Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Schvaľuje Boh vojny?

Schvaľuje Boh vojny?

Čo o tom hovorí Biblia?

Schvaľuje Boh vojny?

V MENE Boha často vyhlasovali alebo podporovali vojny generáli, vládcovia a dokonca aj duchovní! V roku 1095 sa s požehnaním pápeža Urbana II. prvá križiacka výprava vydala do „Svätého mesta“ Jeruzalem, aby ho obrátila na kresťanstvo. Ale skôr ako jedna výprava križiakov dosiahla svoj cieľ, zničili ju Turci, ktorých horlivosť pre Alaha sa vyrovnala viere križiakov v trojicu.

V auguste 1914 istý mladý Nemec napísal z táboriska počas prvej svetovej vojny: „Ak v histórii existuje spravodlivosť a božské vedenie — o čom som absolútne presvedčený — potom je víťazstvo naše.“ V tom istom mesiaci cár Mikuláš II. poslal ruskú armádu do boja proti Nemecku vyhlásením: „Svojim chrabrým vojskám a šľachetným spojencom posielam tie najvrúcnejšie pozdravy. Boh je s nami!“

S týmto povzbudením išli na front milióny vojakov s pevným presvedčením, že Boh je na ich strane. Mnohí ľudia sa domnievajú, že Boh dovoľuje bojovať za slobodu, a na dôkaz toho poukazujú na vojny, o ktorých sa píše v Hebrejských Písmach (bežne nazývaných Starý zákon). Je ich interpretácia Božieho Slova správna?

Vojny starovekého Izraela

Jehova Boh nariadil Izraelu viesť vojny, aby odstránil zo Zasľúbenej krajiny skazených Kanaančanov. (3. Mojžišova 18:1, 24–28; 5. Mojžišova 20:16–18) Rovnako ako Boh potrestal previnilcov potopou v Noachovej dobe a ohňom v prípade Sodomy a Gomory, tak používal aj izraelský národ ako svoj popravný meč. — 1. Mojžišova 6:12, 17; 19:13, 24, 25.

Podľa Biblie Izrael viedol aj iné vojny pod Božím vedením, zvyčajne preto, aby odvrátil hrozby nepriateľov, ktoré nijako nevyprovokoval. Keď národ poslúchal Jehovu, jeho vojny sa končili víťazstvom. (2. Mojžišova 34:24; 2. Samuelova 5:17–25) Ale keď si Izrael dovolil bojovať v rozpore s Božími pokynmi, viedlo to ku katastrofe. Zamyslite sa nad prípadom kráľa Jeroboáma. Ignoroval priame prorocké varovanie a vyslal svoju obrovskú armádu do občianskej vojny proti Júdovi. Keď sa toto krviprelievanie napokon skončilo, bolo 500 000 Jeroboámových vojakov mŕtvych. (2. Paralipomenon 13:12–18) Dokonca aj verný kráľ Joziáš sa raz pustil do boja, do ktorého sa pustiť nemal. Prenáhlené rozhodnutie ho stálo život. — 2. Paralipomenon 35:20–24.

Čo ukazujú tieto udalosti? Ukazujú, že v starovekom Izraeli rozhodnutie viesť vojnu záviselo od Boha. (5. Mojžišova 32:35, 43) Boh nechal svoj ľud bojovať pre konkrétne ciele. Tieto ciele sa však už dávno podarilo dosiahnuť. Okrem toho Jehova predpovedal, že tí, ktorí mu budú slúžiť „v konečnej časti dní“, ‚prekujú svoje meče na radlice‘ a už sa „viac nebudú učiť vojne“. (Izaiáš 2:2–4) Je zrejmé, že biblické vojny nie sú ospravedlnením súčasných konfliktov, pretože žiaden z nich nevedie Boh ani na žiaden z nich nedal príkaz.

Účinok Kristovho učenia

Keď bol Ježiš na zemi, ukázal, ako nahradiť nenávisť nesebeckou láskou, keď prikázal: ‚Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.‘ (Ján 15:12) Povedal tiež: „Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj.“ ​(Matúš 5:9) Grécke slovo tu preložené ako „tí, ktorí pôsobia pokoj“ znamená viac ako iba tešiť sa z pokojného stavu. V skutočnosti v sebe zahŕňa úsilie pestovať pokoj, aktívne pracovať na podporovaní dobrej vôle .

Pri zatýkaní Ježiša sa apoštol Peter snažil brániť ho zbraňou, ktorou mohol niekoho usmrtiť. Ale Boží Syn ho pokarhal: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Matúš 26:52) Ako uplatňovali tieto slová kresťania v prvom storočí? Všimnite si nasledujúce citáty.

„Starostlivý prieskum všetkých dostupných prameňov ukazuje, že až do dní Marka Aurélia [121–180 n. l.] sa žiaden kresťan nestal vojakom a žiaden vojak, keď sa stal kresťanom, nezostal vo vojenskej službe.“ — The Rise of Christianity (Vzostup kresťanstva).

„Správanie [raných] kresťanov sa veľmi odlišovalo od správania Rimanov... Keďže Kristus kázal mier, odmietali stať sa vojakmi.“ — Our World Through the Ages (Náš svet počas vekov).

Keďže Kristovi učeníci odmietali slúžiť v cisárskych légiách, Rimania mnohých z nich usmrtili. Prečo si kresťania udržiavali taký nepopulárny postoj? Lebo Ježiš ich učil, aby sa stali tými, ktorí pôsobia pokoj.

Súčasné vojny

Predstavte si tú desivú situáciu, keby mali Kristovi nasledovníci bojovať v znepriatelených armádach a usilovať sa jeden druhého zabiť. Takýto scenár by bol v rozpore s kresťanskými zásadami. Tí, ktorí poslúchajú Boha Biblie, by nikomu neublížili — dokonca ani nepriateľom. * — Matúš 5:43–45.

Je zrejmé, že Boh nežehná novodobé fyzické boje medzi ľuďmi. Keďže praví kresťania pôsobia pokoj, zastávajú sa mieru, ktorý nastane na celom svete pod Božím Kráľovstvom.

[Poznámka pod čiarou]

^ 17. ods. Biblia sa zmieňuje o ‚Har-magedone‘ nazvanom aj ‚vojna veľkého dňa Boha, Všemohúceho‘. To sa však nevzťahuje na ľudské vojny, ale na Božie selektívne ničenie previnilcov. Preto zmienku o Har-magedone nemožno používať na ospravedlnenie súčasných ľudských konfliktov ani sa domnievať, že Boh ich žehná. — Zjavenie 16:14, 16; 21:8.

[Obrázok na strane 20]

Španielsky generál Francisco Franco s niekoľkými katolíckymi duchovnými

[Prameň ilustrácie]

U.S. National Archives photo

[Obrázok na strane 21]

Kňazi gréckej ortodoxnej cirkvi žehnajú vojakov pred odchodom do Kosova 11. júna 1999

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Giorgos Nissiotis