Na návšteve v meste Čierne zlato

PREHRAŤ

Na návšteve v meste Čierne zlato

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRAZÍLII

MOŽNO ste nikdy nepočuli o brazílskom meste Ouro Prêto, ale v 18. storočí malo trojnásobne väčší počet obyvateľov ako New York a jeho príjmy kedysi zabezpečili prostriedky na opätovné vybudovanie portugalského mesta Lisabon, ktoré zemetrasenie zrovnalo so zemou. V roku 1980 Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru zaradila Ouro Prêto do zoznamu Svetového dedičstva obsahujúceho takmer 700 lokalít, ktoré vynikajú kultúrnou a prírodnou hodnotou. Prečo dostalo Ouro Prêto takýto status? Zamyslite sa nad históriou tohto jedinečného mesta.

Nápoj so zlatom

V prvej polovici 17. storočia mnohí portugalskí bádatelia nazývaní bandeirantes prechádzali Brazíliou a hľadali novú pôdu, indiánskych otrokov a zlato. Jedna expedícia vnikala do vnútrozemia, kým sa nedostala k vrchu Itacolomi. Tu prišiel Duarte Lopes k potoku, aby si uhasil smäd. Nabral trocha vody do drevenej misky a pil. Potom si v miske všimol čierne kamienky.

Lopes predal kamienky priateľovi, ktorý predpokladal, že sú cenné, a poslal ich guvernérovi Ria de Janeiro. Guvernér po preskúmaní kameňov zistil, že ide o najkvalitnejšie zlato pokryté tenkou čiernou vrstvou oxidu železnatého. Ale odkiaľ sa to zlato vzalo? Pátranie sa začalo, hneď ako Lopes opísal Itacolomi. V roku 1698 bandeirante Antônio Dias de Oliveira našiel vrch, z ktorého zlato pochádzalo. Do táboriska pri nálezisku, neskôr nazvanom Vila Rica, sa krkolomnou rýchlosťou nahrnuli zlatokopi. Zakrátko mala Vila Rica 80 000 obyvateľov. Po čase sa stala hlavným mestom štátu Minas Gerais a dostala názov Ouro Prêto, čo znamená „čierne zlato“.

Čierne zlato sa stáva krvavým

V rokoch 1700 až 1820 zlatokopi vydolovali 1200 ton zlata — 80 percent jeho vtedajšej celosvetovej produkcie. Ale kam sa všetko to zlato podelo? Z vydolovaného zlata sa odlievali prúty v Casa dos Contos, čiže v mincovni. Potom pätina zlata, daňový odvod, skončila v pokladnici portugalskej kráľovskej rodiny.

Kolonisti odmietali platiť dane. Jedným z nich bol Felipe dos Santos, ktorý podnecoval baníkov, vojakov a členov cirkvi proti portugalskej korune. Ale Portugalci reagovali protiútokom. V roku 1720 bol dos Santos obesený a jeho telo ťahali kone po uliciach. Baníci sa vrátili do šácht a dane naďalej stúpali.

Vzburu to však zastavilo iba dočasne. Neskôr v tom istom storočí prišiel Joaquim da Silva Xavier prezývaný Tiradentes, čo znamená „trhač zubov“ — bola to narážka na jedno z jeho zamestnaní. Patril do skupiny básnikov, právnikov a vojakov, ktorá sa pravidelne stretávala v Ouro Prêto v dome kňaza Toleda. Spočiatku sa ich konverzácia týkala prevažne filozofického žartovania, ale potom prešli na politiku tej doby: kolónie Veľkej Británie v Severnej Amerike získali nezávislosť a Francúzsko stínalo hlavy svojim kráľom. Keď sa táto skupina pošepky rozprávala o utláčajúcich požiadavkách portugalskej koruny, ich rozhovory prerástli do buričstva. Portugalská kráľovná doňa Mária I. varovala, že rebelov dá sťať. Napriek tomu v roku 1788 Tiradentes, vtedy podporučík, viedol Inconfidência Mineira, čiže vzburu štátu Minas Gerais.

Istý špión odhalil mená sprisahancov. Jeden za druhým boli zatknutí a poslaní zomrieť do vyhnanstva v Afrike. Tiradentes chradol vo vlhkej väzenskej cele v Riu de Janeiro, kým nebol 21. apríla 1792 obesený a sťatý. Tiradentova hlava bola vystavená na kole na námestí v Ouro Prêto a údy jeho rozštvrteného tela boli priviazané na koloch pri niekoľkých cestách. Istý čas to odrádzalo prípadných rebelov. No o tridsať rokov, v roku 1822, Brazília získala nezávislosť od Portugalska.

Umelecké, historické a náboženské poklady

Po čase sa zásoby zlata v Ouro Prêto vyčerpali a začal strácať na význame. V meste sa však zachovali niektoré artefakty a ďalšie pamiatky z jeho histórie. Niektoré z nich možno ľahko nájsť v Inconfidência Museum, ktoré sa nachádza na Praça Tiradentes. Múzeum kedysi slúžilo ako mestská radnica a väznica a udržiava živé spomienky na umenie, históriu i tragédiu mesta.

Expozícia zahŕňa Tiradentov rozsudok smrti, ktorý vydala doňa Mária I., a časti šibenice, na ktorej bol popravený. Pod kamennými doskami naukladanými v radoch ako postele v nocľahárni sú pochované pozostatky niektorých Tiradentových spolusprisahancov. Na ďalšom podlaží je v miestnostiach chránený nábytok v štýle antiky, kolonializmu a imperializmu.

Raj drahokamov

Prechádzka na horný koniec Praça Tiradentes vedie k ďalšej pokladnici — Guvernérskemu palácu, ktorý slúžil ako sídlo guvernérov a prezidentov štátu. V súčasnosti je v ňom Escola de Minas, škola pre vyššie štúdium baníckeho inžinierstva, geológie a metalurgie. Školské múzeum majestátne vystavuje výnimočnú zbierku 20 000 exemplárov z 3000 rozličných druhov minerálov, drahokamov, kryštálov a, samozrejme, ouro prêto, čiže čierneho zlata.

Zlato dnes už nie je v tomto regióne hlavnou ťažobnou surovinou. Ťaží sa tu však akvamarín, smaragdové beryly a žltý kráľovský topás. Asi pred 50 rokmi bolo brúsenie drahokamov známe iba hŕstke odborníkov. Ale dnes je tu mnoho nezávislých hľadačov drahokamov a obchodov s klenotmi na Praça Tiradentes. Majitelia obchodov vás nielen poučia o identifikácii drahokamov, ale zavedú vás aj k brusičom a leštičom drahokamov, ktorí pracujú v zadných miestnostiach. Tí vám zasa radi ukážu, ako sa drahokamy brúsia. Takéto pohostinné prijatie odzrkadľuje, že obyvatelia mesta považujú za výsadu žiť v meste s fascinujúcou históriou.

Ak plánujete navštíviť Brazíliu, zahrňte do svojho cestovného plánu prechádzku po malebnom Ouro Prêto.

[Mapa na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Ouro Prêto

[Prameň ilustrácie]

[Obrázok na stranách 22, 23]

Keď sa oxid železnatý odstráni, z čiernych kameňov sa stanú zlaté nugety

[Obrázok na strane 23]

Ouro Prêto, v pozadí vrch Itacolomi

[Obrázok na strane 24]

Inconfidência Museum, Praça Tiradentes

[Obrázok na strane 24]

Akvamarín, žltý kráľovský topás a smaragd

[Prameň ilustrácie]

Drahokamy: Brasil Gemas, Ouro Prêto, MG

PREBUĎTE SA!