Zázrak, akým je pštrosie vajce

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JUŽNEJ AFRIKE

NEHYBNÉ pštrosie vajce v inkubátore neprezrádza nič z toho, čo sa deje vnútri, ani nič z pôsobivého predstavenia, ktoré sa čoskoro začne. Ale tu na pštrosej farme máme možnosť spoznať, aký fascinujúci je vývoj pštrosa od znesenia vajca.

Mimoriadna starostlivosť o vajcia

Matka pštrosa nakladie svoje vajcia slonovinovej farby, z ktorých každé váži okolo 1,5 kilogramu, do jednoduchého hniezda v piesku. * Každý deň pracovníci premiestňujú novonakladené vajcia do inkubátorov na farme, ktoré budú domovom týchto vajec asi šesť týždňov.

To je čas, keď sa im poskytuje mimoriadna starostlivosť. Udržiavajú sa v teple a pohodlí pri teplote približne 37 stupňov Celzia — čo je ideálna teplota, aby sa vtáčatká mohli vnútri škrupiny vyvíjať. Aby sa žĺtok alebo zárodok neusadil na spodku vajca a neprilepil sa na blanu škrupiny, farmár dáva vajcia na špeciálne podnosy, na ktorých sa automaticky otáčajú, alebo ich musí sám každý deň obracať ručne. Je to napodobnenie spôsobu, akým pštrosí rodičia pravidelne otáčajú vajcia vo svojom piesočnom inkubátore v stepi.

Pohľad dovnútra

Ako však môžeme vedieť, čo sa deje vnútri vaječnej škrupiny? Farmár jemne zodvihne jedno vajce a položí ho do otvoru na vrchu škatule, ktorá má vnútri žiarovku so silným svetlom. Tento postup, známy ako presvecovanie, poskytuje farmárovi nejasný náznak pozoruhodného rastu vnútri vajca. Vajcia presvecuje pravidelne, aby skontroloval, ako sa život vnútri vyvíja. Ak niekoľko presvietení ukáže, že stred vajca ostáva tekutý, vajce je očividne neoplodnené a farmár ho nevloží späť do inkubátora.

Tridsaťdeväť dní, počas ktorých sú pštrosie vajcia v inkubátore, prebieha vnútri akoby porcelánovej škrupiny podivuhodný rast. V tomto čase sa vnútri vajca vytvára vzduchová komora, ktorá nakoniec zaberie asi jednu tretinu vnútorného priestoru. * Nevyliahnutému vtáčatku začína byť v škrupine dosť tesno a zaujíma pozíciu na blížiaci sa únik. No najprv musí prebehnúť rozhodujúci proces — žĺtkové vrecko sa musí začať cez pupočnú šnúru a pupok absorbovať do bruška vtáčatka. To je životne dôležité, pretože žĺtkové vrecko obsahuje živiny a energiu, ktorú bude vtáčatko potrebovať, keď sa onedlho vykľuje von na svet.

Vykľutie sa zo škrupiny

Nakoniec prichádza ten veľký deň a my sme pri tom, aby sme to videli. Skôr než sa môže vtáčatko dostať k samotnej škrupine, musí pretrhnúť blanu a dostať sa do vzduchovej komory. Na rozdiel od iných vtačích mláďat, ktoré majú na vykľutie sa zo škrupiny vaječný zub, pštrosy majú ochranný výrastok, ktorý chráni konček ich slabého zobáčika.  Kým vtáčatko pritíska svoj chránený zobáčik zvnútra na škrupinu, krkom tlačí na blanu, ktorá ho oddeľuje od susednej vzduchovej komory. Po dlhom a namáhavom tlačení sa táto blana nakoniec pretrhne. To umožňuje vtáčatku zabrať celé vnútro škrupiny. — Pozri nákres A.

Drobné pľúca vtáčika konečne prvýkrát naberú vzduch! Jeho malé pľúca hneď fungujú. Všetka tá námaha však spôsobuje, že v stiesnenom priestore vajca je neznesiteľne dusno. Vtáčatko sa teraz nemôže vzdať — musí si ďalej raziť cestu a preďobať samotnú škrupinu. Zo všetkých síl opakovane prudko pohybuje hlavou, pričom zvnútra búcha končekom svojho zobáčika do škrupiny. Keď sa na škrupine objaví tenká trhlina, unavené vtáča náhle vidí záblesk svetla — a zároveň zacíti skutočný čerstvý vzduch! — Pozri nákres B.

Po veľmi potrebnom oddychu vtáčatko znovu získava dostatočnú silu na pokračovanie v preďobávaní sa cez prasknutú škrupinu, pričom využíva pravú nohu a drobný chránený zobáčik. Keď ako zmenšený Goliáš prelomí prasknuté časti škrupiny, pokúša sa sedieť a prezerá si okolitý svet s takou dôstojnosťou a sebadôverou, akú len môže novovyliahnuté, kníšuce sa pštrosíča prejaviť. — Pozri nákres C.

 Prečo farmár nepomôže vtáčatku von z jeho rozbitej škrupiny? Je to v záujme samotného vtáčaťa. Trvá nejaký čas, kým sa vaječné žĺtko absorbuje cez pupok vtáčika. Pupok sa potom stiahne a uzavrie. Takzvaný pomocník, ktorý by sa pokúsil posúriť tento proces, by mohol krehké malé stvorenie poraniť alebo by ho mohol vystaviť vážnej infekcii.

V každom prípade pštrosíčatá tu na farme sú nakoniec von zo svojich škrupín. Pre nás divákov je pozorovanie toho, ako sa vynárajú z hromady rozbitých škrupín — unavené, ale víťazné —, vzrušujúcim predstavením.

Stretnutie s náhradnými rodičmi

Teplý vzduch v inkubátore o chvíľu vysuší páperie vtáčikov, ktoré sa stávajú neodolateľne rozkošnými a načuchranými. Potom sú vtáčatá premiestnené do malej ohrady na slnečnom mieste. Zdá sa, že sa im to veľmi páči! Konečne si môžu precvičiť svoje roztrasené nožičky, tak ako po tom túžili.

Nasledujúci deň je pre páperové vtáčiky významný. Predstavia ich náhradným rodičom — dospelým pštrosom, ktoré sa o ne budú ďalšie tri mesiace starať. Doteraz vtáčiky nepociťovali hlad, pretože boli posilňované živinami z vaječného žĺtka. No po niekoľkých dňoch po vyliahnutí začnú byť hladné. Ale čo majú jesť? Na naše prekvapenie vtáčatá začínajú jesť čerstvý trus svojich adoptívnych rodičov! Farmár nám vysvetľuje, že im to asi pomáha posilňovať ich nedostatočne vyvinutý imunitný systém.

Len sa pozrite na tie mláďatá, ako sa horúčkovito snažia udržať tempo s obrovskými krokmi svojich náhradných rodičov! Určite si to vyžaduje veľa úsilia. Ale pštrosíčatá rastú neuveriteľne rýchlo — ohromujúcich 30 centimetrov za mesiac. A tak sú, napodiv, už za jeden mesiac schopné držať krok s oveľa väčšími dospelými pštrosmi.

Keď majú mláďatá šesť mesiacov, sú už úplne dorastené a sú vysoké skoro 2,5 metra. Ťažko tomu uveriť, že iba pred siedmimi mesiacmi boli tieto dlhé tvory — samý krk a samá noha — len nehybnými vajíčkami v inkubátore na pštrosej farme.

[Poznámky pod čiarou]

[Nákres na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

PRIEBEH LIAHNUTIA

A

B

C

[Prameň ilustrácie]

Zdroj nákresov: Dr. D. C. Deeming

[Obrázok na strane 23]

Veľký deň — vtáčatká sa vykľuli zo škrupín!

 [Prameň ilustrácie na strane 25]

John Dominis/​Index Stock Photography