postavu, aká býva zobrazovaná na reklamných tabuliach, v časopisoch a v rockových videonahrávkach.“ Noviny Globe dodávajú, že „mnoho dospievajúcich dievčat si neuvedomuje, že je normálne, keď sa im v období puberty ukladá tuk, a že je to dôležité pre ich prirodzený vývin“.

Lieky v triede

Stále viac detí užíva lieky, aby sa vyrovnali s rastúcim tlakom v škole, podávajú správu nemecké noviny Südwest Presse. Údajne každé piate dieťa, ktoré chodí do základnej školy, užíva upokojujúce alebo povzbudzujúce lieky. Na strednej škole je to každý tretí študent. No Albin Dannhäuser, prezident Združenia učiteľov v Bavorsku, tvrdí, že užívanie liekov v snahe zvládnuť stres alebo zlepšiť výsledky nie je dobrá voľba, pretože to nepomáha deťom riešiť ich problémy. Radí rodičom, aby nevyžadovali od svojho dieťaťa príliš veľa, ale skôr aby „mali na pamäti jeho telesné i duševné zdravie a tiež to, aby si rozvinulo vyrovnanú osobnosť“.

Využitie nepríjemnej buriny

„Burina, ako je vodný hyacint, lantana a Parthenium hysterophorus, svojou prispôsobivosťou doháňa stavebných inžinierov do zúfalstva,“ uvádzajú noviny India Today. Lantana menlivá, ktorá bola do Indie privezená z Británie v roku 1941 ako vhodná na živý plot, zaberá v krajine takmer 100 000 hektárov plochy a ukazuje sa, že vykynožiť ju — ručne, chemicky či biologicky — je takmer nemožné. Toxické účinky tejto buriny bránia rastu iných rastlín a po jej invázii museli byť presťahované celé dediny. No pre obyvateľov dediny Lachhiwala sa táto burina preukázala ako ekonomicky výhodná. Lantanu spolu s blatom používajú na stavbu domov a kurínov. Po odstránení kôry možno z tejto buriny, ktorá je odolná voči škodcom a hmyzu, vyrobiť tiež vynikajúci nábytok a košíky. Listy lantany sa používajú na výrobu repelentu proti moskytom a na výrobu vonných tyčiniek. Rozdrvené korene rastliny sa používajú v boji proti zubným infekciám.

Účinky beznádeje

„Prečo niektorí ľudia zomierajú, zatiaľ čo iní, ktorí možno nie sú o nič menej chorí, žijú ďalej?“ pýta sa Dr. Stephen L. Stern z psychiatrického oddelenia Vedeckého zdravotníckeho centra Texaskej univerzity v San Antoniu. „Jedna z odpovedí na túto otázku môže spočívať v tom, či človek má, alebo nemá nádej.“ Štúdia, ktorá zahŕňala 800 starších Američanov, naznačila, že beznádej často vedie k predčasnej smrti. Výskumníci však poukazujú na to, že beznádej má na každého iné účinky, a to v závislosti od takých faktorov, ako sú zážitky z detstva, depresia, kultúrne prostredie a ekonomické zabezpečenie.