Jedinečné chránené územie so stredomorskou prírodou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

 KRAJINY, ktoré hraničia so Stredozemným morom, tisíce rokov vytínali svoje lesy, nechali príliš spásať svoje pastviny a lovili niektoré zvieratá, až kým takmer nevyhynuli. Teraz v tejto oblasti ostalo už iba málo nenarušených miest. V jednej časti Španielska sa však vďaka súhre okolností zachovala malá oblasť, ktorá je prakticky nedotknutá. Volá sa Monfragüe, čo znamená „hustá hora“.

To, že táto lokalita leží v odľahlej časti Španielska, by samo osebe nestačilo na jej ochranu. Našťastie farmári z okolia Monfragüe používali pri chove zvierat metódu, ktorá sa ukázala ako neoceniteľná na zachovanie vzácneho zvyšku obrovských plôch pôvodných lesov, ktoré kedysi pokrývali vrchy Stredomoria. Tento chránený lesnatý kraj bol známy ako dehesa, čiže „zalesnená pastvina“.

Ekologická metóda hospodárenia

Pred stáročiami farmári z Estremadury (španielskeho regiónu, v ktorom sa nachádza Monfragüe) zistili, že lesy vždyzelených dubov, ktoré pokrývali krajinu, môžu poskytovať nesmierne dôležitý tieň a potravu pre ich stáda. * Preto namiesto toho, aby vyrúbali všetky stromy, a tak získali pastviny, zachovali dostatok dubov na to, aby krajina zostala zalesnená, no bola pritom schodná. Stromy aj prerezávali, čím podporovali rozrastanie sa konárov do šírky. Tieň týchto úctyhodných dubov chránil pod nimi sa rozprestierajúce trávnaté pastviny a bohatá úroda žaluďov zaisťovala výživnú potravu pre dobytok a ošípané. Keďže v tejto dehese sa zachovala podstatná časť pôvodného lesného porastu, mohlo tu prežiť mnoho pôvodných druhov vtákov a zvierat.

Cez dehesu tečú dve rieky, Tajo a Tiétar, ktoré vyhlbujú kaňony a nakoniec sa spájajú pod vrchom Monfragüe. V roku 1979 sa drsná krajina, ktorú ohraničujú tieto dve rieky a v ktorej sa zachoval pôvodný stredomorský les lepšie než kdekoľvek inde, konečne stala prírodnou rezerváciou. Tento park bol založený preto, že Monfragüe sa v súčasnosti považuje za jedno z miest s najzachovalejším stredomorským ekosystémom.

Vtáky spomínané v Biblii

Hoci sa park rozprestiera na relatívne malom území, poskytuje útočište ženete stredomorskej, jeleňovi lesnému, diviakovi lesnému  a ťažko spozorovateľnému rysovi leopardovitému, ktorý je jedným z najohrozenejších cicavcov v Európe. Keďže väčšina týchto druhov zvierat je aktívna v noci, návštevník tu cez deň zazrie skôr nádherné dravé vtáky, ktoré sa v tejto oblasti hojne vyskytujú. Väčšina týchto stredomorských dravcov je typická aj pre biblické krajiny.

V polovici 19. storočia si prírodovedec H. B. Tristram všimol, že nech cestoval v Palestíne kamkoľvek, videl, ako mu nad hlavou krúži sup bielohlavý. To isté môžeme povedať o Monfragüe, kde v skalných útesoch, ktoré čnejú nad riekami Tajo a Tiétar, hniezdi 400 párov týchto vtákov. Na konci dňa desiatky supov krúžia nad svojimi spoločnými hniezdami, pričom ich obrovské siluety bodkujú večernú oblohu. *

Bociany biele, ktoré si v mnohých častiach Európy stavajú hniezda na starých budovách, v oblasti Monfragüe stále hniezdia na duboch a darí sa im tu. (Žalm 104:17) Okrem bocianov využívajú prúdy teplého vzduchu aj orly kráľovské a orly skalné, ktoré sa trpezlivo vznášajú, plachtia a pri svojom neustálom pátraní po koristi „hľadia do diaľky“. — Jób 39:27–29.

Živšie a početnejšie ako orly sú haje červené, ktorých počet sa počas letných mesiacov zvyšuje. Aj ostrozraké haje tmavé nepretržite hliadkujú nad riekami parku v neustálej snahe nájsť rybu, ktorú by mohli uchytiť z vody. — Jób 28:7.

Ďalšie dravé vtáky, ako je výr skalný a plamienka driemavá, vzlietnu k oblohe, keď nastane noc. Výr skalný hniezdi na osamotených skalách Monfragüe, ktoré sú podobnou lokalitou ako spustnuté ruiny starovekého Babylona, o ktorých prorok Izaiáš predpovedal, že sa tiež stanú domovom výrov. — Izaiáš 13:21.

Ochrana a obnova parku

Divo rastúce kvety dodávajú parku, hlavne na jar, pestrofarebný tón. Prakticky všetky svahy, na ktorých nie sú stromy, pokrývajú krehké biele kvety cistu spoločne s chumáčmi purpurovo sfarbenej levandule. A ako prichádza leto, všadeprítomné maky pridávajú do zelených pastvín bodky červene.

V súčasnosti je hlavným záujmom správcov parku zachovanie tejto vzácnej lokality. Z tohto dôvodu venujú veľkú pozornosť vysádzaniu pôvodných druhov stromov, aby nimi nahradili privezené borovice a eukalypty, ktoré nevyhovujú faune a flóre parku. Na ochrane okolitých dehés spolupracujú aj s miestnymi farmármi, a keď treba, povzbudzujú ich znova sadiť duby. Dúfajme, že tieto opatrenia zabezpečia zachovanie tejto jedinečnej chránenej lokality so stredomorskou prírodou.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na stranách 16, 17]

Zľava doprava: Dobytok pasúci sa na pastvine zalesnenej krajiny, ženeta a jeleň lesný

[Obrázok na strane 18]

Sup tmavohnedý

[Obrázok na strane 18]

Výr skalný

[Obrázok na strane 18]

Orol skalný

[Prameň ilustrácií]

Fotografie: Cortesía de GREFA