Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Záchrana života novorodencov

Každý rok zomrú štyri milióny detí v prvom mesiaci po narodení. Tieto úmrtia novorodencov „predstavujú viac ako 40 percent úmrtí detí do päť rokov,“ informuje nemecký časopis Bild der Wissenschaft. Čo možno urobiť na záchranu života novorodencov? K nenákladným postupom, ktoré odporúča štúdia „Stav novorodencov na svete“, patria také jednoduché veci, ako udržiavať ich v teple a dojčiť ich hneď po narodení, čím získavajú odolnosť proti chorobám. Úmrtiam možno zabrániť aj zlepšením zdravotného stavu budúcich matiek, z ktorých mnohé sú prepracované, podvyživené alebo sa celkom nezotavili z predchádzajúceho pôrodu. „V rozvojových krajinách, kde dochádza k 98 percentám úmrtnosti novorodencov“, je možné miestnych ľudí školiť v pôrodníctve. „K ich základným úlohám patrí poučovať budúce matky, zabezpečovať dobrú hygienu a očkovať,“ uvádza sa v tejto štúdii.

Vyhasínajúce majáky

„Tak ako žiarovka nahradila sviečku, automatické majáky nahradili húževnatých strážcov majákov,“ uvádzajú noviny Financial Post. „Dnes sa však zdá, že už aj dni automatických majákov sú spočítané.“ Hoci moderné majáky vyžarujú silné svetlo, ktoré možno vidieť na otvorenom mori zo vzdialenosti 32 kilometrov, a sú vybavené automatickými hmlovými sirénami, ktoré varujú námorníkov, že je blízko pevnina, satelitné technológie umožňujú námorníkom určiť svoju presnú polohu. Lode sú dnes vybavené globálnym polohovým systémom [GPS], ktorý slúži ako oči plavidla, keď posádka nevidí, čo je pred ňou. Mike Clements, programový manažér Kanadskej pobrežnej stráže v St. John na Newfoundlande, hovorí, že vďaka globálnemu polohovému systému „sa môžu majáky stať zbytočnými. Neexistuje nič, čo by sa s [týmto systémom] dalo porovnať. Človek nedokáže navigovať podľa majáka.“

Reč dojčiat

Londýnske noviny The Times uvádzajú, že „tak ako dojčatá počujúcich rodičov začínajú bľabotať asi vo veku siedmich mesiacov... deti, ktoré vyrastajú v rodine nepočujúcich, ticho bľabocú rukami, čím napodobňujú hlavnú formu dorozumievania svojich rodičov“, dokonca aj vtedy, keď tieto deti počujú. Výskum, ktorý viedla profesorka Laura Petittová na McGillovej univerzite v Montreale v Kanade, ukazuje, že dojčatá sa rodia s citom pre rytmus a stavbu jazyka, čo je typické pre všetky jazyky vrátane posunkovej reči. Hovorí, že počujúce dojčatá, ktoré majú „nepočujúcich rodičov dorozumievajúcich sa posunkovou rečou, robia rukami špeciálne pohyby s konkrétnymi rytmickými vzormi, ktoré sa odlišujú od iných pohybov rúk... Je to bľabotanie, ale rukami.“ Dojčatá, ktoré pozorovali posunkovú reč, robili dva druhy pohybov rúk, pričom tie deti, ktorých rodičia sa dorozumievali počuteľnou rečou, robili iba jeden druh pohybu. Výskumný tím používal určitý systém na pozorovanie polohy rúk, aby zaznamenával pohyby rúk dojčiat, keď mali 6, 10 a 12 mesiacov.

Vydané zvitky od Mŕtveho mora

„Vyše pol storočia po tom, čo sa našli zvitky od Mŕtveho mora v jaskyniach Judskej pustatiny, učenci oslavujú uverejnenie posledného z náboženských textov starých 2000 rokov,“ uvádzajú noviny U.S.News & World Report. Vydanie 37-zväzkovej série oznámil profesor Emanuel Tov, vedúci tímu učencov, ktorí analyzovali zvitky. Túto prácu sa podarilo dokončiť vďaka modernej technike vrátane digitálnej fotografie a multispektrálneho zobrazovania, ktorá umožnila učencom rozlúštiť vyblednuté písmo. Rukopisy preložené z hebrejčiny, aramejčiny, gréčtiny a latinčiny sa datujú do obdobia rokov 250 pred n. l. až 70 n. l.

Ako sa vyrovnať s neistotou

Predaj Biblií členmi Kanadského kresťanského združenia predajcov kníh stúpol po teroristických útokoch v Spojených štátoch až o 30 percent, informujú kanadské noviny The Globe and Mail. „Ľudia hľadajú odpovede,“ hovorí Marlene Loghlinová, výkonná riaditeľka združenia. „Vedie ich k tomu strach. Ľudí ťaží na srdci i v mysli veľa nezodpovedaných otázok.“ Správa dodáva, že dokonca aj v malých kníhkupectvách dochádza k „zvýšenému predaju všetkého, čo súvisí s náboženstvom a čo by mohlo ľuďom pomôcť pochopiť tieto tragické udalosti“. Podľa jednej teologičky na Torontskej univerzite je to bežná reakcia. „V čase neistoty si ľudia začínajú klásť základné náboženské otázky“ a „hľadanie odpovedí v Biblii im môže pomôcť,“ povedala.

Aids — hlavná príčina smrti v Južnej Afrike

„Aids sa stal hlavnou príčinou smrti v Južnej Afrike a zvlášť postihnutou skupinou sú mladí dospelí,“ uvádzajú noviny The New York Times v komentári k štúdii Výboru pre výskum zdravia v Južnej Afrike. Výskumníci odhadujú, že v nasledujúcom desaťročí v Južnej Afrike zomrie na aids päť až sedem miliónov ľudí. U mladých žien po dvadsiatke je vyššia úmrtnosť ako u žien po šesťdesiatke. Južná Afrika „má viac ľudí, o ktorých sa vie, že sú nakazení HIV, vírusom, ktorý spôsobuje aids, ako ktorákoľvek iná krajina,“ dodáva článok. „Vládni úradníci hovoria, že HIV má v súčasnosti údajne každý deviaty Juhoafričan a každý štvrtý dospelý [vo veku 30 až 34 rokov].“

Život vo veľkomeste

Londýnske noviny The Sunday Times poznamenávajú, že „v roku 1900 boli najväčšími veľkomestami Londýn, New York, Paríž, Berlín a Chicago“. Ale podľa nových odhadov „do roku 2015 sa západné veľkomestá dostanú do úzadia. Najväčšími veľkomestami sa stanú Tokio, Bombaj, Lagos, Dháka v Bangladéši a São Paolo v Brazílii.“ Tieto a 25 ďalších veľkomiest budú mať vyše 20 miliónov obyvateľov. Okrem toho „odhady ukazujú, že do roku 2015 Londýn stratí svoje postavenie jedného z 30 najhustejšie osídlených veľkomiest a bude viesť iba medzi veľkomestami, ktorých populácia sa zmenšuje,“ uvádzajú noviny The Sunday Times. Explozívny rast spôsobuje veľa problémov. „Chudobní sa budú stále viac sústreďovať vo svojich štvrtiach charakteristických vysokou kriminalitou, násilím a spoločenským neporiadkom,“ povedal Douglas Massey, profesor sociológie na University of Pennsylvania v USA. Tokio, v ktorom podľa očakávaní zakrátko vzrastie počet obyvateľov z 26 miliónov na 30 miliónov, si s tým dokáže poradiť, lebo nárast počtu obyvateľov tu bol pomalší a toto mesto má potrebnú infraštruktúru a služby. Podľa profesora Masseya od čias Ríma do viktoriánskeho obdobia nežilo vo veľkomestách viac ako 5 percent obyvateľstva, ale podľa jeho odhadu do roku 2015 to bude 53 percent.

Prestaňte fajčiť — natrvalo!

Profesor Bo Lundback z Národného inštitútu pre život pracujúcich ľudí v Štokholme vo Švédsku upozorňuje: „Všetci fajčiari sa musia pokúsiť prestať fajčiť. Ak sa vám to podarí, dbajte na to, aby ste znova nezačali.“ Prečo? Lebo bývalí fajčiari, ktorí sa opäť vrátia k fajčeniu, môžu trpieť omnoho rýchlejšou poruchou funkcie pľúc ako tí, ktorí vôbec neprestali. Desaťročná štúdia medzi 1116 mužmi a ženami vo veku od 35 do 68 rokov ukázala, že u tých, ktorí fajčili počas štúdie, sa prejavila trojpercentná porucha funkcie pľúc, pričom tí, ktorí prestali fajčiť na viac ako rok a potom znova začali, mali túto poruchu päťpercentnú. „Porucha funkcie pľúc sa omnoho viac prejavuje v prvých rokoch po tom, čo bývalý fajčiar znova začne fajčiť,“ upozornil profesor Lundback. „A poškodená funkcia pľúc sa u fajčiarov nikdy neobnoví.“ Londýnske noviny The Times informujú, že tí, ktorí úspešne prestali fajčiť počas tejto desaťročnej štúdie, trpia iba jednopercentnou poruchou funkcie pľúc.