Nákupné centrá — kde sa nakupovanie spája so zábavou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

NAKUPOVANIE — ako sa zdá, ľudia alebo milujú, alebo nenávidia. Pre mnohých sa však táto jednotvárna povinnosť stáva oveľa príťažlivejšou príchodom nákupných centier.

Koncepcia nákupných centier nie je nová. V mnohom pripomína bazár — stredisko obchodu a klebiet. V roku 1859 pomohol francúzsky obchodník Aristide Boucicaut upraviť koncepciu bazáru otvorením obchodného domu. V ňom sa mohlo predávať mnoho komodít. Obchodné domy sa rýchlo rozšírili v Európe i v Spojených štátoch.

 Medzi tými, ktorí túto predstavu premenili na peniaze, bol Frank Woolworth. Do marca 1912 nieslo jeho meno takmer 600 obchodných domov. Po čase sa predstava umiestniť obchodné domy a špecializované obchody pod jednu strechu rozvinula na dnes známe nákupné centrá. Vo všeobecnosti na podnikaní v nákupných centrách profitujú maloobchodníci; jedno centrum sa pýšilo ročným obratom vo výške 200 miliónov amerických dolárov.

Hlavný dôraz pri projektovaní nákupného centra sa kladie na pohodlie kupujúcich. Jedným spôsobom, ako dosiahnuť toto pohodlie, je postarať sa o ich žalúdok. Reštaurácie a predajne rýchleho občerstvenia sa starajú o to, aby sa šťastní, spokojní zákazníci chceli zdržať dlhšie. Ďalším zo základných psychologických faktorov konzumizmu je zapôsobiť viac na túžby ľudí ako na ich potreby. Isté noviny uviedli, že nákupné centrum je miestom, „kde sa z gazdinky z predmestia stáva pozorovateľka luxusu v klimatizovanom, neónom osvetlenom svete ‚za zrkadlom‘, kde pred ňou leží rozložený tovar doslova v hodnote miliónov dolárov — prepychová rozmanitosť konzumnej spoločnosti“.

Ďalším krokom je, samozrejme, premeniť túžbu na nakupovanie. Osvedčeným spôsobom je nakupovanie spríjemniť! Snahou reklamných agentov je osloviť všetkých bez ohľadu na pohlavie. Ako sme však už naznačili, hlavným cieľom sú ženy. Manažéri nákupných centier a reklamní agenti sa od začiatku pretekajú o priazeň žien vrátane matiek s deťmi. Detské kútiky, zábava pre mládež, kiná a herne umožňujú zákazníkom nielen zastaviť sa v centrách, ale aj stretnúť sa so známymi a porozprávať sa. A kaviarne sprostredkúvajú uvoľnenú atmosféru na schôdzky a oddych. Isté austrálske nákupné centrum udržiava pre svojich športovo zameraných stálych zákazníkov klzisko a nápadným rysom iného centra je bowlingová dráha.

Zdá sa, že nákupné centrá veľmi priťahujú mladých ľudí. „Mám veľa priateľov, ktorí sem chodia,“ hovorí jeden mladík. „Zakaždým, keď sem prídem, natrafím na niekoho známeho... Naše miesto je pri tomto stole.“ Ale aj mnohí starší ľudia radi pravidelne navštevujú nákupné centrá. „Prichádzam sem kvôli priateľstvu,“ hovorí jedna 86-ročná žena. „Je to najvľúdnejšie miesto, aké poznám... Môj život by bol bez neho mizerný.“

Na druhej strane mnohí kupujúci sú presvedčení, že na nákupné centrá sa hodí opis uvedený v knihe Shelf Life (Záručná lehota) — „obchodná mašinéria“. Časopis The Humanist ide ešte ďalej a opisuje nákupné centrá ako „tú časť našej kultúry, ktorá nepripisuje ľudským bytostiam vyššiu hodnotu, ako má obsah ich peňaženky“. Samozrejme, v takej atmosfére si musí človek udržiavať vyrovnanosť, aby nepadol do osídiel materializmu. — Matúš 6:19–21.

Nástrahy pri nakupovaní

Niektorí ľudia sa vyhýbajú nákupným centrám, lebo davy ľudí v obmedzenom priestore na nich pôsobia deprimujúco. Je nesporné, že niektoré nákupné centrá sú preľudnené, najmä cez víkendy. Napríklad počet návštevníkov jedného nákupného centra v Sydney v Austrálii je takmer 19 miliónov ročne — čo je ekvivalent celej populácie Austrálie. Davy ľudí však nespôsobujú iba frustráciu kupujúcich. Zdá sa, že s nárastom počtu mladých, ktorí často navštevujú centrá, narastá aj počet krádeží. Preto časopis SundayLife! uvádza: „Jednou z najzávažnejších sociálnych dilém kultúry nákupných centier je, ako zvládnuť obrovské množstvo mladých ľudí, ktorí sa tu zhromažďujú.“

Ďalšou dilemou pre niektorých obchodníkov je, ako platiť stále stúpajúce náklady na prenájom. „To privádza niektoré obchody na mizinu,“ sťažuje sa jeden taký nájomca. Časopis Forbes to vyjadruje takto: „Nákupné centrá si môžu skrášliť vzhľad a pritiahnuť lepších nájomcov. Ale nevyjde to lacno.“ Tento článok dokonca predpovedá možné spomalenie maloobchodného podnikania v nákupných centrách v Amerike — čo je znepokojujúca správa pre 1900 regionálnych nákupných stredísk v tejto krajine. „Ich zákazníci sa vytrácajú,“ uvádza článok.

Čo prinesie budúcnosť týmto obchodným gigantom? To ukáže čas, podobne ako pri mnohých iných stránkach života. Ale zdá sa, že jedna vec je istá: Ľudia sa budú vždy tešiť, keď nájdu miesto, kde môžu spojiť nakupovanie so zábavou!