Ako vznikol vesmír a život?

„Veda bez náboženstva je chromá, náboženstvo bez vedy je slepé.“ — Albert Einstein.

V NAŠEJ dobe sa dejú ohromujúce veci v takom rozsahu, aký ľudia predtým nepoznali. Nové objavy vo vesmíre nútia astronómov prehodnotiť svoje názory o pôvode vesmíru. Mnohí ľudia sú fascinovaní vesmírom a kladú si odveké otázky, ktoré vyvoláva naša existencia v ňom: Ako vznikol vesmír a život a prečo?

Aj keď sa pozrieme iným smerom — do nášho vnútra —, nedávne mapovanie ľudského genetického kódu vyvoláva otázky: Ako bolo vytvorené to množstvo foriem života? A ak ich niekto vytvoril, tak kto? Nesmierna zložitosť nášho genetického plánu podnietila prezidenta Spojených štátov povedať, že „sa učíme jazyk, v ktorom Boh vytvoril život“. Jeden z popredných vedcov, ktorý sa podieľal na dekódovaní ľudského genómu, skromne poznamenal: „Prvý raz sa nám podarilo nahliadnuť do inštrukčnej knihy nás samých, ktorú predtým poznal iba Boh.“ Ale otázky ako a prečo ostávajú.

„Dve okná“

Niektorí vedci tvrdia, že celý chod vesmíru možno vysvetliť racionálnou analýzou, nenechávajúc tak žiaden priestor božskej múdrosti. Ale mnoho ľudí vrátane vedcov sa nestotožňuje s týmto názorom. Pokúšajú sa skutočnosť pochopiť tak, že sa obracajú aj na vedu, aj na náboženstvo. Domnievajú sa, že kým veda sa zaoberá tým, ako sme začali existovať my i vesmír okolo nás, náboženstvo sa zaoberá hlavne otázkou prečo.

Fyzik Freeman Dyson tento prístup vysvetľuje takto: „Veda a náboženstvo sú dve okná, cez ktoré sa ľudia pozerajú, keď sa pokúšajú porozumieť veľkému vesmíru tam vonku.“

„Veda sa zaoberá tým, čo je zmerateľné, náboženstvo tým, čo je nezmerateľné,“ podotkol spisovateľ William Rees-Mogg. Povedal: „Veda nemôže dokázať ani vyvrátiť existenciu Boha o nič viac, ako nemôže dokázať ani vyvrátiť správnosť akéhokoľvek mravného alebo estetického cítenia. Nie je žiadne vedecké odôvodnenie toho, prečo máme milovať svojho blížneho alebo rešpektovať ľudský život... Tvrdiť, že neexistuje nič, čo by sa nedalo vedecky dokázať, je najhrubšou chybou, ktorá ignoruje takmer všetko, čo v živote považujeme za dôležité, nielen Boha alebo ľudského ducha, ale aj lásku a poéziu a hudbu.“

„Náboženstvo“ vedy

Zdá sa, že teórie vedcov sú často založené na predpokladoch, ktoré si vyžadujú určitý druh viery. Napríklad pokiaľ ide o vznik života, väčšina evolucionistov lipne na názoroch, ktoré si vyžadujú vieru v určité „doktríny“.  Fakty sú zmiešané s teóriami. A keď vedci využívajú váhu svojej autority na vnútenie slepej viery v evolúciu, v skutočnosti naznačujú: ‚Nie ste zodpovedný za svoju morálku, pretože ste len obyčajný produkt biológie, chémie a fyziky.‘ Biológ Richard Dawkins hovorí, že vo vesmíre nevidno ‚žiaden projekt, žiaden účel, žiadne zlo ani dobro, nič, iba bezúčelný nezáujem‘.

Niektorí vedci, aby sa mohli ďalej pridržiavať takýchto domnienok, radšej svojvoľne ignorujú rozsiahly výskum iných vedcov, ktorí vyvracajú teoretické základy ich teórií o pôvode života. Ukázalo sa, že aj keby sme nechali uplynúť miliardy rokov, náhodný vznik zložitých molekúl, ktoré sú potrebné na utvorenie funkčnej živej bunky, je matematicky nemožný. * Preto treba dogmatické teórie o vzniku života, ktoré sa objavujú v mnohých učebniciach, považovať za neakceptovateľné.

Dôverovať tomu, že život vznikol slepou náhodou, si vyžaduje viac viery ako viera v stvorenie. Astronóm David Block poznamenal: „Človek, ktorý neverí v Stvoriteľa, musí mať viac viery ako ten, ktorý v neho verí. Ak niekto vyhlasuje, že Boh neexistuje, je to zovšeobecňujúce, nepodložené vyhlásenie — hypotéza, ktorá je založená na viere.“

Vedecké objavy môžu u niektorých vedcov vzbudiť úctivý postoj. Albert Einstein pripustil: „Ťažko nájdete medzi hĺbavejšími typmi vedcov jedného, ktorý by nemal určité náboženské cítenie... Toto náboženské cítenie má podobu obrovského úžasu nad harmóniou zákona prírody, ktorý odhaľuje takú nadradenú inteligenciu, že v porovnaní s ňou je všetko systematické myslenie a konanie ľudských bytostí celkom bezvýznamnou napodobeninou.“ Avšak ani toto vedcov nemusí priviesť k tomu, aby verili v Stvoriteľa, čiže v osobného Boha.

Hranice vedy

Je vhodné náležite rešpektovať vedecké poznatky a výsledky. No mnohí budú súhlasiť,  že hoci veda je cestou k poznaniu, nie je jediným zdrojom poznania. Cieľom vedy je opísať javy vo svete prírody a pomôcť zodpovedať otázku, ako tieto javy nastávajú.

Veda nám poskytuje hlbšie pochopenie hmotného vesmíru, teda všetkého, čo sa dá pozorovať. Ale bez ohľadu na to, nakoľko vedecký výskum pokročí, nikdy nebude môcť zodpovedať otázku účelu — teda v prvom rade to, prečo vesmír existuje.

„Existujú otázky, ktoré vedci nebudú nikdy schopní zodpovedať,“ poznamenáva spisovateľ Tom Utley. „Je možné, že k veľkému tresku (big bangu) došlo pred 12 miliardami rokov. Ale prečo sa to stalo?... Odkiaľ sa vôbec tie častice vzali? Čo tam bolo predtým?“ Utley prichádza k záveru: „Zdá sa... stále jasnejšie, že veda nikdy neuspokojí dychtivú túžbu človeka po odpovediach.“

Vedecké poznatky získané na základe takejto zvedavosti vôbec nevyvracajú potrebu Boha, ale slúžia iba na potvrdenie toho, v akom mimoriadne zložitom, ťažko preskúmateľnom a bázeň vzbudzujúcom svete žijeme. Mnohí premýšľajúci ľudia považujú za prijateľný záver, že fyzikálne zákony a chemické reakcie, ako aj DNA a úžasná rozmanitosť života, to všetko poukazuje na Stvoriteľa. Nevyvrátiteľný dôkaz o opaku neexistuje.

‚Viera má reálny základ‘

Ak je za vznikom vesmíru Stvoriteľ, nemôžeme očakávať, že jeho samého alebo jeho predsavzatia pochopíme použitím teleskopov, mikroskopov alebo iných vedeckých prístrojov. Pouvažujme o hrnčiarovi a váze, ktorú vytvoril. Nech vázu skúmame akokoľvek dlho, samo osebe nám to nemôže zodpovedať otázku, prečo bola vytvorená. Musíme sa na to spýtať samotného hrnčiara.

Molekulárny biológ Francis Collins vysvetľuje, ako môže viera a duchovnosť pomôcť zaplniť medzeru, ktorú necháva veda: „Neočakával by som, že náboženstvo bude tým správnym nástrojom na rozlúštenie postupnosti ľudského genómu, a rovnako by som neočakával, že veda bude prostriedkom na pochopenie nadprirodzených sfér. No pri hľadaní odpovedí na skutočne zaujímavé podstatnejšie otázky, ako napríklad: ‚Prečo sme tu?‘ alebo ‚Prečo ľudské bytosti túžia po duchovne?‘, považujem vedu za nedostačujúcu. Mnoho povier sa objavilo a potom vytratilo. Viera nie. To naznačuje, že má reálny základ.“

Vysvetlenie prečo

Pravé náboženstvo, okrem toho, že odpovedá na otázku prečo a že sa zaoberá zmyslom života, poskytuje aj meradlá hodnôt, morálky a etiky, ako aj vedenie v živote. Vedec Allan Sandage to vyjadril takto: „Nesiahnem po knihe o biológii, aby som sa dozvedel, ako žiť.“

Milióny ľudí po celej zemi sa domnievajú, že našli zdroj, na ktorý sa môžu obrátiť, aby sa dozvedeli, ako žiť. Tiež sa domnievajú, že našli skutočne uspokojujúce odpovede na otázky: Prečo sme tu? A kam ideme? Odpovede existujú. Ale kde? V najstarších a najrozšírenejších svätých spisoch, v Biblii.

Biblia nám hovorí, že Boh pripravil zem hlavne pre ľudí. Izaiáš 45:18 o zemi hovorí: „Boh... ju nestvoril len tak nadarmo, [ale] ju utvoril, aby bola obývaná.“ A zásobil zem všetkým, čo ľudia potrebujú, a to nielen na existenciu, ale aj na to, aby sa mohli plne tešiť zo života.

Ľuďom bola zverená správa nad zemou, ‚aby ju obrábali a starali sa o ňu‘. (1. Mojžišova 2:15) Biblia tiež vysvetľuje, že poznanie a múdrosť sú dary od Boha a že máme jeden voči druhému prejavovať lásku a uplatňovať právo. (Jób 28:20, 25, 27; Daniel 2:20–23) Teda ľudia môžu nájsť zmysel života, iba keď spoznajú a prijmú Božie predsavzatie s nimi. *

Ako môže dnešný premýšľajúci človek preklenúť zdanlivú priepasť medzi rozumom vedy a vierou náboženstva? Aké usmerňujúce zásady by mu mohli pomôcť to dosiahnuť?

[Poznámky pod čiarou]

 [Rámček/obrázky na strane 7]

Čo hovoria niektorí vedci

Niektorí ľudia predpokladajú, že väčšina vedcov sa vyhýba duchovným a teologickým otázkam, pretože nie sú nábožní alebo si neželajú zapájať sa do diskusií veda verzus náboženstvo. Tento opis vystihuje niektorých vedcov, ale určite nie všetkých. Všimnite si, čo uvedení vedci povedali.

„Vesmír mal začiatok, ale čo vedci vysvetliť nemôžu, je prečo. Odpoveďou je Boh.“ „Bibliu považujem za knihu pravdy, ktorá je božsky inšpirovaná. Za zložitosťou života musí byť nejaká inteligencia.“ — Ken Tanaka, planetárny geológ na Americkom úrade pre geologický prieskum.

„Priepasť medzi rôznymi druhmi poznania (vedeckým a náboženským) je v podstate umelo vytvorená... Poznanie o Stvoriteľovi a poznanie o stvorení spolu úzko súvisia.“ — Enrique Hernández, výskumník a profesor na Katedre fyziky a teoretickej chémie Národnej autonómnej univerzity v Mexiku.

„Ako získavame všetky tie informácie [o ľudskom genóme], odhaľuje to zložitosť, vzájomnú závislosť všetkých týchto vecí. Ukazuje to, že ich vznik spôsobil inteligentný tvorca, inteligentný činiteľ.“ — Duane T. Gish, biochemik.

„Veda a náboženstvo nie sú nezlučiteľné. Obe hľadajú rovnakú pravdu. Veda ukazuje, že Boh existuje.“ — D. H. R. Barton, profesor chémie, Texas.

[Pramene ilustrácií]

NASA/​U.S. Geological Survey

Fotografia: www.comstock.com

NASA and The Hubble Heritage Team (STScI/​AURA)

[Obrázky na strane 5]

Môže vedecký výskum odpovedať na otázku, prečo sme tu?

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Arecibo Observatory/​David Parker/​Science Photo Library

[Prameň ilustrácií na stane 6]

Hviezdy na stranách 2, 3, 5 a hore na strane 7: National Optical Astronomy Observatories